Štúdio 24: Pôžička Ukrajine rozdelila Európu

BRATISLAVA / Keďže si plán finančnej pomoci Ukrajine vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie, ktoré však odmietli garantovať Maďarsko a Slovensko, zvolil lídri netradičné riešenie. Oba štáty z finálnej dohody vyňali. A pribudol aj tretí - Česká republika. O tejto téme porozprával bývalý český minister zahraničných vecí a pedagóg z CEVRO univerzity Cyril Svoboda.

Prečo padla pôvodná myšlienka reparačnej pôžičky?

Pôvodné návrhy, ktoré hovorili o reparačnej pôžičke využívajúcej zmrazené ruské aktíva, sa ukázali ako právne problematické. "Politicky to môže vyzerať dobre, ale právne je to extrémne riskantné," vysvetľuje Cyril Svoboda a dodáva, že by to mohlo viesť k situácii, kedy by členské štáty nakoniec platili Rusku sankcie a odškodnenia. "Použitie zmrazených prostriedkov bez rozhodnutia Medzinárodného súdu nie je možné."

Podľa Svobodu je v poriadku, že štáty, ktoré vidia v garancii obrovské riziko, nie sú povinné ju poskytnúť. EurActiv označil výsledok rokovania za ponižujúci pre šéfku Európskej komisie, Ursulu von der Leyen. Svoboda s týmto tvrdením nesúhlasí. Pripomína, že pôvodný návrh, použitie zmrazených prostriedkov bol od začiatku právne nepriechodný. "Belgicko je toho dokladom, pretože by to Belgicko dopadlo najviac. Nakoniec, aj belgický premiér si uvedomil, že je to príliš riskantné."

Pomoc Ukrajine áno, ale akou formou?

Podľa Svobodu je pomoc Ukrajine nevyhnutná, ale otázka stojí, akou formou. "Sú to dary, a nie pôžičky, pretože Ukrajina nebude desiatky rokov schopná tieto pôžičky splácať. Nemá zmysel klamať ľuďom, že to bude platiť z nejakých zmrazených ruských aktív." Súčasne upozorňuje, že Rusko nepodpíše mierovú zmluvu, ktorá by zaviazala krajinu k úhrade všetkých nákladov.

Napriek komplikáciám s financovaním by mal byť Volodymyr Zelenskyj s výsledkom summitu spokojný. "Je to reálny výsledok a pokiaľ vidí svet okolo seba, tak musí vedieť, že to bolo maximum možného," hovorí Svoboda. Súčasne upozorňuje na potrebu rázneho zakročenia proti korupcii na Ukrajine, aby sa zvýšila dôvera voličov a občanov EÚ k podpore.