Státisíce ľudí utiekli z Ruska pred hrozbou narukovania do armády. Kde žijú ruské menšiny?

BRATISLAVA – Ruská agresia na Ukrajine neovplyvnila len frontovú líniu, ale aj geografické a demografické rozloženie ruského obyvateľstva mimo hraníc Ruskej federácie. Podľa regionálneho geografa Daniela Gurňáka z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave žijú milióny Rusov v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, pričom ich počet sa v posledných rokoch mení aj v dôsledku vojny a mobilizácie. O geopolitických dopadoch vojny sa v Štúdiu 24 rozprávala moderátorka Iveta Krupová s regionálnym geografom Danielom Gurňákom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Koncept „ruského sveta“, ktorý Moskva používa vo svojej zahraničnej politike, podľa Gurňáka nemá presné geografické hranice. „Je to veľmi široko koncipovaný pojem. Často sa zamieňa s iným pojmom, ktorý Rusko začalo používať už v 90. rokoch. A to je takzvané blízke zahraničie, čím myslí najmä teda územie bývalého Sovietskeho zväzu,“ vysvetlil geograf v relácii Štúdio 24.

Tento pojem sa však neobmedzuje len na bývalé sovietske republiky. V širšom geopolitickom význame zahŕňa aj krajiny bývalého východného bloku, Balkánu či dokonca časti Ázie, ktoré boli historicky pod vplyvom Ruska alebo Sovietskeho zväzu.

Milióny Rusov zostali mimo hraníc Ruskej federácie

Rozpad Sovietskeho zväzu znamenal, že milióny etnických Rusov zostali žiť mimo územia dnešného Ruska. „Vtedy sa dávalo asi 15 miliónov Rusov zostalo za hranicami Ruskej federácie,“ uviedol Gurňák s tým, že dnes sa ich počet odhaduje približne na 14 miliónov.

Najväčšia ruská menšina žila historicky na Ukrajine, kde podľa posledného spoľahlivého sčítania z roku 2001 tvorili Rusi približne 17,5 percenta obyvateľstva, teda asi osem miliónov ľudí. Významné komunity sa nachádzajú aj v Kazachstane, kde žijú približne tri milióny Rusov, a v pobaltských krajinách, najmä v Estónsku a Lotyšsku.

Výrazné zastúpenie ruského obyvateľstva je najmä v severnom Kazachstane, pobaltských štátoch a niektorých separatistických regiónoch, napríklad v Podnestersku, kde Rusi tvoria približne 28 percent populácie.

Vojna spôsobila novú migračnú vlnu

Situáciu výrazne ovplyvnila vojna na Ukrajine a mobilizácia v Rusku. Podľa Gurňáka státisíce ľudí opustili krajinu práve zo strachu z narukovania do armády. „Najmä muži, utekali pred hrozbou brannej povinnosti a narukovania, a práve napríklad sa odhaduje do Kazachstanu, že migrovalo okolo možno až 900-tisíc Rusov,“ uviedol.

Kazachstan sa tak stal jednou z hlavných destinácií ruských emigrantov, hoci ešte pred vojnou z neho ruské obyvateľstvo skôr odchádzalo. Dôvodom boli jazykové zmeny, posilňovanie kazachskej identity aj ekonomické faktory.

Pobaltské krajiny vnímajú ruskú menšinu citlivo

Významné ruské menšiny žijú aj v Estónsku a Lotyšsku. Historické skúsenosti s okupáciou Sovietskym zväzom viedli tieto krajiny k prijatiu prísnejších zákonov o občianstve a integrácii.

„Ale stále sú tu desiatky tisíc ľudí bez štátneho občianstva a tieto krajiny aj prijali zákony, ktoré nútili Rusov sa prispôsobiť. A stále sú tu silné obavy z toho, že by mohli byť využití ako nejaká piata kolóna,“ uviedol Gurňák.

Zároveň však mnohí príslušníci ruskej menšiny využili výhody členstva týchto krajín v Európskej únii, napríklad voľný pohyb a pracovné príležitosti.

Suwalský koridor patrí medzi najcitlivejšie miesta Európy

Osobitnú pozornosť venujú vojenskí analytici aj tzv. Suwalskému koridoru – úzkemu pásu územia na hranici Poľska a Litvy, ktorý oddeľuje ruský Kaliningrad od Bieloruska, blízkeho spojenca Moskvy.

​Tento región má kľúčový strategický význam, pretože v prípade konfliktu by mohol rozhodnúť o spojení alebo izolácii pobaltských štátov od zvyšku NATO.

„Máme ten Suwalský koridor, kde teda ak berieme Bielorusko ako verného vazala Moskvy, stratégovia sa obávajú toho, že by Rusko sa mohlo pokúsiť preraziť tento koridor a najmä obkľúčiť Pobaltie,“ upozornil Gurňák.

Podľa neho si NATO uvedomuje význam tejto oblasti a v uplynulých rokoch posilňuje obranu v regióne. Poľsko aj Litva investujú do bezpečnosti a pripravujú sa na rôzne scenáre, hoci podľa odborníka nikto nevie s istotou predpovedať, ako by sa situácia mohla vyvíjať.

Ruština neznamená automaticky lojalitu Moskve

Používanie ruského jazyka podľa odborníka neznamená automaticky politickú podporu Ruska. Tento fenomén je výrazný najmä na Ukrajine a v Bielorusku. „To, že niekto hovorí po rusky, ešte neznamená, že je Rusom a už vôbec to nemusí znamenať, že je lojálny Moskve,“ zdôraznil Gurňák.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.