Štúdio 24: Ako sa vyvíjajú ceny ropy?

SLOVENSKO / Ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach pod vplyvom konfliktu na Blízkom východe naďalej rastú. Na to, ako sa vyvíjajú ceny na ropných trhoch a či ich ovplyvnilo aktuálne rozhodnutie Spojených arabských emirátov vystúpiť z ropného kartelu OPEC, sa pozrel v Štúdiu 24 analytik J&T banky Stanislav Pánis.

Slovensko už nie je lacnejšie ako okolité krajiny

Na začiatku konfliktu na Blízkom východe tankovali vodiči na Slovensku lacnejšie ako v okolitých krajinách. Dnes sa to podľa Stanislava Pánisa zmenilo.

Viaceré susedné štáty totiž prijali opatrenia, ktoré znižovali energetický ponukový šok a pomáhali stlačiť ceny pohonných látok. Išlo najmä o zníženie spotrebných daní a DPH, ako to urobilo napríklad Poľsko, alebo o zníženie spotrebnej dane a marží maloobchodných predajcov v Česku. Maďarsko zas zaviedlo cenové stropy na pohonné látky.

Aj preto sa niektoré krajiny opäť dostali s cenami pohonných látok pod úroveň Slovenska.

Pánis zároveň pripomenul, že slovenský trh je do určitej miery neštandardný. Dominantný hráč Slovnaft je podľa neho pri stanovovaní cien stále relatívne zdržanlivý a konzervatívny, pričom ceny podľa neho nie vždy úplne odrážajú trhovú realitu.

Hrozí ďalšie zdražovanie palív?

Na otázku, či bude na čerpacích staniciach pokračovať zdražovanie a či sa ceny môžu vyšplhať až na 2 eurá za liter benzínu alebo nafty, analytik odpovedal, že trh je stále nervózny. Za posledné dva týždne sa podľa neho ceny ropy odrazili asi o 20 percent a sú približne tam, kde boli bezprostredne pred vyhlásením prímeria.

Trh podľa Pánisa dúfal, že priechod cez Hormuzský prieliv bude po dohode o prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom relatívne rýchlo odblokovaný. Prvé kolo rokovaní v Islamabade medzi zástupcami USA a Iránu však úspešné nebolo. Hoci trh ešte chvíľu nestrácal nádej a objavili sa signály, že by sa mohlo uskutočniť druhé kolo rozhovorov, k dohode nedošlo.

Obe strany majú podľa neho diametrálne odlišné názory a červené čiary pri viacerých bodoch potenciálnej mierovej dohody. Hormuzský prieliv je tak podľa jeho slov stále dvojito blokovaný — nielen iránskymi revolučnými gardami, ale aj americkým vojenským námorníctvom.

Keďže prímerie trvá, no tok surovín cez prieliv neprúdi, trh zostáva nervózny. Ceny ropy po prímerí miestami klesli pod 90 dolárov, dnes sa však opäť obchodujú vyššie. Júnový kontrakt je na úrovni 115 dolárov a júlový kontrakt sa pohybuje na úrovni 108 až 109 dolárov.

Podľa Pánisa ide o veľký komoditný ponukový šok. Ropy fyzicky chýba na svetovom trhu, predovšetkým v Ázii, ale aj v Európe. Ropa s fyzickou dodávkou v Európe sa podľa neho posúva už k 120 dolárom za barel, pričom po vyhlásení prímeria klesla miestami pod 100 dolárov. "Tlaky na to, aby pokračovalo zdražovanie palív na našich čerpacích staniciach určite budú," uviedol.