Maďarské voľby 2026: Slovensko - maďarské vzťahy a ich budúcnosť

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Už 12. apríla čakajú Maďarsko parlamentné voľby a tento rok ide o zrejme najsledovanejšie voľby v Európe. Pozorne ich budú sledovať všetci európski lídri, a my sa im rovnako pozorne budeme venovať až do volebného dňa. Postupne s našimi hosťami rozoberáme všetky aspekty domácej aj zahraničnej politiky Maďarska. V tejto časti sme sa pozrieli na históriu slovensko - maďarských vzťahov. Od rozpad Rakúsko-Uhorska, Trianoskú zmluvu, až po Benešové dektréty. Priblížili sme si aj novodobé vzťahy a to, či alebo nakoľko sú zaťažené historickými krivdami a do akej miery sú možno zneužívané v rámci politického zápasu. Vo volebnom špeciále sa rozprávala moderátorka Hana Zavřelová Gallová s bývalým veľvyslancom v Maďarsku a diplomatom Pavlom Hamžíkom, s regionálnym geografom Danielom Gurňákom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a s politológom z Univerzity Komenského a odborníkom na maďarskú politiku Zsoltom Gálom.

Rozpad Rakúsko-Uhorska a Trianonská zmluva

Historické korene súčasných slovensko-maďarských vzťahov sa dajú vystopovať k rozpadu Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne. V roku 1918 sa jasne ukázalo, že monarchia nie je schopná prežiť a vo veľkej miere sa aktivizovali národnooslobodzovacie hnutia, ktoré viedli k vyhláseniu nezávislosti Československa a ďalších nástupníckych štátov. Po vojne sa v Paríži konali mierové rokovania, ktoré vyústili do Trianonskej zmluvy z 4. júna 1920. Táto zmluva potvrdila nové hranice, pričom Maďarsko prišlo o veľké územia, čím sa stala pre Maďarov traumatizujúcou udalosťou.

Podľa odborníkov je zaujímavé, že kým Maďari Trianonskú zmluvu vnímajú ako historickú krivdu, pre nástupnícke štáty, ako sú Slovensko a Rumunsko, predstavuje víťazstvo a potvrdenie ich štátnej identity. Tento rozdiel v interpretácii dodnes ovplyvňuje politické a spoločenské diskurzy.

Benešove dekréty a ich dopad

Po druhej svetovej vojne sa situácia ešte zhoršila. Benešove dekréty, vyhlásené československou vládou, sa dotkli aj maďarskej menšiny. Tieto dekréty, ktoré sa snažili vysporiadať s kolaborantmi a zradcami, viedli k odobratiu občianstva a majetku mnohým Maďarom, ktorí žili na území Československa. Ich dopad na maďarskú menšinu bol devastujúci a vytvoril ďalšie napätie vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom.

Dnešné vzťahy a politický kontext

V súčasnosti sa slovenské a maďarské vzťahy vyznačujú zložitým mixom spolupráce a historických napätí. V období 1993 až 1998, po rozdelení Československa, sa na Slovensku prebudil nacionalizmus, ktorý posilnil vnímanie maďarskej menšiny ako potenciálnej hrozby. Politický diskurz sa však s príchodom nových vlád, ako bola tá pod vedením Mikuláša Dzurindu, zmenil. Maďarská menšina začala byť vnímaná ako súčasť spoločnosti a nie ako externý nepriateľ.

Hoci existuje stále množstvo historických otázok, ako sú Benešove dekréty alebo Trianonská zmluva, obidve krajiny sa snažia budovať spoluprácu v oblastiach ako hospodárstvo a kultúra. Politici oboch krajín sa zameriavajú na spoločné záujmy, čo môže prispieť k stabilite v regióne.

Celý rozhovor s s bývalým veľvyslancom v Maďarsku a diplomatom Pavlom Hamžíkom, s regionálnym geografom Danielom Gurňákom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a s politológom z Univerzity Komenského a odborníkom na maďarskú politiku Zsoltom Gálom si môžete pozrieť vo videu.