Štúdio 24: Vývoj na Blízkom východe

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Vzájomné útoky medzi Izraelom a Iránom pokračujú aj vo štvrtok. Irán naďalej útočí na viaceré krajiny Perzského zálivu, ako Katar či Saudská Arábia. Drony letiace z Iránu zasiahli vo štvrtok predpoludním aj areál letiska v azerbajdžanskej exkláve Nachičevan, ktoré sa nachádza asi desať kilometrov od iránskej hranice. Na aktuálny vývoj na Blízkom východe sme sa pozreli s geopolitickou analytičkou, vedúcou katedry bezpečnostných štúdií CEVRO univerzity, pani Martinou Heranovou.

Vojnový konflikt a jeho možné dôsledky

V súčasnosti sa očakáva, že vojenské operácie v regióne môžu mať dlhodobé následky. Heranová upozornila, že rýchlosť a intenzita konfliktu budú závisieť od konečných cieľov Spojených štátov. Tieto ciele zahŕňajú zastavenie iránskeho jadrového programu a likvidáciu raketových kapacít krajiny. Avšak, pokiaľ je cieľom zvrhnutie iránskeho režimu, samotné vzdušné údery nebudú stačiť.

Zasahovanie spojencov a medzinárodné reakcie

V kontexte eskalácie konfliktu sa britské, francúzske a grécké sily pripravujú na vyslanie protivzdušnej obrany na Cyprus. Heranová naznačila, že európski spojenci sú donútení reagovať, aj keď ich prvotné reakcie na americké operácie boli opatrné a vlažné. Zároveň dodala, že Spojené štáty nemajú podporu svojho Kongresu pre vojenské zásahy, čo komplikuje situáciu.

Riziká širšieho konfliktu

Rusko varuje, že USA a Izrael sa snažia vtiahnuť arabské štáty do širšieho konfliktu. Heranová podotkla, že krajiny Perzského zálivu sa snažia brániť pred útokmi Iránu, no zároveň sa vyhýbajú priamym útokom na iránske územie, aby sa predišlo rozšíreniu konfliktu na "vojnu moslimov proti moslimom."

Sporné dôvody a kontrola jadrového programu

Na otázku o dôvodoch vojenského zásahu, Heranová uviedla, že iránsky jadrový program je predmetom záujmu medzinárodného spoločenstva už od deväťdesiatych rokov. Od roku 2015 bola uzatvorená dohoda o obmedzení jadrového programu, no jej platnosť skončila po odstúpení USA v roku 2018. Riešením by mohlo byť opätovné zapojenie všetkých kľúčových mocností, avšak ochota na to zo strany USA chýba.

Budúcnosť Iránu a demokratizácia

Heranová varovala, že ak by sa podarilo zvrhnúť iránsky režim, hrozí fragmentácia krajiny kvôli rôznym etnickým skupinám, čo by mohlo viesť k občianskej vojne. Na otázku o možnosti demokratizácie Iránu dodala, že tento proces by si vyžadoval silné a stabilné vedenie, ktoré by dokázalo priviesť krajinu k demokratickým voľbám.

Dopad na vojnu na Ukrajine

Podľa Heranovej, situácia na Blízkom východe zrejme ovplyvní aj vojnu na Ukrajine. Zmienila, že Donald Trump, ktorý dokáže riešiť len jeden problém naraz, sa pravdepodobne nebude venovať ukrajinskej kríze, pokiaľ bude prebiehať vojenská kampaň voči Iránu.