Štúdio 24: Politológ Ladislav Mrklas o Slavkovskom formáte

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / V Bratislave sa opäť stretnú prezidenti krajín Slavkovského formátu. Tento summit nadväzuje na predchádzajúce stretnutie, ktoré sa konalo v Česku, a reflektuje aktuálne geopolitické výzvy, ktorým čelí medzinárodné spoločenstvo. Politológ Ladislav Mrklas v Štúdiu24 priblížil význam tejto platformy a jej úlohu v súčasnej politickej situácii.

Slavkovský formát vznikol v roku 2015 pri príležitosti výročia bitky pri Slavkove. Jeho cieľom je posilniť spoluprácu medzi Slovenskom, Českou republikou a Rakúskom.

Rozdiely medzi oboma platformami

Podľa Mrklasa sa táto platforma zrodila z potreby reagovať na stagnáciu spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky. Vzniklo tak niečo, čo by mohlo poskytnúť novú príležitosť pre dialóg a koordináciu medzi týmito štátmi.

Na otázku, či si Slavkovský formát a Vyšehradská štvorka konkurujú, Mrklas uviedol, že hoci existujú situácie, keď sa tieto formáty môžu prekrývať, každý z nich má svoje špecifiká.

Rakúsko, ako dlhoročný člen EÚ, má iné historické a politické zázemie než krajiny V4. Napriek tomu môže byť Slavkovský formát užitočným nástrojom pre diskusie a hľadanie spoločných riešení.

Stagnácia spolupráce

Prvé oficiálne stretnutie prezidentov sa konalo až minulý rok v marci. Mrklas toto oneskorenie pripisuje neschopnosti niektorých hláv štátov dohodnúť sa na spoločnom postupe.

Politické rozdiely medzi prezidentom Milošom Zemanom z Českej republiky a slovenskou prezidentkou, ako aj zmeny v rakúskej politike, k tejto situácii prospeli.

Nie vo všetkom sa musia krajiny zhodnúť

Slavkovský formát sa môže stať užitočnou platformou na diskutovanie o kľúčových témach, ako je energetická bezpečnosť a klimatická politika. Mrklas však varuje, že rozdiely v postojoch k týmto otázkam medzi Rakúskom a jeho susedmi môžu sťažovať dosiahnutie konsenzu. Napríklad Rakúsko je známe svojím odmietaním klasických energetických projektov, zatiaľ čo Česko a Slovensko naopak podporujú ich rozvoj.

Napriek tomu, že Mrklas nepredpokladá, že by z tohto formátu vzišla zásadná iniciatíva, verí, že Slavkovský formát môže poskytnúť priestor pre diskusie o otázkach, ako je migrácia a ochrana vonkajších hraníc. S prechádzajúcimi politickými zmenami v Českej republike sa objavujú nové možnosti pre úzku spoluprácu.