Ekonóm: Rusko je vo väčších ekonomických problémoch ako Ukrajina

BRATISLAVA – Štyri roky od začiatku ruskej agresie na Ukrajine zásadne zmenili globálnu aj európsku ekonomiku. Podľa ekonóma Viliama Páleníka zo Slovenskej akadémie vied je ruská ekonomika dnes vo väčších problémoch než ukrajinská, zatiaľ čo Slovensko z konfliktu paradoxne ekonomicky profituje. V relácii Štúdio 24 upozornil aj na to, že pomoc Ukrajine predstavuje pre Európsku úniu len zlomok jej ekonomického výkonu.

Rusko je ekonomicky oslabené

Ruská invázia, ktorá mala byť podľa pôvodných plánov Vladimira Putina krátkou operáciou, sa zmenila na dlhodobý konflikt s výraznými ekonomickými dôsledkami. Podľa Páleníka Rusko podcenilo odpor Ukrajiny aj dopady vojny na vlastnú ekonomiku.

„Veľká časť týchto rezerv finančných sa už spotrebovala a k tomu pribudli sankcie zo západu, ktoré možno nie sú ideálne, možno nie sú veľmi účinné, ale rozhodne výrazne prispeli k tomu, aby ruská ekonomika sa dostala na hranice svojich možností,“ vysvetlil.

Rusko podľa neho presmerovalo veľkú časť ekonomiky na vojenskú výrobu, čo sa negatívne prejavuje na životnej úrovni obyvateľov. Inflácia rastie, infraštruktúra stagnuje a krajina má problém dopĺňať armádu aj pracovnú silu.

Naopak, Ukrajina napriek obrovským stratám dokázala stabilizovať verejné financie aj fungovanie štátu. „Zdá sa, že ten rozsah problémov ruskej ekonomiky je väčší ako na Ukrajine a Rusko prekvapivo je vo väčších ekonomických problémoch ako Ukrajina,“ uviedol Páleník.

Pomoc Ukrajine nie je pre Európu zásadnou záťažou

Európska únia poskytuje Ukrajine finančnú pomoc vo výške desiatok miliárd eur ročne, no podľa ekonóma nejde o zásadné bremeno. „Za tie štyri roky je to tých 40 až 50 miliárd ročne z Európskej únie. To je z hľadiska HDP Európskej únie 0,1 až 0,2 percenta HDP. Čiže pre Európsku úniu to nie je nejaký výrazný alebo neudržateľný ekonomický výdavok,“ vysvetlil.

Na porovnanie, Rusko podľa odhadov vynakladá na vojnu výrazne väčší podiel svojho hospodárstva. „Ruská ekonomika na to dáva oficiálne nejakých 15 percent HDP, reálne 30 alebo aj viac,“ dodal.

Slovensko z vojny ekonomicky profituje

Paradoxne, vojna mala podľa Páleníka aj pozitívny ekonomický vplyv na Slovensko. Kľúčovú úlohu zohrali utečenci z Ukrajiny aj zapojenie slovenského priemyslu do výroby munície.

„Od tých prvých šokov slovenská ekonomika z toho čisto ekonomicky profituje, lebo tí Ukrajinci, ktorí prišli, sú novou pracovnou silou, ktorá pomáha našej ekonomike,“ uviedol.

Slovensko sa zároveň stalo významným producentom munície, ktorá smeruje na Ukrajinu. „Slovensko je jeden z najväčších výrobcov ťažkej munície pre Ukrajinu. Čiže profituje z toho ekonomicky v súčasnosti,“ doplnil.

Podľa ekonóma by Slovensko mohlo profitovať aj v budúcnosti, najmä ak sa Ukrajina po vojne zapojí do európskej ekonomiky a začne s obnovou krajiny.

Európa sa postupne odstrihla od ruskej energie

Energetická kríza, ktorá vypukla po začiatku vojny, bola pre Európu veľkým šokom. Postupne sa jej však podarilo diverzifikovať zdroje energie a znížiť závislosť od Ruska.

„Za tie dva až štyri roky Európa ako celok podľa mňa zvládla diverzifikáciu zdrojov lepšie, aj keď mohlo to byť možno rýchlejšie,“ uviedol Páleník.

Upozornil však, že Slovensko a Maďarsko zostávajú výnimkou. Podľa neho pokračovanie odberu ruskej ropy a plynu nemusí byť výhodné pre ekonomiku ani pre občanov. Podľa Páleníka sa globálna ekonomika postupne prispôsobila vojnovému konfliktu, no jeho dôsledky zostávajú vážne.

„Z hľadiska ekonomického sa dá povedať, že si zvykla, ale z hľadiska morálneho a etického pevne dúfam, že si nezvykla,“ uzavrel.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.