Štúdio 24: Demokrati po republikovej rade

SLOVENSKO / Demokrati sa na Republikovej rade v Košiciach venovali júnovému referendu, ktoré iniciovali na základe svojej petície. Na závery ich rokovania aj možné debaty o spájaní strán pred parlamentnými voľbami sa pozrel politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Referendum pod drobnohľadom

Slovenská verejnosť je už z histórie zvyknutá na nízku účasť v referendách. Miroslav Řádek pripomína, že jediné úspešné referendum bolo o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, kde účasť tesne prekonala 50 %. Pokus o skrátenie funkčného obdobia Národnej rady, iniciovaný Konfederáciou odborových zväzov okolo roku 2004, dosiahol len niečo cez 40 %.

Pre blížiace sa referendum politológ nevidí ružové vyhliadky na atakovanie hranice 40 či dokonca 50 %. "Aktuálne nemáme žiadne prieskumy verejnej mienky, ktoré by nám naznačovali, v akej úrovni sa bude účasť pohybovať. Ak by som si to mal odhadnúť, poviem, že pokiaľ by bola účasť 20 %, tak si Demokrati môžu skutočne pogratulovať k pomerne veľkej mobilizácii voličov. Všetko nad tým by bol ešte väčší úspech," odhaduje Řádek. Dodáva, že je zvedavý, či nejaký relevantný prieskum bude pred referendom vôbec publikovaný.

Prečo Demokrati iniciovali referendum?

Iniciatíva referenda slúži Demokratom nielen ako nástroj na presadenie dôležitých otázok, ale aj ako prostriedok na posilnenie vlastnej pozície. Řádek vníma stratégiu strany ako spojenie "príjemného s užitočným". "Užitočné sú legitímne otázky referenda, pod ktoré sa podpísalo viac ako 350-tisíc ľudí. Príjemné je zvyšovanie voličskej podpory strany Demokrati, ktorá počas podpisovej akcie stúpala z približne 3-3,5 percenta na úroveň piatich až šiestich percent. Tento rast sa však zastavil hneď po skončení kampane," vysvetľuje.

Politológ vníma referendum ako primárne "anti-smerácke, alebo ak chcete, anti-ficovské". Predpokladá, že podporovateľom podpisovej akcie nešlo vyslovene o obsah otázok, ale o protest proti vláde. Očakáva, že sa ho zúčastnia najmä opoziční voliči, zatiaľ čo vládni voliči pravdepodobne zostanú doma.

Spájanie opozície?

Ak sa účasť na referende bude pohybovať okolo 20 percent, Řádek si myslí, že Demokrati ho môžu interpretovať ako svoj úspech. Pripomína, že žiadny iniciátor referenda v minulosti ho neoznačil za jednoznačný neúspech, bez ohľadu na výsledok. Demokrati podľa neho budú argumentovať dôležitosťou iniciatívy.

V súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa začína hovoriť aj o spájaní opozičných strán. Záujem o rokovania o spájaní potvrdili tak Ivan Korčok z Progresívneho Slovenska, ako aj Jaroslav Naď z Demokratov. Politológ Řádek je však skeptický. Pripomína predchádzajúce parlamentné voľby v roku 2020, keď koalícia Progresívneho Slovenska a strany Spolu napokon neuspela a nedostala sa do Národnej rady. "Tento výsledok nebol šťastný a mal by byť mementom, aby všetky opozičné strany pristupovali k spájaniu oveľa uvážlivejšie," varuje Řádek.