Štúdio 24: Ekonomické dopady vojny na Ukrajine

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ruská invázia na Ukrajinu pred štyrmi rokmi nespustila len najväčší vojenský konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny, ale zásadne prekreslila aj globálnu ekonomickú mapu. Energetická kríza, inflačné šoky a rozpad dekády budovaných obchodných vzťahov. Zatiaľ čo Rusko izolujú západné sankcie, zoskupenie BRICS rastie. Kým Kyjev bojuje o prežitie s pomocou miliardových injekcií z Únie, Moskva dvíha dane, aby utiahla vojnovú mašinériu. O tom, kto v tomto ekonomickom súboji stráca viac a čo konflikt znamenal a znamená pre Slovensko, sa v Štúdiu 24 porozprával moderátor Pavol Michalka s ekonomickým expertom Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Pomoc Ukrajine tvorí len zlomok ekonomiky EÚ

Európske krajiny poskytujú Ukrajine finančnú aj vojenskú pomoc už od začiatku ruskej celoplošnej invázie. Podľa Páleníka však ide o relatívne malú časť ekonomického výkonu Európskej únie. „Za tie štyri roky je to tých 40 až 50 miliárd ročne z Európskej únie. To je z hľadiska HDP Európskej únie 0,1 až 0,2 percenta HDP. Čiže pre Európsku úniu to nie je nejaký výrazný alebo neudržateľný ekonomický výdavok,“ uviedol.

V porovnaní s tým sú výdavky Ruska na vojnu výrazne vyššie. Krajina podľa neho presmerovala veľkú časť hospodárstva na vojenské účely, čo sa postupne prejavuje aj na jej ekonomickej stabilite.

„Ruská ekonomika na to dáva oficiálne nejakých 15 percent HDP, reálne 30 alebo aj viac,“ upozornil ekonóm.

Sankcie a vojna oslabujú ruské hospodárstvo

Rusko vstupovalo do vojny s výraznými finančnými rezervami, no tie sa postupne znižujú. Krajina zároveň čelí sankciám, ktoré komplikujú obchod aj prístup k technológiám.

„Veľká časť týchto rezerv finančných sa už spotrebovala a k tomu pribudli sankcie zo západu, ktoré možno nie sú ideálne, možno nie sú veľmi účinné, ale rozhodne výrazne prispeli k tomu, aby ruská ekonomika sa dostala na hranice svojich možností,“ vysvetlil Páleník.

Podľa neho sa vojna podpisuje aj pod znižovanie životnej úrovne obyvateľov a obmedzenie investícií do civilnej infraštruktúry.

Slovensko z konfliktu ekonomicky získava

Z ekonomického hľadiska má vojna aj nečakané dôsledky pre Slovensko. Podľa Páleníka slovenská ekonomika z konfliktu v súčasnosti profituje, najmä vďaka pracovnej sile z Ukrajiny a zapojeniu obranného priemyslu. „Od tých prvých šokov slovenská ekonomika z toho čisto ekonomicky profituje, lebo tí Ukrajinci, ktorí prišli, sú novou pracovnou silou, ktorá pomáha našej ekonomike,“ uviedol.

Významnú úlohu zohráva aj výroba munície, ktorá je dôležitou súčasťou obranného priemyslu.
„Slovensko je jeden z najväčších výrobcov ťažkej munície pre Ukrajinu. Čiže profituje z toho ekonomicky v súčasnosti,“ dodal.