Štúdio 24: Ropa z Ukrajiny stále neprúdi

SLOVENSKO / Obnovenie dodávok ropy na Slovensko prostredníctvom ropovodu Družba sa naďalej posúva. Najnovší termín obnovenia dodávok bol posunutý až na tretieho marca, premiér Robert Fico však neverí, že je reálny. Kritizuje tiež, že ukrajinská strana dáva stále nové termíny. Avizoval, že slovenská vláda je preto pripravená po zastavení núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu na ďalšie recipročné opatrenia. O situácii porozprával politológ Matúš Mišík z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Slovensko sa podľa odborníka mohlo pripraviť skôr

Výpadok dodávok ropy podľa politológa nie je nepredvídateľnou udalosťou, ale rizikom, s ktorým sa dalo počítať. Slovensko sa totiž dlhodobo spolieha na energetické suroviny prichádzajúce cez vojnovú zónu.

„Treba povedať aj to, že Slovensko sa už šesť rokov spolieha na to, že cez vojnovú zónu budú chodiť bez nejakých problémov energie na Slovensko,“ upozornil Mišík v relácii Štúdio 24.

Podľa neho išlo o strategické rozhodnutie, ktoré zvýšilo zraniteľnosť krajiny. Aj keď doteraz dodávky fungovali, išlo skôr o priaznivú okolnosť než o stabilnú a bezpečnú situáciu.

Rafinérie sa pripravovali, úplná nezávislosť však ešte nenastala

Slovensko pritom podľa Mišíka nebolo pasívne. Rafinérie investovali značné finančné prostriedky, aby dokázali spracovávať aj iné druhy ropy než ruskú. „Obidve rafinérie investovali niekoľko stovák miliónov eur do toho, aby vedeli efektívnejšie spracovávať neruskú ropu,“ uviedol politológ.

Tieto technologické zmeny umožňujú postupné znižovanie závislosti, hoci úplné nahradenie ruských dodávok si vyžaduje čas. Podľa jeho slov už existujú konkrétne dôkazy, že alternatívne dodávky sú reálne možné, napríklad cez chorvátsky ropovod Adria.

Prečítajte si tiež

Politológ: Zastavenie núdzových dodávok elektriny nemá byť individuálne rozhodnutie premiéra

Energetická závislosť je výsledkom politických a ekonomických rozhodnutí

Mišík zdôraznil, že súčasný stav nie je náhodný, ale vyplýva z dlhodobých rozhodnutí vlády a energetických spoločností. Tie uprednostňovali ruskú ropu najmä z ekonomických dôvodov.
„Slovnaftu veľmi vyhovovala ruská ropa kvôli tomu, že tá mala nižšiu cenu,“ vysvetlil.

Zároveň pripomenul, že Slovensko malo v minulosti možnosť výraznejšie diverzifikovať svoje energetické zdroje. Európska únia poskytla finančné prostriedky na posilnenie energetickej bezpečnosti, no ich potenciál nebol podľa odborníka plne využitý.

Rozhodnutia v energetike majú aj politické dôsledky

Súčasná situácia ukazuje, že energetika nie je len otázkou ekonomiky, ale aj geopolitiky. Slovensko sa podľa Mišíka ocitlo v zložitej pozícii aj kvôli svojmu postoju k ruským energetickým surovinám.

„Máme Európsku úniu, ktorá sa snaží pomôcť Ukrajine (…) ale medzi členskými štátmi sú dve krajiny, Slovensko a Maďarsko, ktoré sa všemožne snažia stále nakupovať energetické suroviny z Ruska,“ uviedol.

Podľa politológa je preto kľúčové, aby Slovensko pokračovalo v diverzifikácii zdrojov a posilňovalo svoju energetickú nezávislosť. Súčasná kríza totiž ukazuje, že spoliehanie sa na jedného dodávateľa predstavuje dlhodobé riziko, ktoré môže mať vážne hospodárske aj politické dôsledky.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.