Štúdio 24: Dá sa v novom rozpočte EÚ ušetriť?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Kým europarlament by návrh nového sedemročného rozpočtu Európskej únie od roku 2028 navýšil o desať percent, analytici v ňom, naopak, vidia priestor na úspory. Eurokomisia aktuálne počíta s návrhom vo výške1,27 percenta hrubého národného dôchodku Únie, čo sú asi dva bilióny eur. Na to, ako by sa dali európske peniaze míňať efektívnejšie, sa pozreli analytici z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz spolu s európskymi think-tankmi združenými v paneurópskej sieti Epicenter Network. Na to, kde je priestor na úspory, sa v Štúdiu 24 pýtal moderátor Bruno Ciberej analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovana Ďuranu.
Európsky rozpočet by mal byť orientovaný na znižovanie bariér vo voľnom obchode. Ako Ďurana uvádza, konkurencieschopnosť členských štátov závisí predovšetkým od ich vlastného podnikateľského prostredia. Upozorňuje na to, že vnútorné bariéry predstavujú omnoho väčšiu prekážku, než vonkajšie clá. Práve preto by sa mala Európska únia snažiť o vytváranie podmienok pre efektívnu hospodársku súťaž a zlepšiť fungovanie kapitálového trhu.
V rámci rozpočtu vidí Ďurana najväčší priestor na úspory v oblastiach, ako je spoločná poľnohospodárska politika a politika súdržnosti. Tieto položky sú často neefektívne a neadekvátne reagujú na skutočné potreby členských štátov. Podľa jeho názoru by EÚ mala zaviesť prísne kritériá na hodnotenie projektov, aby sa zabezpečilo, že financované aktivity skutočne prispejú k zlepšeniu situácie v členských štátoch. "Európska komisia by v tom rozpočte mala požadovať plnenie jasne stanovených cieľov, ktoré nemôžu byť postavené na tom, že minuli sme, ale musia byť postavené na tom, že sme ich minuli, lebo sme zlepšili toto a toto," dodáva.
Neformálny samit lídrov EÚ na Cypre
Návrh rozpočtu musí nakoniec schváliť všetkých 27 členských štátov, čo môže vyvolať značné spory, najmä v súvislosti so zvyšovaním daní a výdavkov. Ďurana verí, že diskusia o efektívnosti použitých prostriedkov a o skutočných prioritách môže viesť k lepšiemu rozpočtu, ktorý bude reflektovať potreby občanov EÚ. Je presvedčený, že zvýšenie konkurencieschopnosti nemožno dosiahnuť len prostredníctvom dotácií, ale je potrebné aj zjednodušiť regulácie a podporiť rozvoj kapitálových trhov.
Celý rozhovor s analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovanom Ďuranom si môžete pozrieť vo videu.