Štúdio 24: Adaptácia na zmenu klímy v praxi

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Dopady klimatickej zmeny pociťujeme už aj na Slovensku. Ročné obdobia už nie sú také, ako sme poznali kedysi, poľnohospodári čelia nielen výčinom počasia, ale aj novým škodcom. Kým na zmiernenie zmeny klímy, pod ktorú sa podpisujú skleníkové plyny, možno prijať isté opatrenia, na adaptáciu na zmenu klímy sú potrebné iné. Vyžaduje si to zmenu nášho správania a obvyklých spôsobov s cieľom pripraviť sa na to, čomu sa nedá vyhnúť. A práve o tom sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Mária Ölvedyová s Dušanom Chrenekom, ktorý pôsobí ako hlavný poradca na Generálnom riaditeľstve pre klimatické opatrenia Európskej komisie.

Prečo by zmena klímy mala zaujímať Slovákov?

Zmena klímy už dávno nie je len globálnou témou, ktorá sa týka vzdialených krajín. Podľa Dušana Chreneka jej dopady čoraz výraznejšie pociťujeme aj na Slovensku.

"Už pociťujeme dopady klímy a nie je to len o vzdialenej budúcnosti alebo iných častiach sveta,“ zdôraznil Chrenek. Ako vysvetľuje, nejde len o topiace sa ľadovce či extrémne horúčavy v Afrike alebo Indii. "Už cítime tie dopady aj na Slovensku. To znamená, že máme vyššie teploty v mestách, väčšie horúčavy, oveľa výdatnejšie dažde, suchá a tiež povodne,“ povedal Chrenek.

Teploty budú ešte roky stúpať

"Takže my sa musíme na to pripraviť a už aj myslieť aj na budúcnosť, že tie teploty ešte ďalej porastú," dodal. Aj keď sa podľa neho prijímajú opatrenia na znižovanie emisií skleníkových plynov, problém tým zatiaľ vyriešený nie je. "Síce robíme opatrenia, aby sme zastavili emisie skleníkových plynov, ale ešte stále sa nám to nepodarilo a ešte dlhé roky teploty budú stúpať,“ upozornil.

Práve preto je čoraz dôležitejšia adaptácia na zmenu klímy. "Adaptácia je prispôsobenie sa zmene klímy. To znamená, že vieme reagovať na tie negatívne dopady,“ vysvetlil Chrenek. Ide napríklad o lepšie predpovedanie extrémov počasia, účinnejšie reakcie na ne či preventívne opatrenia v mestách, poľnohospodárstve alebo infraštruktúre. "Je to vlastne o kvalite nášho života a o ochrane zdravia, domovov a tiež hospodárstva,“ dodal.

Úspešné príklady na Slovensku

Konkrétne príklady úspešnej adaptácie pritom existujú aj na Slovensku. Jedným z nich je Bratislava, ktorá po ničivých povodniach v roku 2002 vybudovala rozsiahly protipovodňový systém. Ten zahŕňa hrádze aj flexibilné bariéry, ktoré sa využívajú len v prípade potreby.

Účinnosť týchto opatrení sa naplno ukázala počas vysokých hladín Dunaja v roku 2013. Systém dokázal ochrániť historické centrum mesta pred zaplavením a podľa Chreneka sa investície vrátili prakticky okamžite. Bez týchto opatrení by totiž škody boli výrazne vyššie.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.