Štúdio 24: Hrozí nám zdražovanie?

BRATISLAVA / Finančné trhy sú po Veľkej noci napäté a rastie nervozita pri tom, ako cez sprostredkovateľov prebieha výmena názorov medzi USA a Iránom. Irán odmietol návrh na prímerie, počas ktorého sa malo diskutovať o komplexnom riešení a predložil vlastný, ktorý však zase zavrhli Spojené štáty. Donald Trump sa naďalej vyhráža tým, že Irán vráti do doby kamennej, ak neumožní tranzit tankerov cez Hormuzský prieliv. Jeho blokovanie stále tlačí ceny ropy nahor a firmy opäť čelia situácii, keď sa im nákladové podmienky pre energetické šoky menia prakticky zo dňa na deň. Na vývoj situácie sa v Štúdiu 24 pozrela moderátorka Hana Zavřelová Gallová s ekonomickým analytikom Wealth effect management Vladimírom Vaňom.

Ceny ropy opäť stúpli po tom, čo americký prezident zaostril rétoriku voči Iránu a pohrozil prísnejšími opatreniami, ak krajina neotvorí Hormuzský prieliv. Povedzme si, ako sa v reakcii na aktuálne dianie na Blízkom východe trhy vyvíjajú?

Rozdelil by som to na dve časti- na reakciu akciových trhov a reakciu komoditných trhov. Ak sa pozrieme na to, keď americký prezident predĺžil po svojom prejave v predvečer Zeleného štvrtka a predĺžil to ultimátum do pondelka neskôr, do dnes utorka večera, akciové trhy reagovali mimoriadne pozitívne, takže napríklad index Standard and Poor's 500 si pripísal viac než 4% v závere týždňa teda vymazal takmer polovicu z toho prepadu počas marcových turbulencií.

Prečítajte si tiež

Prečo tankujeme lacnejšie než okolité krajiny? Analytik upozorňuje na maďarské voľby

Na druhej strane vývoj na komoditných trhoch, ktoré v tejto chvíli asi citlivejšie reagujú vzhľadom na uzavretie Hormuzskej úžiny, je mimoriadne volatilný. Boli sme svedkami krátkodobého oslabenia cien ropy niekde na úrovni 107 dolárov za barel v prípade ropy Brent, ale aktuálne sa znova obchoduje za 111 dolárov za barel.

Takže pohybujeme sa v mimoriadne širokom volatilnom pásme s 4 až 5 percentným výkyvmi oboma smermi. A tá situácia je napätá, najmä vzhľadom na to, ultimátum dnes večer amerického času, teda približne o druhej v noci stredoeurópskeho času, ktoré rozhodne o tom, ktorý z tých možných scenárov sa splní. Ten najhorší scenár by bol scenár pozemnej invázie na Chárksky ostrov.

Ten najlepší scenár by bolo ďalšie odloženie toho ultimáta. Ale tiež treba pripomenúť, že aktuálne pred asi hodinou prišla správa iránskej agentúry o tom, že blízko ostrova Chárk, ktorý je srdcom iránskej ropnej infraštruktúry, kadiaľ prúdi na svetové trhy 90% iránskej produkcie, bolo počuť výbuchy. Podľa niektorých pozorovateľov to môže svedčiť o tom, že ten útok na Irán, ktorý nevedú Spojené štáty americké osamotené, vedú ho spoločne s Izraelom a pre Izrael je naozaj rekapitulácia odrezanie hlavy toho draka iránskeho režimu otázkou dovolím si povedať prežitia, že zrejme v tejto situácii Spojené štáty americké, aj keď tá iránska operácia je mimoriadne nepopulárna a na rekordné minimá znížila nielen popularitu ministra obrany, ale aj popularitu amerického prezidenta samotného.

Dovolím si tvrdiť, že Spojené štáty americké nemajú úplne voľnú ruku v tom, či ustúpiť od tejto ofenzívy v tejto fáze nielen kvôli Izraelu, ako. spojencovi, ktorý sa podieľa priamo na vojenských úderoch na útokoch, ale napríklad aj kvôli spojencom v Perzskom zálive, ktorí sa obávajú, že ak by Spojené štáty americké v tejto fáze ustúpili, iránsky režim, ktorý dokázal prežiť a podľa napríklad izraelských spravodajských zdrojov stále má k dispozícii približne tisíc balistických rakiet schopných zasiahnuť priamo Izrael, že takto síce oslabený a vážne poškodený režim by mohol pokračovať a útočiť na krajiny v Perzskom zálive. Takže sme svedkami mimoriadne napätej situácie, ktorá bohužiaľ má konzekvencie pre svetové hospodárstvo práve kvôli uzatvoreniu Hormuzskej úžiny.

A scenár, že by teda dospeli k nejakej dohode, je absolútna utópia? Tak to aspoň vyzerá podľa tých správ, ktoré prichádzajú.

Spojené štáty americké poslali 15-bodový zoznam požiadaviek, na ktorý Irán v ranných hodinách odpovedal svojím zoznamom desiatich požiadaviek, vrátane toho, že to nebude prímerie, ale úplné ukončenie útokov, vrátane toho, že napríklad si osobuje právo naozaj mať kontrolu nad Hormuzskou úžinou a v spolupráci s Ománom doslova vyberať mýtne za priechod tejto Hormuzskej úžiny.

Naozaj sa ukazuje, že z toho geopolitického aj ekonomického pohľadu zatiaľ síce Irán vzhľadom na to, že tam bolo zasiahnutých už viac než 10-tisíc cieľov, je predmetom naozaj masívneho bombardovania.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.