Štúdio 24: Nové vedenie zastúpenia eurokomisie

BRATISLAVA / Peter Stano nastúpil od začiatku decembra minulého roka na pozíciu vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V tejto funkcii bude pôsobiť ako oficiálny zástupca Európskej komisie na Slovensku, ktorá je aktuálne pod politickým vedením jej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej. O aktuálnych témach a výzvach Európskej komisie sa v Štúdiu 24 rozprával moderátor Adam Zavřel s Petrom Stanom, vedúcim zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.

Prinášame prepis celého rozhovoru s Petrom Stanom: 

Jednou z vašich prvých verejných akcií ako vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku bola práve návšteva Brány slobody na Devíne. Aký symbolický odkaz v tom vidíte čo sa týka vašej práce a možno aj tej ďalšej komunikácie pre Slovensko?

Ja som chcel začať svoje pôsobenie na Slovensku nejakým gestom a rozmýšľal som dlho o tom, aké by to gesto bolo. Samozrejme, každý človek v podobnej pozícii ide na oficiálne prijatia k najvyšším ústavným činiteľom, stretáva sa s partnermi, s ktorými bude rokovať.

Ale mne to prišlo tak, že lepšie by bolo vyslať signál ľuďom, pretože Európska únia je tu pre ľudí, to, čo robí Európska komisia, robí pre ľudí. Na Devíne vidím obrovskú symboliku pre Slovensko, či už čo sa týka našej dávnej histórie, ale aj nedávnej histórie.

Je to sútok dvoch riek, hranice dvoch štátov a donedávna to bola ešte relatívne donedávna to bola hranica, kadiaľ prechádzala železná opona a kde ľudia zomierali preto, aby sa dostali do života, kde môžu žiť slobodne, kde môžu využívať svoj potenciál a nikto im nehovorí, v čo majú veriť a akými jazykmi majú rozprávať alebo s kým sa majú priateliť. Takže videl som v tom gesto a pripomenutie toho, že ešte nedávno ľudia zomierali za princípy, ktoré dnes máme úplne bezproblémovo garantované a ani si to možno neuvedomujeme tým, že sme členom Európskej únie.

Ako vnímate dôveru občanov Slovenska voči Európskej únii, pretože keby sme sa mali pozrieť aj na nedávny barometer, tak naozaj tá tendencia je rastúca, že my ako Slováci viac dôverujeme Európskej únii. Aké budú vaše priority ako zástupca Európskej komisie na Slovensku práve v posilňovaní a budovaní tejto dôvery?

Každý projekt môže prežiť len vtedy, keď je dôveryhodný, keď má nejakú kredibilitu. Takže dôveryhodnosť Európskej únie je veľmi dôležitá. Dôveryhodnosť jej inštitúcií je veľmi dôležitá, pretože ako som spomínal, Európska únia je projekt pre ľudí, pre občanov.

Európska komisia, keď prináša návrhy legislatívy, opatrení alebo regulácií, robí to so zreteľom na občana, na ochranu spotrebiteľa, na ochranu menšín, na ochranu práv a slobôd obyvateľov, takže dôveryhodnosť je veľmi dôležitá. Som rád, že európske inštitúcie Európskej únie, vrátane Európskej komisie aj Európska únia ako značka majú takú vysokú dôveru na Slovensku, ktorá je ešte trošku vyššia ako európsky priemer a predčí aj slovenské inštitúcie. To je veľmi povzbudzujúce pre nás.

Prečítajte si tiež

ROZHOVOR: Prečo nemôžu ísť eurofondy priamo na energopomoc? Toto sú limity Bruselu

Samozrejme, je to veľký záväzok a veľká zodpovednosť pokračovať v tomto, upevňovať dôveryhodnosť Európskej komisie a Európskej únie a snáď sa snažiť aj o to, aby sa postupne zvyšovala. Takže tie priority sú hovoriť, hovoriť a vysvetľovať ľuďom, o čom Európska únia je, že Európska únia nie je tá Európska únia, že Európska únia sme my všetci. Vy ste Európska únia, vaša televízia, vaši diváci, čitatelia vašich online výstupov, obyvatelia všade na Slovensku, občania akéhokoľvek vierovyznania, akéhokoľvek etnického pôvodu a orientácie, všetci my sme EÚ. Takže toto chceme komunikovať s ľuďmi.

Vy ste Európska únia, my sme Európska únia a tvoríme ju spolu. Európska únia je taká silná alebo taká slabá ako my chceme. Všetci k tomu môžeme prispieť a my chceme ľuďom rozprávať o tom, ako k tomu môžu prispieť oni.

Trocha nadviažem na vašu odpoveď, pretože jedným z takých dlhodobých tém, alebo možno to môžeme nazvať aj mýtov, je práve tá vzdialenosť takzvanej bruselskej politiky práve od nás. My ako Slovensko sme naozaj veľmi ďaleko, ak je najďalej práve od Bruselu. Máte nejaký recept na to, ako priblížiť túto bruselskú európsku politiku viac ľuďom na Slovensku?

Brusel bude vždy vzdialený. Je to dané nielen geograficky a jazykovo, ale aj tým, že život sa odohráva na Slovensku. Život v každej členskej krajine sa odohráva v tej členskej krajine. To znamená, že hlas z Bruselu nikdy nebude počuť tak intenzívne a zreteľne ako hlas domácich aktérov. Preto ten recept, na ktorý sa pýtate, je v zásade v rukách domácich aktérov, politických predstaviteľov krajiny, predstaviteľov relevantných inštitúcií a samozrejme, médií.

Pretože ak vy nedáte hlas povedzme Bruselu, alebo predstaviteľom Bruselu, ten hlas sa ťažšie dostáva k ľuďom. Áno, existujú sociálne médiá. Mimochodom, keď hovoríme o dôveryhodnosti, sociálne médiá majú najnižšiu dôveryhodnosť zo všetkých médií, minimálne teda na Slovensku a majú svoje problémy a svoje výzvy. O tom možno môžeme diskutovať inokedy, ale podstatné je, aby domáci aktéri hovorili o tom, čo členstvo v Európskej únii znamená pre nás občanov, ktorí tu žijeme, akým spôsobom sa my podieľame na formovaní politík, lebo je tu stále ten veľmi škodlivý naratív, že v Bruseli sa rozhodlo. Brusel nám nanucuje. To nie je pravda.

Rozhoduje sa v Bruseli, ale rozhoduje sa na fórach, kde sú zastúpené členské krajiny. Každý členský štát má právo ovplyvniť nielen právo, ale možnosť ovplyvniť každé jedno rozhodnutie Európskej únie. Takže toto je ten recept. Aktivizovať možno alebo motivovať viac domácich aktérov, aby o EÚ diskutovali, hovorili, vysvetľovali a zároveň stimulovať aj ľudí, povzbudzovať ľudí, aby sa pýtali svojich politických predstaviteľov, svojich miestnych samospráv, každého, s kým sa dostanú do styku, aby sa pýtali na tú Európsku úniu, čo môžeme urobiť, aby pre nás bola ešte lepšia.

Keď už hovoríme o tých rôznych fórach, kde sú zastúpení všetci, vrátane Slovenska, jednou takou veľkou témou práve v tomto období je bezpečnosť a obrana. V kontexte politickej situácie aj u nás aj vo svete, je Slovensko stále dostatočne dôveryhodným partnerom pre bruselské fóra?

V kontexte Európskej únie sú všetky členské štáty rovnocenné a rovnoprávne. To znamená, že majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Mne neprináleží hovoriť o tom, kto je alebo kto nie je dôveryhodný. Poviem vo všeobecnosti, dôveryhodnosť európski partneri vnímajú na základe toho, ako sa správate, čo hovoríte a ako to hovoríte a čo robíte.

To znamená, do akej miery ste solidárni, do akej miery sa snažíte hľadať kompromisy, do akej miery pracujete na spoločnom európskom záujme, samozrejme, pri legitímnej obhajobe národných záujmov. Takže od týchto faktorov závisí to, ako nás, ako Slovensko vnímajú iné členské krajiny alebo povedzme inštitúcie Európskej únie. Ale opakujem, inštitúcie Európskej únie sú nástrojom v rukách členských štátov. Ale áno, otázka obrany a bezpečnosti je jedna z kľúčových a prioritných.

Vidíme to nielen teraz, ale vidíme to v podstate od roku 2020. Na pozadí korona krízy, na pozadí ruskej agresie proti Ukrajine, na pozadí toho, čo sa deje v Afganistane, na pozadí toho, ako sa správajú veľmoci a či už globálne alebo regionálne, že v zásade už pravidlá neplatia, medzinárodné právo neplatí.

To znamená, že kto nás ochráni, ak nie my sami v Európskej únii? A navyše sme vystavení aj hrozbám. Je to tá existenčná hrozba kvôli ruskej agresii proti Ukrajine, lebo to nie je len vojna proti ukrajinskému národu. To je aj vojna proti hodnotám Európskej únie, právo rozhodovať sa, s kým chceme spolupracovať a sme vystavení hybridným atakom, hybridným útokom dennodenne, či už sú to dezinformácie, informačné manipulácie alebo kybernetické útoky. Takže bezpečnosť je veľmi dôležitá, na tom musíme pracovať. Sme na to sami. Sme odkázaní sami na seba.

A preto Európska komisia už najmenej dva roky prichádza s iniciatívami, ktoré majú posilniť autonómiu, obranyschopnosť, strategickú autonómiu EÚ, obranyschopnosť Európskej únie, posilniť európsky obranný priemysel, nie aby sme viedli vojny, ale aby sme dokázali obrániť toto hodnotové spoločenstvo, ktoré, zdá sa, zostalo jediné vo svete, ktoré ešte verí v nejaké princípy a bráni nejaké hodnoty.

Okrem tejto obrovskej témy obrany je tu ešte ďalšia veľká téma, ktorá sa objavuje každých 7 rokov alebo chvíľku predtým, pretože sa o nej hovorí. Hovoríme o viacročnom finančnom rámci, ktorý bude práve od roku 2028 až po rok 2034. Aké priority budeme mať v rámci Európskej únie? Čo by malo Slovensko presadzovať, aby sme z tohto balíka dostali čo najviac?

Európsky alebo viacročný finančný rámec je vlastne ľudovo povedané rozpočet Európskej únie a hovorí sa o ňom ináč každý rok, lebo sú to peniaze, ktoré sú k dispozícii pre členské štáty na rozličné iniciatívy, na podporu rozličných oblastí a členské štáty samozrejme majú záujem čo najlepšie využívať tieto prostriedky a dostať ich čo najviac, takže preto sú aj rokovania o tom. Ten rámec, to je vlastne sedemročný rozpočet, ale vždy potom sa tie peniaze uvoľňujú každý rok a dá sa tam trošku s tým pracovať.

Ten rozpočet je fantastická vec, pretože ukazuje jednu z výhod Európskej únie v prípade Slovenska. Slovensko z toho rozpočtu stále dostáva viac, ako do neho prispieva. Čiže ten princíp solidarity pre nás neplatí úplne vyvážene. My sme stále čistým príjemcom.

To znamená, že členstvo v Európskej únii okrem všetkých ostatných výhod má aj konkrétny finančný prínos. Nemôžem ja odporúčať Slovensku, čo by mali byť jeho priority a čo by malo presadzovať, pretože to je rozhodnutie legitímnych predstaviteľov, ktorí boli zvolení, teda v tomto prípade slovenskej vlády a dôležitých stakeholderov, teda aktérov, ktorí majú nejaký vplyv alebo nejaký záujem na tom, aby Slovensko vyrokovalo čo najlepšie podmienky.

Rokovania bežia, rokovania v Bruseli sa denno-denne venujú týmto veciam na technickej a odbornej úrovni a ja poviem len jednu dôležitú vec, ktorá je prioritou asi každej krajiny, malo by byť prioritou aj tu. Snažme sa tie prostriedky využiť čo najlepšie. To sú peniaze, ktoré de facto dostávame zadarmo. Doteraz Slovensko dostalo 36 miliárd eur z Európskej únie. Dostalo. To sú peniaze, ktoré sme dostali len tak. Pozbierali sa na ne daňoví poplatníci iných krajín. Tak dokážme, že to vieme využívať zodpovedne pre prospech tejto krajiny a jej ľudí. Že sme zodpovedný kredibilný partner a snažme sa ako Slovensko samozrejme vylobovať čo najlepšie podmienky. Slovensko celkovo, ato povedal aj komisár Serafin, ktorý je zodpovedný za rozpočet, keď tu bol na začiatku decembra, že celkovo tento rozpočet, návrh viacročného finančného rámca, je výhodný pre Slovensko.

Ten rozpočet celkový je 2 bilióny eur. To sú cifry, o ktorých sa bežne nebavíme. Slovensko z toho dostane 20 miliárd eur. To sú obrovské peniaze. To sú peniaze, ktoré nám môžu pomôcť v obrovských v obrovských projektoch. Je to viac ako v predošlom sedemročnom období. Čiže to sú peniaze, ktoré sem len tak prídu. Využime ich čo najlepšie, čo najrozumnejšie, čo najtransparentnejšie, aby partneri vedeli, že tu nie sú premrhané.

Okrem tej obrany a bezpečnosti, o ktorej sme hovorili o tomto viacročnom finančnom rámci, teda rozpočte, je ďalšou veľkou témou diskusia o energetickej bezpečnosti Európy a postupnom ukončení dovozu plynu z Ruska. Ako vnímate úlohu práve Európskej komisie pri podpore energetickej transformácie členských krajín vrátane Slovenska?

Európska komisia je pri každej politike v rámci Európskej únie tá, ktorá prichádza s návrhmi, ktorá v zásade má tú výhodu, že sleduje horizontálne, čo sa robí v jednotlivých členských štátoch, aké sú špecifiká a problémy jednotlivých členských štátov. Čiže zhŕňa ten know-how, tie najlepšie skúsenosti a na základe toho príde s nejakým návrhom.

V prípade energetickej bezpečnosti, zase nevideli sme to len v roku 2022, ale už aj predtým, že v zásade Rusko zneužíva svoje špinavé fosílne palivá alebo energonosiče, ak chcete, na presadzovanie svojich geopolitických cieľov a ukázalo sa, že naozaj v zásade Rusko to je taká by som povedal, taký zásobník alebo taká čerpacia stanica na plyn a ropu, ktorú spravuje kriminálny kartel, ktorý nerešpektuje právo, nerešpektuje pravidlá, ale presadzuje si svoje záujmy. Takže tá prehnaná závislosť Európskej únie, ktorá bola na ruských špinavých fosílnych palivách, ktoré v zásade eventuálne ani nebudeme potrebovať, ak sa nám podarí rozbehnúť sektor obnoviteľných zdrojov a čistých energií.

Tak v zásade zneužívalo to na politické vydieranie a teraz vidíme, že aj na mocenské záujmy. Takže tá energetická bezpečnosť, energetická sebestačnosť je veľmi dôležitá a Európska komisia prichádza s návrhmi. Jeden z nich je napríklad REPowerEU. To je vlastne politika alebo program, ktorý sa na strane slovenskej vlády neteší veľkej popularite práve pre tú špecifickú štruktúru a závislosť slovenského energetického sektora. Takže úloha Európskej komisie je pomáhať členským štátom, aby diverzifikovali, zvyšovali svoju nezávislosť a vyrovnať sa samozrejme aj s problémami, ktoré toto všetko prináša.

Komisia veci nenanucuje, navrhuje, diskutuje s členskými štátmi a hľadá spôsob, ako riešiť problémy individuálnych krajín, ak majú problém s návrhom, ktorý funguje pre drvivú väčšinu iných členských štátov.

Ďalšou veľkou oblasťou je umelá inteligencia. Práve AI, tá sa rieši už niekoľko rokov. Európska únia bola prvá, ktorá v podstate mala nejaký zákon alebo nejakú reguláciu. Ako by ste to zhodnotili? Čo nás čaká v prípade EÚ a jej regulácie do budúcna?

Hovoríme o digitálnej stratégii. Toto je obrovská a veľmi dôležitá téma, lebo vidíme, ako najmä otázky umelej inteligencie ovplyvňujú de facto už náš každodenný život takmer všade a prinášajú obrovské príležitosti, ale aj obrovské výzvy a obrovské hrozby, pretože všetko, čo ľudia vyvinuli, sa v istej fáze dalo zneužiť a my vidíme, že tá umelá inteligencia sa zneužíva už dneska na vplyvové operácie.

Preto je dôležité mať samozrejme nejaký regulačný rámec. Presne ste povedali Európska komisia alebo Európska únia bola prvým aktérom na globálnej úrovni, ktorý prijal reguláciu ohľadom digitálnych služieb. To je smernica o digitálnych službách alebo DSA, v anglickom origináli sa to volá Digital Services Act a v tomto je Európska únia príkladom aj pre ostatných. My máme istý rámec alebo isté štandardy na vytváranie regulácií nových technológií. A to nie je cenzúra.

Ja viem, že kritici Európskej únie a Európskej komisie často hovoria aj z radov našich zahraničných partnerov, že to je nástroj na cenzurovanie. Nie, je to nástroj na ochranu občanov, na ochranu základných práv a slobôd, aby ľudia neboli manipulovaní a aby im povedzme formou umelej inteligencie neboli nanucované falošné obsahy a nerobili sa vplyvové operácie. Okrem iného. Ale má to aj ekonomický aspekt a má to aj aspekt ochrany mladistvých.

Takže preto je Európska komisia vždy na čele tých snáh o reguláciu, ale nie pre reguláciu, ale s ohľadom na ochranu spotrebiteľa. Takže pokračujeme v tom. Všetko sa to deje v komunikácii a v konzultácii s členskými krajinami. No a samozrejme vždy Európska komisia môže prísť s návrhom, môže prísť s reguláciou, ale úspech tejto regulácie vždy závisí od toho, ako ju implementujú členské štáty, ktoré ju v konečnom dôsledku schvaľujú.

Súčasťou vašej práce a Zastúpenia Európskej komisie je aj podpora rôznych regionálnych projektov alebo aj takých, ktoré sú na takzvanej miestnej úrovni. Ktoré oblasti vy vidíte ako kľúčové, ktoré by boli dobré pre zlepšenie spolupráce práve medzi európskymi inštitúciami a našimi slovenskými samosprávami?

Jednoznačne dialóg medzi inštitúciami a slovenskými regiónmi. Ten dialóg beží. Ja myslím, že vždy sa dajú veci zdokonaľovať, zefektívňovať. Dôležité je mať zastúpenie priamo v Bruseli a jednotlivé slovenské regióny to zastúpenie majú a je veľmi prínosné pre nich, pretože tam sú všetci aktéri, ktorí sa podieľajú na prijímaní rozhodnutí alebo na podávanie návrhov. Tam sa tie návrhy formujú, diskutujú. Čiže keď máte svoj hlas, nemusíte byť pri rokovacom stole.

Samozrejme, pri rokovacom stole sú zástupcovia vlád členských štátov. Ale vy, keď ste v Bruseli vy môžete lobovať, môžete hovoriť s ďalšími aktérmi. Môžete ovplyvňovať, dávať svoje návrhy, stimulovať diskusiu. Takže toto je veľmi dôležité. Ten dialóg v Bruseli je veľmi dôležitý. Čiže ja môžem len podporiť všetky regióny, ktoré majú zastúpenie v Bruseli, aby to zastúpenie udržali, prípadne znásobili.

No a samozrejme my ako Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku sa snažíme orientovať našu činnosť primárne do regiónov. Naše pole pôsobnosti ja vidím nie v Bratislave, kde Bratislava naozaj je špecifický svet sám o sebe, ale práve v regiónoch. Z hľadiska nielen kontaktu s občanmi, ale aj z hľadiska kontaktu so samosprávami, lebo tie sú bod prvého kontaktu pre občanov. Takže to my robíme s kolegami zo zastúpenia vždy, keď ideme do regiónu, máme kontakty s predstaviteľmi samospráv, či už sú to vyššie územné celky alebo naozaj starostovia, primátori alebo iní aktéri.

Občianska spoločnosť veľmi dôležitá. Cirkvi, odborové združenia, záujmové združenia a tak ďalej. A týmto by som chcel aj vyzvať divákov, ak máte pocit, že vo vašom regióne Zastúpenie Európskej komisie nie je prítomné, dajte nám o sebe vedieť. Nájdete nás na sociálnych sieťach na stránke europa.sk. My sme naozaj pripravení komunikovať s vami, či už ste občania, či už ste samosprávy, či už ste združenia, aby sme našli najlepší spôsob, akým, akým zhmotniť výhody členstva Európskej únie v tom regióne, kde práve žijete.

Poďme ešte na ďalšiu oblasť, pretože práve v kontexte zahraničnej politiky Európskej únie sa čoraz viac hovorí o susedských vzťahoch. Hovoríme o takzvanom východnom partnerstve alebo o krajinách západného Balkánu, teda niektoré, ktoré sú uchádzačmi, aby sa stali členmi Európskej únie. Akú prioritu bude mať táto agenda práve možno toho rozširovania alebo tých susedských vzťahov v rámci práci Zastúpenia Európskej komisie aj na Slovensku?

My, samozrejme sa snažíme sústrediť na vysvetľovanie a propagovanie politík Európskej únie smerom k slovenským občanom a hlavne politík, ktoré sa ich viac-menej bytostne dotýkajú. To znamená, že náš akcent je na otázky ako udržateľné bývanie, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, ekonomika, životná úroveň a tak ďalej. Nemyslím si, že ľudí na Slovensku by rozširovanie Európskej únie nejako dramaticky trápilo.

My sami veľmi dobre vieme, že rozširovanie prináša výhody. Presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži. Takže ja si myslím, že slovenská populácia, to nám ukazujú aj výsledky prieskumov verejnej mienky, je pozitívne naklonená rozširovaniu najmä na západný Balkán. Tie krajiny veľmi dobre poznáme, chodili sme tam, chodievame tam na dovolenky. Chorvátsko je dnes už členom Európskej únie. Čierna Hora je na najlepšej ceste. To je zrejme prvý kandidát, ktorému sa podarí ukončiť prístupové rokovania a vstúpi do EÚ. Albánsko, takisto čoraz populárnejšia turistická destinácia je tiež na veľmi dobrej ceste.

Ak sa podarí vyriešiť ruskú agresiu, Ukrajina a Moldavsko to majú veľmi dobre našliapnuté. Ukrajina napriek tým problémom, ktoré má kvôli ruskej agresii, Moldavsko takisto obrovský pokrok. To sú krajiny, ktoré vo svojej esencii sú európske, takže čím viac nás je, tým sme silnejší. V jednote je sila. Samozrejme, tým zvyšujeme aj svoju diverzitu. Tá pestrosť v rámci EÚ je fascinujúca, všetkých nás obohacuje, takže nemyslím si, že toto bude priorita pre nás. V konečnom dôsledku zahraničná politika ako taká je kompetenciou členských krajín. Pre Európsku komisiu ale je rozširovanie dôležitá priorita.

My o ňom budeme hovoriť, ale nemyslím si, že pre slovenský priestor by to mala byť nosná téma, lebo hovorím, tam nie je nastavenie vcelku pozitívne, takže my sa budeme sústrediť najmä na to, aby sme vysvetľovali, čo Európska únia konkrétne prináša ľuďom na Slovensku. Lebo vidíme, že dnes je to trošku v ústraní, že dnes sa Európska únia často vníma buď ako dojná krava alebo obetný baránok, že keď nám dáva peniaze, tak je dobrá.

Ale keď treba niečo kritizovať, tak to vždy hodíme na Európsku úniu a zamlčíme to, že my sme Európska únia a že tie rozhodnutia, ktoré robí Európska únia a presadzuje, prijímame aj my a aj my ich spolu formujeme ako členská krajina.

Ako hodnotíte súčasnú úlohu Európskej únie práve v tom globálnom kontexte? Pretože sa hovorí aj o tom, že Európska únia v súčasnej politickej situácii nie je dostatočne silná. Z vášho pohľadu ako predstaviteľa Zastúpenia Európskej komisie, ako ju hodnotíte?

Európska únia je projekt pre občanov a pre členské štáty a Európska únia bude na svetovom poli taká silná a taká rozhodná, ako budú chcieť členské štáty. Čiže silné postavenie a akcieschopnosť Európskej únie odráža ambíciu a vízie predstaviteľov jednotlivých členských krajín, vlád, politických lídrov.

To znamená, ak sa členské krajiny zhodnú, že chceme využiť ten potenciál, ktorý máme, lebo my máme, keď spočítame vojenské rozpočty, ekonomickú silu, investičné schopnosti Európskej únie, intelektuálny potenciál Európskej únie, my sme svetová mocnosť.

Otázka je, či to chceme využívať spoločne a na čo to chceme využívať. Naša zodpovednosť vo svete je, že sme posledným združením, poslednou medzinárodnou organizáciou, ktorá si ctí nejaké hodnoty a princípy, vyznáva ich, rešpektuje a tiež presadzuje. Takže to je obrovská zodpovednosť.

Otázka je, či chceme byť taký líder a či chceme aj robiť všetko pre to, aby sme tieto hodnoty presadzovali a ochraňovali aj vo svete, ktorý, žiaľ je svetom bez hodnôt, bez princípov, kde platí len princíp silnejšieho alebo princíp sily, kde už neplatia pravidlá v tomto svete. My si musíme v tomto svete nájsť svoje miesto a nájdeme ho podľa toho, ako to budú chcieť vlády členských štátov.