Šéf zastúpenia EK: EÚ je vnímaná ako dojná krava. „Európska únia sme my všetci.“

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Európska únia je často vnímaná buď ako zdroj peňazí, alebo ako vinník nepopulárnych rozhodnutí. Podľa nového vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku však tento pohľad skresľuje realitu. Slovensko nie je pasívnym príjemcom rozhodnutí z Bruselu – je ich aktívnym spolutvorcom. Upozorňuje na to vedúci zastúpenia EK Peter Stano, ktorý o aktuálnych výzvach Európskej únie hovoril v relácii Štúdio 24 s moderátorom Adamom Zavřelom.

Peter Stano nastúpil od začiatku decembra minulého roka na pozíciu vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Vo funkcii pôsobí v čase, keď je Únia vystavená viacerým vnútorným aj vonkajším výzvam – od bezpečnosti a obrany, cez energetiku, až po dôveru občanov v európske inštitúcie.

Všetky členské štáty majú rovnaké práva

Jednou z tém rozhovoru bola dôvera občanov v Európsku úniu a spôsob, akým sa o nej na Slovensku komunikuje. Podľa Petra Stana je dlhodobým problémom naratív, že rozhodnutia „sa prijímajú v Bruseli“ bez účasti členských štátov.

Tento pohľad označuje za nepresný a škodlivý. Rozhodovanie v Európskej únii sa podľa neho odohráva na fórach, kde sú zastúpené všetky členské krajiny. Každý štát má možnosť ovplyvňovať výsledok rokovaní a presadzovať svoje záujmy. „V kontexte Európskej únie sú všetky členské štáty rovnocenné a rovnoprávne. Majú rovnaké práva aj rovnaké povinnosti,“ zdôraznil.

Dôveryhodnosť krajiny sa podľa neho neodvíja od jej veľkosti či geografickej polohy, ale od toho, ako sa správa v spoločných rokovaniach – či je schopná hľadať kompromisy, konať solidárne a pracovať v spoločnom európskom záujme.

Slovensko má možnosť formovať rozhodnutia na európskej úrovni

Inštitúcie Európskej únie pritom vníma ako nástroj v rukách členských štátov, nie ako autonómnu silu odtrhnutú od reality v jednotlivých krajinách. „Dnes sa Európska únia často vníma buď ako dojná krava alebo obetný baránok, že keď nám dáva peniaze, tak je dobrá. Ale keď treba niečo kritizovať, tak to vždy hodíme na Európsku úniu a zamlčíme to, že my sme Európska únia a že tie rozhodnutia, ktoré robí Európska únia a presadzuje, prijímame aj my a aj my ich spolu formujeme ako členská krajina,“ priblížil Stano.

Pripomína, že rozhodnutia prijímané na európskej úrovni nevznikajú mimo členských štátov, ale s ich aktívnou účasťou. Slovensko sa na nich podieľa prostredníctvom svojich zástupcov a má možnosť ich formovať už v počiatočných fázach.

Podľa neho je preto dôležité otvorene a zrozumiteľne komunikovať, čo členstvo v Európskej únii znamená a akú mieru zodpovednosti so sebou nesie. Európska únia bude podľa neho taká silná a akcieschopná, akú ju budú chcieť mať samotné členské štáty. „Európska únia je projekt pre občanov a bude taká silná, ako silní a jednotní budú jej členovia,“ dodal Stano.

Od vstupu do EÚ sme celkovo dostali 36 miliárd

„Doteraz Slovensko dostalo 36 miliárd eur z Európskej únie. Dostalo. To sú peniaze, ktoré sme dostali len tak. Pozbierali sa na ne daňoví poplatníci iných krajín. Tak dokážme, že to vieme využívať zodpovedne pre prospech tejto krajiny a jej ľudí,“ zdôraznil Stano.

Slovensko zároveň dlhodobo patrí medzi čistých príjemcov – teda štáty, ktoré z Únie dostávajú viac, než do nej prispievajú. Aj v ďalšom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 až 2034 by malo Slovensko získať približne 20 miliárd eur. Podľa Petra Stana však diskusia nemá zostať len pri objeme financií, ale najmä pri tom, ako zodpovedne a efektívne ich krajina dokáže využiť v prospech svojich obyvateľov.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.