21°
Bratislava
Štúdio 24: Ako si Nemci pripomínajú 8. máj?
Štúdio 24: Ako si Nemci pripomínajú 8. máj?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pri príležitosti konca 2. svetovej vojny majú mnohé európske krajiny štátny sviatok Deň víťazstva nad fašizmom. Nemecko k tomu pristupuje inak. Štátny sviatok nemá a pripomína si Deň oslobodenia. Obete fašizmu si počas svojej cesty v Nemecku uctil aj premiér Robert Fico položením kytice v nemeckom koncentračnom tábore Dachau. Na to, ako si na koniec vojny spomínajú v Nemecku a ako sa vyrovnali s touto časťou svojej histórie, sa pýtala moderátorka JOJ 24 Hana Zavřelová Gallová docenta Vladimíra Handla z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
Deň víťazstva nad fašizmom
Ako vnímajú Nemci 8. máj?
Podľa experta Vladimíra Handla symbolizuje tento dátum predovšetkým koniec vojny, no jeho interpretácia nie je jednotná. "Je to koniec tej strašnej vojny. Potom interpretácia toho, kto je za to, aby sa táto udalosť vnímala ako oslobodenie, a kto je za to, aby sa vnímala ako porážka, v tom sa Nemecko, samozrejme, úplne nezhoduje,“ priblížil.
Zhodu však Nemci nachádzajú aspoň v jednom – išlo o moment, na ktorý čakali všetci. "Ale to, že to bol koniec, na ktorý všetci čakali, samozrejme, oslobodilo všetkých," dodal.
Prečo 8. máj nie je štátnym sviatkom?
Na rozdiel od viacerých krajín Európy nemá Nemecko 8. máj ako štátny sviatok. Hoci sa o to v minulosti objavili snahy, neuspeli. Dôvodom je podľa Handla citlivosť celej témy. "Je to citlivá téma. Nemá to nič spoločné s nejakým príklonom k nacizmu alebo neonacizmu, ale skôr je to naozaj o tom, ako pomenovať ten deň, ktorý je samozrejme spojený s obrovskými nemeckými stratami,“ vysvetlil.
Koniec vojny bol totiž pre Nemecko spojený nielen s porážkou nacistického režimu, ale aj s obrovskými stratami. "Je spojený s obrovskými nemeckými stratami a tiež s tým, že bol zahájený presun miliónov a miliónov nemeckých ľudí z východných území,“ povedal.
Pre mnohých tak bolo ťažké označiť tento deň jednoznačne ako oslobodenie: "Pre mnohých ľudí bolo príliš ťažké nazvať tento výsledok tej tragickej vojny oslobodením.“
Vyrovnávanie sa s minulosťou trvá dodnes
Od konca druhej svetovej vojny uplynulo už viac ako 80 rokov, no Nemecko sa podľa odborníkov s touto kapitolou dejín vyrovnáva dodnes. "Nebolo to ľahké a nie je to ukončený proces,“ vysvetlil.
Handl pripomína, že diskusia o nacistickej minulosti sa naplno otvorila až desaťročia po vojne. "Prvých dvadsať rokov prakticky bola otázka tejto minulosti po vojne tabu až do polovice šesťdesiatych alebo začiatku šesťdesiatych rokov, keď sa tieto otázky začali otvárať,“ pripomenul.
Zlomovým momentom boli najmä udalosti roku 1968, keď mladá generácia začala otvorene konfrontovať svojich rodičov. "Mladí ľudia sa začali pýtať svojich rodičov a starých rodičov, čo robili počas druhej svetovej vojny,“ spomenul.
Nemecko ako príklad
Dnes je Nemecko často považované za krajinu, ktorá sa so svojou minulosťou vyrovnáva dôsledne a systematicky. "Nemecko je jednou z tých príkladných krajín, ktoré sa touto otázkou zaoberajú naozaj dôkladne a poctivo,“ uviedol. To však neznamená, že ide o uzavretú kapitolu: "To však neznamená, že ide o proces, ktorý je ukončený.“
Ako sa o vojne učia deti?
Téma nacizmu a druhej svetovej vojny má pevné miesto aj v nemeckom školstve. Učebnice jej venujú veľkú pozornosť, no výsledky vzdelávania nie sú vždy jednoznačné. "Vo všetkých nemeckých učebniciach sa tejto otázke venuje veľká pozornosť,“ priblížil.
Napriek tomu výskumy ukazujú, že vedomosti mladých ľudí môžu byť neúplné. "Môžeme sa stretnúť s niektorými skutočnými bielymi miestami, aj keď školy sa tejto otázke venujú dôkladne,“ dodal.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
