Štúdio 24: Slováci pomáhajú školákom v Ugande

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Manželia Patrik a Monika Šteklovci odišli pracovať na Island, aby si zarobili na cestu do Ugandy. Ako dobrovoľníci tam chcú miestnym deťom v základnej škole na vidieku postaviť školskú kuchyňu. Pre mnohé deti je jedlo v škole jediné teplé jedlo za deň a pripravuje sa v podmienkach, ktoré nie sú ideálne. Na to, ako sa žije v Ugande a prečo sú potrebné takéto projekty sa pýtala moderátorka JOJ 24 Iveta Krupová manželov Šteklovcov.

Z Islandu do Ugandy

Na prvý pohľad môže ich rozhodnutie pôsobiť nelogicky. Ako však vysvetľuje Patrik Štekel, ide o premyslený plán: "Na prvý pohľad to môže pôsobiť trošku nelogicky, ísť pracovať na Island, aby sme potom mohli ísť dobrovoľničiť do Afriky. Nám to však dáva veľký zmysel.“

Práca na Islande im umožňuje financovať celé dobrovoľníctvo. "Práca na Islande nám umožnila za relatívne krátky čas zarobiť na to, aby sme si mohli dovoliť stráviť niekoľko mesiacov v Afrike a pokryť si vlastné výdavky, či už sú to letenky, víza, očkovania alebo ďalšie presuny,“ vysvetlil.

Zároveň si uvedomujú vlastné životné šťastie. "Mali sme strechu nad hlavou, prístup k vzdelaniu, pitnú vodu alebo elektrinu. Preto cítime aj potrebu podeliť sa o to šťastie s ľuďmi, pre ktorých takéto veci nikdy neboli samozrejmosťou,“ priblížil.

Uganda ako druhý domov

Pre Patrika nejde o prvú skúsenosť. Do Ugandy sa vracia už po štvrtýkrát. Na otázku, čo ho tam neustále ťahá späť mal jasnú odpoveď: "Jednoznačne sú to ľudia, ich úprimnosť, pohostinnosť a schopnosť tešiť sa z maličkostí je niečo, čo sa nedá hocikde inde zažiť." Silným motívom sú aj deti. "Potom sú to tiež deti. Ich radosť je čistá, nefalšovaná. Stačí, že im venujeme čas, hráme sa s nimi. A presne tie momenty nás tam ťahajú späť,“ dodal.

Uganda sa preňho postupne stala viac než len destináciou: "Už to nie je len miesto na mape, ale je to môj druhý domov.“

Aký je život v Ugande?

Život na ugandskom vidieku je podľa dobrovoľníka náročný, no zároveň pokojnejší. "Väčšina ľudí žije z toho, čo si dopestuje. Pracujú od rána do večera na poli, aby mali čo jesť a aby uživili svoje rodiny,“ priblížil.

Veľkým problémom je dostupnosť vzdelania aj zdravotnej starostlivosti: "Prístup ku kvalitnému vzdelaniu je veľmi obmedzený a veľa ľudí je negramotných. Často tak nemajú na výber a zostávajú pracovať na poli. Veľkou výzvou je aj zdravotná starostlivosť, ktorá je veľmi obmedzená. Neexistuje tam systém nejakej sociálnej podpory od štátu, na aký sme zvyknutí my, žiadne prídavky ani dôchodky.“

Napriek tomu si ľudia zachovávajú silné komunitné väzby: "Držia spolu a navzájom si pomáhajú. Napriek tomu pôsobia pokojnejšie, žijú viac prítomnosťou.“

Návrh školskej kuchyne

Projekt školskej kuchyne navrhla Monika Štekel, pre ktorú išlo o úplne inú skúsenosť než bežná architektonická prax. "Pri tomto projekte neboli žiadne samozrejmosti, na ktoré sme zvyknutí. Napríklad inžinierske siete, dostupnosť materiálov, technológie,“ povedala.

Návrh sa musel prispôsobiť miestnym podmienkam: "Návrh teda musel reagovať na miestne podmienky, čo sú silné dažde, silné suchá, svahovitý terén, kde chceme kuchyňu stavať. Dôležité bolo, aby teda samotná architektúra robila čo najviac práce, teda prirodzené vetranie, odvodnenie, tieň.“

Kľúčový bol aj kontakt s komunitou. "Ten proces bol veľmi intenzívny dialóg s ľuďmi priamo na mieste, čiže návrh vychádza z ich reálnych potrieb," dodala.

Ako zmení tento projekt komunitu?

Dnes sa jedlo pre školákov pripravuje v provizórnych podmienkach. Nová kuchyňa má priniesť zásadnú zmenu: "Pre mnohé deti je školský obed jediné teplé jedlo za deň,“ vysvetlila Monika. Zlepšenie podmienok bude citeľné pre všetkých: "Nová kuchyňa znamená, že sa bude variť bezpečne, hygienicky a efektívne. Už žiadny škodlivý štipľavý dym z dreva alebo žiadna voda zatekajúca do hrncov, žiadne umývanie riadu vonku na daždi.“

Najdôležitejší dopad je však na deti: "Budú mať istotu, že dostanú jedlo. A to je základ, lebo bez jedla sa jednoducho nedá učiť.“

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.