Expert k poľsko-ukrajinským vzťahom: Otázka zmierenia je na dlhú trať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Medzi Varšavou a Kyjevom rastie napätie pre citlivé historické otázky spojené s ukrajinským nacionalizmom počas druhej svetovej vojny. Situácia vyvolala diplomatické protesty a diskusie o možnom odobratí najvyššieho poľského vyznamenania pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Expert Ján Šír v Štúdiu 24 poznamenal, že zmiereniu konfliktov musí predchádzať dialóg s úctou.
Posledné kroky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyvolali v Poľsku vlnu rozhorčenia, čo eskalovalo už dlhotrvajúce historické spory. Ukrajinské ministerstvo kultúry nedávno povolilo exhumačné práce v lokalitách spojených s tzv. Volyňskými vraždami, ktorá predstavuje najväčšiu výzvu v poľsko-ukrajinských vzťahoch.
Najväčší rozruch však vyvolalo rozhodnutie pomenovať ukrajinskú vojenskú jednotku po nacionalistických povstalcoch, ktorí boli súčasťou týchto masakrov. Poľsko na to reagovalo diplomatickým protestom a zvažuje aj odobratie najvyššieho poľského vyznamenania, Radu Bieleho orla, ktoré v minulosti udelilo Zelenskému.
Ján Šír z Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej vysvetľuje, že Ukrajinci nevnímajú tieto kroky ako zahrávanie sa s históriou. Z ich pohľadu ide o prehodnocovanie vlastnej historickej pamäti, na ktorej sa buduje národná identita, obzvlášť dôležitá v kontexte ničivej ruskej agresie. Bojovníci Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) sú pre nich súčasťou boja za nezávislosť. Šír zdôrazňuje, že tieto kroky sú žiaľ neúmerne politizované populistickými kruhmi v Poľsku, čo negatívne ovplyvňuje vzájomné vzťahy. "Premieta sa to samozrejme aj do kvality vzájomných vzťahov a hlavne do atmosféry, v ktorej sú vzájomné vzťahy rozvíjané," dodáva.
Zelenskyj navštívil ukrajinskú obec Robotyne na južnom fronte
Otázka banderovcov – členov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a UPA – je pre Ukrajincov spojená s ich bojom za nezávislosť, nie s masakrami. Je prirodzené, že poľská historiografia vníma tieto udalosti inak, ale podľa Šíra je rovnako logické, že Ukrajinci si nedajú diktovať, koho majú alebo nemajú uctievať. Prípadné politizovanie historických otázok, ako napríklad ohľadom koordinácie Slovenského národného povstania s NKVD, by malo byť ponechané historikom s plnou škálou znalostí a nie zneužívané na presadzovanie politických záujmov.
Poľský premiér Donald Tusk vyzval Zelenského aj poľského prezidenta Andrzeja Dudu, aby hľadali riešenie. Šír navrhuje dlhodobý dialóg založený na úcte k faktom a politickej vízii smerujúcej do budúcnosti. Ako funkčný model zmierenia spomína príklad Česka a Nemecka z 90. rokov, kde bolo deklarované, že historické otázky nesmú zaťažovať aktuálne ani budúce vzťahy a boli zriadené fondy na podporu vzťahov mladších generácií. Dodáva, že profesionálni historici by mali prevziať úlohu objasňovania minulosti. "Ale tej praktickej, každodennej pragmatickej spolupráci a medziľudským kontaktom by to nijako brániť nemalo," dopĺňa.