Sociologička zhodnotila, čo trápilo Slovákov v roku 2025 najviac. Budúci rok bude kritický
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Slovensko 2025 očami sociologičky
BRATISLAVA / Nálady v slovenskej spoločnosti sa ani v roku 2025 výraznejšie neupokojili. Podľa sociologičky a výkonnej riaditeľky Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvie Porubänovej ide o dlhodobý trend, ktorý sa len prehlbuje. Povedala to pri hodnotení roka 2025 v Štúdiu 24.
„Tento rok je pokračovaním nálad, ktoré pretrvávajú z rokov 2024, 2023 a 2022,“ vysvetlila Porubänová v Štúdiu 24. Slovensko sa podľa nej stále nachádza v postcovidovom období, ku ktorému sa pridáva neistota vyplývajúca z globálneho diania – vojny na Ukrajine, napätej situácie na Blízkom východe či dôsledkov amerických prezidentských volieb.
Slovákov trápia nízke mzdy
Jedným z najvýraznejších faktorov ovplyvňujúcich spoločenskú atmosféru je ekonomická situácia obyvateľov. Prieskumy ukazujú, že Slováci vnímajú ako najväčší zdroj frustrácie nízke príjmy a rastúce životné náklady. Podľa Porubänovej ide o problém, ktorý Slovensko trápi už roky.
„Slovenská populácia trpí v zásade celé roky tým, že na Slovensku sú jednoducho nízke mzdy,“ uviedla s tým, že bežná rodina potrebuje dva plné príjmy, aby dokázala žiť dôstojne.
Ohrození chudobou pritom nie sú len nezamestnaní či ľudia so zdravotným znevýhodnením. Čoraz častejšie sa do tejto skupiny dostávajú aj pracujúci rodičia s deťmi. Ak podľa sociologičky nie sú naplnené základné predpoklady dôstojného života, má to zásadný dosah aj na to, ako ľudia vnímajú politiku a spoločnosť ako takú.
„Je to veľmi zneisťujúci faktor, ktorý výrazne obmedzuje váš život a vplýva aj na vaše vnímanie reality,“ upozornila.
Reálne vplyvy konsolidácie ešte len pocítime
Hoci sa o konsolidácii verejných financií veľa hovorí, jej reálne dopady podľa Porubänovej ľudia ešte len pocítia. Zatiaľ prevažujú obavy a očakávania z budúcnosti. Zlepšenie situácie pritom sociologička spája najmä s ekonomickým rastom a politickou zodpovednosťou.
„Bez toho, že sa naštartuje ekonomika a zvýši HDP, nemôžeme hovoriť ani o zlepšení situácie slovenských občanov a rodín,“ zdôraznila. Pesimizmus Slovákov sa odráža aj v prieskumoch verejnej mienky. Až 60 percent opýtaných na začiatku roka uviedlo, že očakáva, že rok 2025 bude horší než predchádzajúci. Do budúcnosti Porubänová veľký obrat neočakáva.
„Predpokladám, že to číslo bude vyššie,“ povedala s tým, že rok 2026 už bude zároveň rokom pred parlamentnými voľbami. Tie podľa nej prinesú silnú vlnu politických sľubov, ktoré môžu krátkodobo zmierniť subjektívne pocity neistoty, no zároveň ešte viac vyhrotiť spoločenské napätie. Práve kombinácia ekonomického tlaku, strachu z budúcnosti a agresívneho politického diskurzu podľa sociologičky prehlbuje polarizáciu spoločnosti.
Ľudia sa v takomto prostredí často uzatvárajú do vlastných názorových a sociálnych bublín. „Väčšina ľudí nevie, ku komu sa utiekať, a tak sa utiekajú k svojmu vlastnému presvedčeniu a k úzkej rodinnej alebo priateľskej bubline,“ konštatovala. Porubänová zároveň upozorňuje, že samotná polarizácia nemusí byť negatívnym javom, ak neprechádza do extrémizmu a nenávisti.
Celý rozhovor nájdete vo videu.