Politológ: Nežná revolúcia nám priniesla slobodu aj ekonomickú prosperitu

BRATISLAVA / 17. november je dňom, keď si Slovensko pripomína pád totalitného režimu a začiatok novej éry slobody. V Štúdiu 24 o jeho odkaze hovoril politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek. Podľa neho ide o výročie, ktoré aj 36 rokov po udalostiach ostáva témou, o ktorej sa učí, diskutuje a stále znovu premýšľa.

Hoci súčasná vláda vyradila 17. november zo zoznamu dní pracovného pokoja, podľa politológa Miroslava Řádka to paradoxne vyvolalo ešte väčší záujem o pripomínanie si týchto udalostí. „Je myslím, že v konečnom dôsledku, paradoxne, prospešné pre 17. november, že nie je klasickým sviatkom, pretože sa o ňom o to viac hovorí,“ vysvetlil v Štúdiu 24.

Aj preto svojim študentom venuje celé semináre, v ktorých rozoberajú, čo sa v roku 1989 odohralo a prečo je to pre dnešnú generáciu dôležité.

Gesto, úcta aj marketing

Riaditelia viacerých škôl či korporácií udelili zamestnancom a žiakom voľno aj bez zákonnej povinnosti. Podľa Řádka tým dávajú najavo, že si ideály Novembra vážia. „Je to ukážka toho, že si tento deň ctia a že rozumejú étosu Novembra 1989,“ hovorí. Pri niektorých veľkých inštitúciách však vníma aj istý marketingový podtón – hoci výsledok je podľa neho rovnaký: propagácia hodnôt slobody.

Dva protesty, jedna pluralita

Na Námestí slobody sa dnes konajú dva protesty – najskôr opozičný, po ňom zhromaždenie iniciatívy Mier Ukrajine. Politológ v tom vidí symbol pluralitnej spoločnosti. „November ’89 priniesol slobodu výberu. Ľudia sa môžu rozhodnúť, na ktorý protest pôjdu, alebo ísť na oba,“ pripomína.

Podľa neho ide o prirodzený dôsledok demokratickej diskusie a rôznorodosti názorov.

Najväčšie výhry a sklamania 

Kľúčové výdobytky revolúcie vidí Řádek jasne: slobodnú ekonomiku a slobodu vierovyznania. „Súkromné vlastníctvo a koniec riadenej ekonomiky sú potvrdením, že slobodná ekonomika je efektívnejšia,“ vysvetľuje.

Pripomína aj zásadný posun v náboženskej slobode – ľudia môžu veriť či neveriť bez akýchkoľvek následkov. Za najťažšiu skúšku považuje prvé roky transformácie. Prudký nárast nezamestnanosti či regionálne rozdiely zasiahli veľkú časť spoločnosti.

Sloboda so sebou podľa neho priniesla aj zodpovednosť rozhodovať o vlastnom živote – čo najmä pre staršie generácie nebolo jednoduché. „Bezprostredne po novembri začala aj ťažoba slobody,“ hovorí Řádek.

Nežná revolúcia a jej „nežnosť“

Z odstupu desaťročí sa často skloňuje otázka, či mala byť revolúcia menej tolerantná voči komunistickým funkcionárom. Politológ pripúšťa, že časť spoločnosti vnímala nedostatok potrestania vinníkov ako problém. No dodáva, že nenásilná povaha revolúcie umožnila širšie spoločenské zmierenie.

„Nežnosť umožňuje väčšie spoločenské prepojenie a prihlásenie sa k ideálom Novembra aj pre tých, ktorí boli kedysi súčasťou režimu,“ vysvetľuje.  Revolúciu podľa neho nevyvolali len udalosti v Československu, ale aj pohyby v zahraničí – Gorbačovove reformy, zmeny v Poľsku a Maďarsku či vývoj v Nemecku.

Hoci desať dní medzi 17. a 27. novembrom vyzerá ako politický zázrak, predchádzali mu roky postupného uvoľňovania. Zlom však nastal po brutálnom zásahu bezpečnostných zložiek na pražskej Národní třídě. Masovým demonštráciám už režim nedokázal zastaviť.

Čo priniesol November 1989 obyčajným ľuďom?

Slobodu cestovať, ekonomické možnosti a vyššiu životnú úroveň – hoci nie okamžite. „Tak, ako môžeme slobodne cestovať my, môžu cestovať ľudia k nám – a to predtým nebolo možné,“ pripomína. Zároveň zdôrazňuje, že ľudia utekajúci zo socialistických krajín riskovali život, čo dnešná generácia často ani nevníma.

Celý rozhovor nájdete vo videu.