Štúdio 24: Ako nás zmenila streľba na Roberta Fica?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATSILAVA / Uplynuli dva roky od momentu, ktorý šokoval Slovensko, od atentátu na premiéra Roberta Fica v Handlovej. Táto udalosť zasiahla do vnímania bezpečnosti aj do atmosféry v našej krajine. O tom, či sme sa ako spoločnosť dokázali z udalosti poučiť, sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Dana Čapkovičová so sociologičkou a výkonnou riaditeľkou Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silviou Porubänovou.

+36 fotiek

Atentát na premiéra Fica

Zmenila streľba na premiéra spoločnosť?

"Myslím, že tie očakávania boli väčšie, bezprostredne po atentáte bola slovenská spoločnosť a jednotlivé skupiny obyvateľstva zdesené, v šoku," povedala. "Obávam sa, že po tých úvodných týždňoch a mesiacoch sa nič také nestalo, práve naopak. Ostali sme viac polarizovanejší, rozdelenejší a vzájomne možno agresívnejší,“ skonštatovala Porubänová.

Nádej na zmierenie sa nenaplnila

Moderátorka pripomenula, že krátko po atentáte zaznievali výzvy na zmiernenie politickej rétoriky koalície aj opozície aj snahy o okrúhle stoly. K zásadnej zmene však podľa sociologičky nedošlo. "Tá nádej bola oprávnená u ľudí, že toto bude také poučenie, pretože je to bezprecedentný čin, s ktorým Slovensko nikdy nemalo skúsenosť, že dospejeme k takému nadhľadu, že nájdeme nejaké riešenia, aspoň pokiaľ ide o tie zásadné otázky,“ uviedla.

Zároveň však upozornila, že samotná polarizácia nie je automaticky negatívna. "Máme možnosť vybrať si z rozličných názorov politických, ideologických, spoločenských či ekonomických. Ale ide o to, aby tá polarizácia, aby to, že sme na spektre názorovom nespôsobovala práve stupňujúcu sa agresivitu, útočnosť a nezmieriteľnosť medzi ľuďmi,“ vysvetlila.

Napätie v spoločnosti rastie už od roku 2018

Podľa Porubänovej nemožno súčasnú atmosféru pripisovať len atentátu na premiéra. Korene napätia vidí už v období po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018. "Osobne som presvedčená o tom, že akcelerácia takéhoto napätia tu existuje od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018,“ povedala sociologička.

K frustrácii podľa nej prispeli aj ďalšie krízy vrátane pandémie. "To, čo sa javí ako spoločenské krízy, ako spoločenské katastrofy, sa v tom našom individuálnom vnímaní naozaj premieta do našich pocitov straty perspektívy, existenciálnej neistoty a často krát u časti populácie to naozaj môže vyústiť do agresie, útočnosti, neskrývaného nepriateľstva voči iným ľuďom, voči iným skupinám," uviedla.

Sociálne siete ako "zlý pán“

Výrazný podiel na zhoršovaní spoločenskej atmosféry majú podľa odborníčky aj sociálne siete a šírenie dezinformácií. "Existencia sociálnych sietí by mala byť na jednej strane dobrým sluhom, ale je aj veľmi zlým pánom,“ uviedla Porubänová.

Práve internet podľa nej umožnil bezprecedentne rýchle šírenie nenávisti, agresívnych emócií či nepravdivých informácií. "Mnohí ľudia sa domnievajú, že sú úplne anonymné, to znamená, že to, čo v bezprostrednej skúsenosti by si človek nedovolil tvárou v tvár voči inému človeku, a to je jedno, či ide o politika alebo štandardného občana/občianku, tak na tých sociálnych sieťach jednoducho vyleje celú túto špinu,“ povedala.

Podľa nej preto nie je náhodou, že sa v Európe čoraz viac diskutuje o potrebe regulácie sociálnych sietí, a to nielen z pohľadu vekových obmedzení, ale aj samotného obsahu.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.