ROZHOVOR: Prečo nemôžu ísť eurofondy priamo na energopomoc? Toto sú limity Bruselu

BRATISLAVA / Európska komisia po ruskej agresii, energetickej kríze a zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti mení priority kohéznej politiky. Slovensko preto pripravuje už tretiu revíziu Programu Slovensko. Vláda tiež ráta s využitím eurofondov pri riešení vysokých cien energií, priame kompenzácie z európskych zdrojov však možné nie sú. Podľa Ladislava Šimka z MIRRI SR Brusel umožňuje len nepriame riešenia v rámci prísnych legislatívnych pravidiel.

Ponúkame prepis rozhovoru s Ladislavom Šimkom, generálnym riaditeľom sekcie riadenia Programu Slovensko na MIRRI SR.

Prečo dochádza už k tretej zmene Programu Slovensko?

Aj v minulosti sa realizovalo viacero revízií tohto programu. V rámci tohto roka sa bude jednať o druhú zmenu Programu Slovensko. My sme druhú revíziu predložili 31. marca 2025 v rámci takzvaného strednodobého preskúmania. Začiatkom roka nikto nemohol tušiť, že Európska komisia pripraví a zverejní 1. apríla 2025 návrh novej legislatívy, ktorá nadobudla účinnosť 20. septembra s názvom Modernizovaná politika súdržnosti. EK v rámci tejto legislatívy zakomponovala 5 nových priorít kohéznej politiky. A to sú bezpečnosť, obrana a civilná pripravenosť, energetika, konkurencieschopnosť, voda v takom širšom poňatí – ide o vodozádržné opatrenia na predchádzanie sucha a investície do vodohospodárskej infraštruktúry a dostupné nájomné bývanie. Nový legislatívny balík umožnil celkovo tretiu revíziu, druhú v tomto roku, čo výnimočne robíme z iniciatívy Európskej komisie.

Aké zmeny ste v rámci politiky súdržnosti implementovali do tretej revízie programu?

V rámci tejto zmeny sa vôbec prvýkrát v histórii kohéznej politiky dostali do priorít obrana, bezpečnosť a civilná pripravenosť. Dôvody sú jednoznačné. Dnešný Program Slovensko a vôbec partnerské dohody jednotlivých členských krajín s Európskou komisiou sa pripravovali v rokoch 2018 až 2022. Tá situácia bola trošku iná. Nemali sme bezpečnostnú hrozbu na východnej hranici, nebola vojna na Ukrajine a z toho dopady na energetiku, globálna politická situácia nebola taká komplikovaná, neboli colné vojny, čipové krízy. Preto si Európa musí preprogramovať priority a pozrieť na iné oblasti. Európa zistila, že je na akúkoľvek, aj hybridnú vojnu, slabo pripravená, že zanedbala priemysel a konkurencieschopnosť, tak práve preto to nastavila a zmenila.

Ovplyvní revízia už schválené projekty, zamerané na iné oblasti ako na obranu a bezpečnosť?

Celý program má objem 12,6 miliardy eur (za zdroje z EÚ). Vo výzvach je momentálne alokovaných 10,7 miliardy, teda 85 % rozpočtu programu. Kontrahovaných – teda už schválených – je približne 6,2 miliardy eur. Týchto prostriedkov sme sa v rámci revízie nedotkli, prípadne len minimálne, a to najmä pri národných projektoch, kde je to technicky možné. Externých prijímateľov sme vôbec nezasiahli. Čerpanie na národnej úrovni je na úrovni 1,5 miliardy eur, čiže asi 12 %. Zvyšné prostriedky ešte treba vyčerpať, no už máme pripravené žiadosti, aby sme to stihli v tomto roku.

18. júna 2025 vláda prijala materiál, ktorým sme sa začali pripravovať na strednodobú revíziu. Prvýkrát v histórii eurofondov, už podľa starej aj novej legislatívy, Európska komisia stanovila tzv. flexibilitu – teda že takmer 18 % alokácie musí zostať vyhradených na strednodobé preskúmanie. Tieto peniaze preto nebolo možné kontrahovať. Problém vznikol ešte pri programovaní predchádzajúcimi kolegami, ktorí túto požiadavku prehliadli a sprostredkovateľským orgánom pridelili celú alokáciu vrátane časti, ktorá mala zostať flexibilná (teda nemala byť rozdelená). Bolo to v rozpore s európskou legislatívou, preto sme museli zmeniť zákon o eurofondoch.

Snažili sme sa to konzultovať s Komisiou – pamätám si, ako som to riešil dokonca aj počas pracovnej cesty v Bruseli. Na Slovenskej strane boli pôvodne presvedčení, že kontrahovať môžeme, ale Komisia to na z pohľadu legislatívy jednoznačne odmietla. Kým neprebehne strednodobá revízia, tieto peniaze musia zostať nedotknuteľné. Ak by Komisia revíziu neschválila, čerpanie by padlo na účet štátneho rozpočtu. A keďže v minulom období sme už mali negatívnu skúsenosť s nadkontrahovaním 365 miliónov eur (ktoré sa museli doplatiť zo štátneho rozpočtu), nechceli sme to riskovať.

Z týchto dôvodov sme nesiahli na žiadne „živé“ ani realizované projekty. Vláda 18. júna 2025 zablokovala sumu flexibility a my sme si uložili povinnosť, že do dvoch mesiacov od účinnosti legislatívnej zmeny predložíme rámec revízie programu. Dokument sme nakoniec schválili 5. novembra 2025 – definoval, čo sa má v programe meniť a aké budú kľúčové úpravy.

Do konca roka má byť návrh tretej zmeny zaslaný na Európsku komisiu. Očakávate, že ho schváli v súčasnom znení, alebo prebiehajú ešte vyjednávania?

Návrh tretej revízie bol na národnej úrovni schválený Monitorovacím výborom 9.12.2025 a následne musí byť formálne zaslaný Európskej komisii do konca tohto roka. Očakávame, že finálne rozhodnutie by mohlo prísť na jar 2026. Po formálnom prijatí návrhu Komisia pošle tzv. pripomienky – predpokladáme, že ich dostaneme vo februári 2026. Komisia má potom štyri mesiace na vydanie rozhodnutia, čiže do konca apríla.

Verím, že do konca apríla, najneskôr začiatkom mája bude zmena formálne schválená. Všetky krajiny teraz zasielajú svoje revízie a Komisia má veľa programov, ktoré musí posúdiť. Samozrejme, niektoré veci ešte vyjednávame, niektoré vysvetľujeme. S Komisiou komunikujeme už od októbra, keď sme si nastavili základné rámce. Hlavná komunikácia prebieha s dvomi generálnymi riaditeľstvami, ale v procese pripomienkovania sa zapájajú aj ďalšie. Vždy vzniknú pripomienky, na ktoré treba reagovať, no väčšinou sa ich podarí vysvetliť.

Prejdime k aktuálnej politickej situácii. Vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec odstúpil. Očakávate, že to môže negatívne ovplyvniť čerpanie eurofondov, alebo predpokladáte skôr prerozdelenie funkcií?

Úrad podpredsedu vlády má na starosti dve kľúčové veci: je zodpovedný za implementáciu plánu obnovy a plní funkciu výskumnej inovačnej autority. To je útvar, ktorý vznikol na základe reformy pre výskum a inovácie. Vyplývalo to aj dokonca z našej, u nás na MIRRI spracovávanej, schválenej stratégie inteligentnej špecializácie. Ale to, čo sa vymení na pláne obnovy, to je personálna nominácia v rámci koaličnej dohody, ktorej strane pripadá, ale na Program Slovensko a na eurofondy to nebude mať žiaden dopad.

Podľa viacerých vládnych predstaviteľov by malo Slovensko vedieť využiť stovky miliónov eur na energopomoc. Ako to je v skutočnosti?

Európska únia bola v tomto smere veľmi konzistentná. Do súčasnej revízie sme dávali 1,25 miliardy eur a vďaka investíciám do modernizovanej politiky súdržnosti dostaneme v súlade s novou legislatívou niektoré benefity. Jedným z benefitov je, že programové obdobie nebude končiť v roku 2029, ale až v roku 2030, čiže máme rok navyše na čerpanie. Kupujeme si čas, pretože vieme, že náš program sa rozbiehal v podstate neskôr. Programové obdobie 2021-2027 s dobehom +2 rokov teraz bude v dobehom +3 rokov, ale prvé výzvy Programu Slovensko boli vyhlásené v máji 2023, čiže s veľmi širokým omeškaním.

Pre objasnenie rizika dekomitmentu uvádzam, že tento rok máme prvý záväzok čerpania konkrétnej sumy, čiže my máme vyčerpať viac ako 1,5 miliardy, ale to je za roky 2021-2025 kumulatívne a budúci rok už musíme deklarovať viac ako ďalšie dve miliardy. A vzhľadom na stav čerpania a ten neskorší rozbeh my sme indikovali aj v komunikácii s Komisiou, že existuje vysoké riziko hrozby dekomitmentu na úrovni 750 miliónov. Ale keďže dáme do tejto revízie 10 % alokácie programu, tak Komisia nám započítava do čerpania 20 % z presúvaných peňazí. To je nejakých 250 miliónov a ďalších 9,5 % z celej alokácie programu, čiže bude započítaných do čerpania viac ako 1,4 miliardy. Tým pádom je riziko dekomitmentu pre rok 2026 eliminované.

Pokiaľ ide o energopomoc, Komisia nám jednoznačne prisľúbila, že je ochotná pomôcť Slovensku v riešeniach hlavne energetických otázok, keďže Slovensko je v nie úplne závideniahodnej situácii. My sme momentálne možno už na konci potravinového reťazca s energonosičmi. Problém je však v tom, že tieto kapacity nie sú dostatočné, najmä pokiaľ ide o ropu, a zároveň sú s tým spojené všetky tranzitné poplatky. Poľsko síce dostane LNG tanker – je v zásade jedno, či príde z Dubaja alebo zo Spojených štátov – no za skvapalnenie, prečerpanie a tlakové úpravy na dopravu platí Slovensko. Poľsko na tomto procese aj zarába, čo sa následne premieta do vyššej ceny plynu u nás. Tým pádom sú dopady na energetiku, prevádzku firiem, zásobovanie aj domácnosti výraznejšie. Komisia vyjadrila ochotu podporiť využitie nevyčerpaných fondov aj na energetiku, ale v súlade s aplikovateľnými pravidlami EÚ.

V marci 2023 Európska komisia schválila dodatok vo vtedajšej fondovej novej legislatíve, ktorý umožnil využiť nevyužité fondy na kompenzácie cien energií pre podnikateľov a pre domácnosti, pre tzv. zraniteľné domácnosti, a to až do výšky 10 % alokácie. My sme na to využili zdroje z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý spájal v sebe aj predchádzajúci program Výskum a inovácie, a zároveň aj zdroje z Operačného programu Kvalita životného prostredia, spolu sa jednalo o 984 miliónov eur. Cez eurofondy sme preplatili následne výdavky, ktoré štát poskytol ako kompenzáciu ceny. Toto v súčasnom období nie je možné. Čiže možné bolo jedine nájsť riešenia a projekty, ktoré dodatočne zrefundujeme z európskych zdrojov, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu a takto ušetrené zdroje štátneho rozpočtu potom štát môže použiť na kompenzáciu cien energií.

Nepredpokladáte, že by sa teda tieto financie uvoľnili priamo na energopomoc, ako sa snažila vyrokovať ministerka hospodárstva Denisa Saková?

Ministerka hospodárstva bola na viacerých rokovaniach s EK v priebehu leta a septembra na rokovaní s Európskou komisiou, konkrétne s DG REGIO, DG ENER. List, ktorý prišiel 19. júla od podpredsedníčky Európskej komisie, jasne deklaroval ochotu pomôcť, no bol tam veľmi prísny dovetok – musia byť v súlade s platnými a aplikovateľnými pravidlami. A tieto pravidlá nebolo možné zmeniť bez súhlasu Rady a Parlamentu. Aj keby ich Európska komisia chcela upraviť, potrebovala by na to súhlas všetkých ostatných 26 členov Rady a Európskeho parlamentu. To je však prakticky nemožné, pretože minimálne škandinávske krajiny by pravdepodobne s takýmto riešením vôbec nesúhlasili.

Ako sa pozeráte na návrh, aby sa tieto prostriedky využili nielen na energopomoc ale napríklad aj v sociálnej oblasti? Opozícia, konkrétne KDH, to označila za zneužitie eurofondov a „prejedanie“ verejných zdrojov. Ako na tieto výhrady reagujete?

Pokiaľ viem, tie dopady- bude nárast cien energií aj tak, len sa stlmí ten dopad, pretože energie už lacné nebudú. Prvé prejedanie prostriedkov sa zrealizovalo už v roku 2022-2023, keď sa dali prvé kompenzácie na ceny energií. Vtedy vyleteli v mnohých krajinách západnej Európy ceny energie nesmierne. V Nemecku a Francúzsku platia domácnosti rádovo viac ako u nás. Nehovorím o podnikoch, tam sú mnohokrát zložitejšie stimulačné efekty a niektoré štáty dotujú priemysel a ceny energií, aby bol priemysel, konkurencieschopný. Slovensko nemá taký výkon ekonomiky. Takže ten nárast musí byť postupný a viem, že už toho roku bude nárast. Už ÚRSO ohlásil zvýšené ceny. Čiže budú dopady a budúci rok podľa mňa budú ešte vyššie dopady.

Jedným z cieľov politiky súdržnosti je znižovanie regionálnych rozdielov. Vidíte v tomto kontexte ako kľúčovú prioritu aj dobudovanie diaľničnej infraštruktúry?

Nie je to len u nás. Tie regionálne rozdiely pretrvávajú vo všetkých krajinách, ktoré realizujú kohéznu politiku. Dokonca napríklad identifikovali, že existujú pasce ekonomického rozvoja niekde v talianskych, španielskych, portugalských aj východonemeckých regiónoch. Už odkedy sa Nemecko zjednotilo s bývalými východonemeckými oblasťami, tak tie regionálne rozdiely pretrvávajú, a to aj napriek dlhoročnému využívaniu eurofondov ale aj vlastných rozpočtových prostriedkov. Ale zároveň si treba uvedomiť, že to nie je také jednoduché. Komisia totiž zaviedla zdieľané riadenie a ona si nastavuje svoje podmienky, svoje ukazovatele. Nie je to na úplne vašom rozhodnutí, do čoho investujete. Napríklad sa vrátim k diaľnicami. Diaľnice sa realizovali hlavne z Kohézneho fondu. Komisia stanovila, koľko môže byť maximálne percento nielen na železnicu, ale aj diaľnicu či na cestu a ešte k tomu pridala aj klimatický koeficient, keďže diaľnica neznižuje klimatický koeficient. Takže nie je to také jednoduché. Zohľadňujú síce európske priority, ale nie úplne vždy národné, regionálne priority a národné špecifiká. Tie sú rozdielne. No a teraz si povedzme k diaľnici. Nuž, ostáva nám jeden jediný úsek. Mal by sa v decembri dostavať, otvoriť tunel Višňové a v priebehu prvého polroka 2026 úsek Hubová-Ivachnová, čiže obchvat Ružomberka, ostane len Turany-Hubová. Ten úsek nie je dlhý, ale potrebujeme naň 1,4 miliardy.

V budúcom roku nám zostáva vyčerpať ešte 2,12 miliardy eur. Máte už v tejto súvislosti nastavené konkrétne ciele?

V súčasnosti máme zakontrahovaných vyše 6 miliárd eur. Zároveň, vzhľadom na revíziu, nám Európska komisia započíta do čerpania viac ako 1,4 miliardy eur, ktoré však musíme administratívne zaúčtovať do roku 2030. Riziko dekomitmentu je v tomto prípade prakticky nulové.