Štúdio 24: Čo priniesol samit prezidentov?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Prezidenti krajín Slavkovského formátu sa opäť stretli na samite. Vlani boli hlavy štátov v Česku, tentokrát rokovali v Bratislave. Na závery samitu, ako aj to, či je platforma ako Slavkovský formát potrebná, sa v Štúdiu 24 pozrel moderátor Michal Farkašovský s politológom a dekanom Fakulty politických vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislavom Kováčikom.
Podľa Branislava Kováčika predstavuje Slavkovský formát unikátnu platformu, ktorá sa odlišuje od tradičných veľkých politických zoskupení, akými je napríklad Európska únia. Tento formát umožňuje susediacim krajinám zamerať sa na technickú spoluprácu a konkrétne riešenia, ktoré priamo ovplyvňujú život občanov.
Kováčik upozornil, že tento rok oslavuje formát už jedenásty rok svojej existencie, pričom jeho úloha v regionálnej spolupráci je stále relevantná. "Ja by som práve zdôraznil, že Slavkovský formát môže predstavovať istú novú úroveň naštartovania spolupráce v oblasti strednej Európy," dopĺňa.
Symbolika a realita stretnutí
Hoci sa na summite diskutovalo o viacerých aktuálnych témach, ako sú konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe, či ochrana detí na sociálnych sieťach, odborník naznačil, že zásadné závery summit nepriniesol. Na úrovni hláv štátov síce môže byť symbolická kooperácia silná, avšak reálne politické rozhodnutia sú často výsledkom rokovaní na úrovni premiérov, ktorí majú legislatívnu moc.
Energetická bezpečnosť a jadrová energetika
Jednou z hlavných tém, ktorých sa prezidenti dotkli, bola energetická bezpečnosť. Kováčik poukázal na rozdiely medzi prístupmi Slovenska a Rakúska k jadrovej energetike. Kým Slovensko a Česko považujú jadro za dôležitý zdroj energie, Rakúsko sa snaží zmierniť svoje jadrové kapacity. "Jednou z podmienok, ktoré si Rakúsko dávalo predtým, než vôbec sme boli akceptovaní z hľadiska vstupu do EÚ, bolo nastavenie toho, akým spôsobom budú postupne utlmovať naše jadrové kapacity v elektrárni v Jaslovských Bohuniciach," dodáva Kováčik.
Celý rozhovor s politológom a dekanom Fakulty politických vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislavom Kováčikom si môžete pozrieť vo videu.