Štúdio 24: Pápežov apel na mier

BRATISLAVA / Hlava katolíckej cirkvi, pápež Lev XIV, navštívil Turecko a Libanon. Počas návštevy apeloval na dosiahnutie mieru tak na Blízkom východe, ako aj na Ukrajine. Pri spravodlivom mieri v izraelsko-palestínskom konflikte otvorene hovorí o vzniku Palestínskeho štátu a dvojštátnom riešení. A ako napreduje implementácia Trumpovho mierového plánu pre Ukrajine? Viac porozprával odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš.

Posolstvo stability

Pápež Lev XIV. podnikol svoju prvú zahraničnú cestu do Turecka a Libanonu. Išlo o takzvanú "zdedenú cestu", ktorú plánoval ešte jeho predchodca, pápež František. Návšteva bola, podľa odborníka na zahraničnú politiku Pavla Demeša, výnimočne dobre pripravená a zameraná nielen na náboženské témy, ale aj na otázky vojny, mieru a stability.

"Turecko je silná krajina, člen NATO, ktorá má zásadný dopad na stabilitu na Blízkom východe. Libanon zase prežíva mimoriadne ťažkú situáciu," vysvetlil Demeš. Pápežova cesta prispela k zbližovaniu východných cirkví s katolíckou západnou cirkvou a otvorila priestor pre náboženský dialóg s islamom. Stretnutia s prezidentom Erdoganom a lídrami Libanonu priniesli signály pre stabilizáciu situácie na Blízkom východe, ako aj pre riešenie migrácie a humanitárnej pomoci.

Izrael, Palestína a Libanon: Cesta k spolužitiu

Pápež sa viackrát snažil zdôrazniť, že prichádza ako líder, ktorý chce, aby koexistencia moslimov s kresťanmi bola čo najlepšia. Apeloval na to, aby kresťania na Blízkom východe, vrátane Izraela, boli mostom medzi znepriatelenými krajinami a aby štáty vytvárali podmienky pre ich zotrvanie v regióne. Znovu zdôraznil dvojštátne riešenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou, nadväzujúc na svojich predchodcov.

Pápežova cesta mala smerovať aj na juh Libanonu, ktorý je však pod neustálym ostreľovaním izraelskej armády. Aj napriek tomu jeho omše prilákali obrovské množstvo ľudí.