Štúdio 24: Boje na Blízkom východe a ekonomika

BRATISLAVA / Na americko-izraelský útok na Irán a následné napätie na Blízkom východe reagovali svetové akciové trhy oslabením. Dôvodom je neistota, očakávania vyššej inflácie v dôsledku drahšej energie aj riziko spomalenia globálnej ekonomiky. Ceny ropy a plynu od útoku rastú. To, čo sa deje na svetových trhoch a za koľko budeme tankovať na čerpacích staniciach, priblížil hlavný ekonómom Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Prudký rast cien plynu po útoku na katarské zariadenie

Konflikt zasiahol aj najväčšie zariadenie na skvapalnený zemný plyn na svete v Katare. Produkcia bola zastavená, čo okamžite vyhnalo ceny európskeho plynu prudko nahor. "To môže byť nočná mora pre európsky priemysel, ktorý by tak mohol znova čeliť veľkému energetickému šoku," varuje hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Hoci Európe momentálne hrá do karát teplejšie jarné počasie, burzová cena plynu dosiahla maximá nad 65 eur za megawatthodinu.

Drahšie energie znamenajú pre európsky priemysel ďalšiu stratu konkurencieschopnosti v porovnaní s Áziou a USA, kde sú náklady na energie nižšie. "Vyššie úrokové sadzby zdražujú financovanie investícií, vytváranie nových pracovných miest a môžu prispieť k útlmu ekonomiky," dodáva Kovanda.

Hrozba uzavretia Hormuzského prielivu

Veliteľ iránskych Revolučných gárd pohrozil uzavretím Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza zhruba pätina celosvetových dodávok ropy. Ak by sa prieliv nepodarilo otvoriť, alebo by bol blokovaný dlhšiu dobu, v kombinácii s ďalším stupňovaním napätia na Blízkom východe môžeme očakávať ďalší nárast cien ropy a zemného plynu.

Ropa by mohla stúpnuť na 90 dolárov za barel, v horších scenároch dokonca nad 100 dolárov. "Pri cene zhruba 90 dolárov za barel ropy by bolo možné očakávať zdraženie o niekoľko desiatok eurocentov na liter nafty aj benzínu, zhruba okolo 30-50 eurocentov za jeden liter," odhaduje Kovanda.

Saudská Arábia by mohla čiastočne tlmiť dopad uzávierky Hormuzského prielivu presmerovaním časti svojej produkcie cez pozemné komunikácie a ropovody k pobrežiu Červeného mora. Avšak aj tieto riešenia by predražili pohonné hmoty.

Čína ako stabilizačný faktor?

Čína, závislá na dovoze surovín z tejto oblasti, už na konflikt reaguje a snaží sa zatlačiť na zúčastnené strany, aby bola táto strategická tepna otvorená. "Čína tlačí, Čína je už zaangažovaná do tohoto konfliktu," potvrdzuje Kovanda.

V prípade zemného plynu je však situácia komplikovanejšia, pretože ho nie je možné prepravovať alternatívnymi cestami tak ľahko ako ropu. "Zdá sa, že ten iránsky režim je zahnaný do kúta. Je v pomerne zúfalej situácii a vlastne nemá moc čo stratiť, takže pôjde do extrému," varuje Kovanda.

Aké sú vyhliadky do budúcna?

Ak bude konflikt krátkodobou záležitosťou, situácia by sa mohla upokojiť za niekoľko dní. Avšak Donald Trump nevylučuje, že by do Iránu vyslal pozemné vojská, čo by mohlo znamenať premenu na ďalší americký Irak alebo Afganistan. Konflikt má negatívny dopad aj na ekonomiky krajín Blízkeho východu, ktoré investovali do cestovného ruchu. Dubaj, silne závislý na turistickom ruchu, by mohol zaznamenať odliv turistov a peňazí.