9°
Bratislava
Štúdio 24: Pripomíname si 36. výročie Nežnej revolúcie
Štúdio 24: Pripomíname si 36. výročie Nežnej revolúcie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku uplynulo 36 rokov a my jej vzdáme hold viacerými zaujímavými rozhovormi. Viac už o tom, čo sa dialo v týchto dňoch v roku 1989, sa moderátor JOJ 24 Michal Farkašovský rozprával s najvýraznejšími tvárami Novembra 89 Milanom Kňažkom a Pavlom Demešom.
Pán Kňažko, rezonuje téma 17. Novembra v tomto roku vo verejnom priestore podľa vás nejako výraznejšie, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch? Nemám na mysli len to, že prvýkrát teda nemáme deň pracovného pokoja.
To je jeden dôvod, prečo to vzbudilo väčšiu pozornosť. Druhý dôvod je aktivita tých najmladších a takzvaná triedna revolúcia. Ja tomu hovorím, že komunistická vláda mala triednych nepriateľov a táto garnitúra, ktorá je ideologicky veľmi podobná tej komunistickej, má zase triedneho nepriateľa.
To je zaujímavé, že jedni aj druhí, tí pred tridsiatimi šiestimi rokmi hovorili, že mládež je zneužívaná na to, aby túžila po slobode. A títo hovoria to isté. To nebude asi náhoda. A dokonca som sa dozvedel prepáčte, čo vo mne vzbudilo tak trošku aj smiech, že vraj to bol komunistický puč, povedal významný premiér a významný stredoeurópsky politik.
Pán Demeš, skúsme otvoriť tú tému, prečo sa revolúcie začínajú u študentov?
Keď ideme analyzovať tú dobu a úlohu mladých ľudí, otázku vašu, ktorú ste nastolili, tak ono počas celých dejín sa mladí ľudia vždycky stávali tými, ktorí veci rozhýbali, ktorým išlo o pravdu, o slušnosť, ktorí sa snažili veci okolo seba meniť.
A dnes zažívame podobnú situáciu, že opäť mladí ľudia, ktorí v tejto dobe sú nespokojní so všeličím, nastavujú zrkadlo nositeľom moci, nastavujú zrkadlo celej spoločnosti. A to si myslím, je tá historická štafeta, ktorú by sme si mali pripomínať.
Keď idete v Bratislave po Námestí SNP a nielen dnes, ale nejaký iný bežný deň, spomeniete si ešte na tieto udalosti, ktoré sa spájajú zo 17. Novembrom?
Sú spomienky, ktoré môžu mať nejaký nostalgický charakter, ale jedno je dôležitejšie to, čo zostalo a to, čo z toho zostane naďalej. Ja by som možno nie celkom súhlasil s tým, že mladí ľudia sú nedozretí.
Ak dovolíte, by som len doplnil, že mladý človek vie, čo nechce a hľadá to, čím by to nahradil. Je to celkom prirodzená výmena generácií a možno je to nie preto, že sú nezrelí, ale preto, že dozrievajú a chcú to inak. Nakoniec, buďme úprimní, ide hlavne o ich budúcnosť, pretože je predsa o niečo dlhšia ako ich rodičov, starých rodičov a tak podobne. Takže mladých ľudí netreba podceňovať a treba ich brať vážne, lebo oni to myslia vážne.
Celý rozhovor k Novembru 1989 si môžete pozrieť vo videu.
