Štúdio 24: Veľkonočné zvyky a tradície
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Veľká noc sa spája so smrťou a vzkriesením Ježiša Krista i so zvykmi, ktoré majú korene v predkresťanských dobách. Okrem kresťanských sviatkov sú to aj sviatky jari, keď sa príroda prebúdza a začínajú sa poľné práce, aspoň v našich klimatických podmienkach. Kam siaha história veľkonočných zvykov a tradícii, aj to, prečo máme počas veľkonočných sviatkov Zelený štvrtok či Bielu sobotu sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou.
Veľkonočné kraslice
Zelený štvrtok a Veľký piatok
Podľa Kataríny Nádaskej má Zelený štvrtok silný liturgický význam: "V chrámoch veľkých miest sa, a to dodnes je tá tradícia, že sa svätia oleje, to znamená tie oleje, ktoré sa používajú potom pri krste, birmovke alebo keď je pomazanie chorých.“ Tieto oleje sa následne rozdeľujú do jednotlivých farností.
Veľký piatok bol v minulosti dňom prísneho pokoja a rozjímania. "V tento deň aj v minulosti bol prísny zákaz chodiť do záhrady, robiť niečo s pôdou, ísť do lesa. Proste bol to deň, kedy ľudia mali zostať doma a čítať si z Biblie alebo proste naozaj tak rozjímať,“ vysvetlila etnologička.
Zároveň sa s týmto dňom spájali aj ľudové rituály, najmä medzi dievčatami: "Dievčatá sa stretli pri vode, pri rieke a tak si symbolicky umyli tvár." Toto im malo priniesť krásnu pleť. "Slobodné krásne dievča chce mať krásnu pleť bez nejakých kazov. Takže toto bol ten rituál, aby boli krásne, mali krásnu pleť," dodala.
Biela sobota a Veľkonočná nedeľa
Na otázku, prečo sa tento deň nazýva Biela sobota, odpovedala:"Je to vlastne preto, lebo cez deň symbolicky ľudia navštevovali Boží hrob.“ Síce na Bielu sobotu bol stále pôst, prípravy boli v plnom prúde. "Tam síce bol ešte stále pôst, ale už ráno gazdinky sa postupne púšťali do pečenia chleba, koláčov atď.," uviedla.
"Spája sa to teda s tými návštevami Božieho hrobu a hlavne to vyvrcholenie, lebo po súmraku sa oslavuje vzkriesenie. No a po obradoch vzkriesenia, tam vlastne pôst už neplatí, čiže tí najväčší hladoši mohli ochutnať napríklad zo svojej vyúdenej šunky, slaninky atď.," pripomenula.
Hoci sa to dalo už v sobotu večer, väčšina si sviatočné jedlá nechávala na nedeľu. "Na rannú omšu prvú skoro ráno utekali gazdinky s košíkmi, v ktorých mali určité dobroty - koláče, chlebík, niečo na osvieženie hrdla, nejaké vajíčka, mäsové výrobky, proste všetko takéto. To, čo tých štyridsať dní tí ľudia nekonzumovali, tak teraz si to chceli dopriať. No a s tými košíčkami sa išlo do kostola, aby to kňaz posvätil," dodala.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.