Exkluzívny rozhovor JOJ 24 s premiérom Robertom Ficom

BRATISLAVA / Bez dohody a podpisu troch koaličných lídrov nebude zvolený nový predseda parlamentu - aj toto povedal v exkluzívnom rozhovore predseda vlády Robert Fico. Priamo na úrade vlády sa s ním rozprávala moderátorka JOJ 24 Lenka Ježová.

Máme naozaj niekoľko tém, ktoré by sme mohli prebrať a určite ľudí najviac zaujímajú aj tie potraviny a aj napríklad cena benzínu. Bola to teda pomerne silná téma. Ak ale dovolíte, ešte by som dala jednu takú úvodnú otázku na základe posledných takých informácií, čo priniesli české médiá, hlavne ohľadom toho, že západné štáty veľmi pečlivo filtrujú správy, ktoré zo spravodajských agentúr, ktoré zdieľajú so Slovenskom, hlavne tie informácie, ktoré sa týkajú teda Ruska a Ukrajiny. Jeden zdroj dokonca priamo povedal, že situácia je...

Prepáčte, nebudem reagovať, to je úplná blbosť.

Ako to vnímate? Je to pravda alebo nie? Je to pravda?

Taký pokus tu už raz bol, keď premiér Fiala rozprával, že on si musel upraviť vystúpenie predtým, ako išiel vystúpiť, lebo nechcel povedať nejaké informácie, aby som ich náhodou nepočul. Ale premiér Fiala si vždy upravuje svoje vystúpenie. Tak dobre, veď každý má právo si svoje vystúpenia upravovať. A táto hra, ktorá sa valí proti Slovensku z Českej republiky, je smiešna, pretože Slovensko je absolútne dôveryhodný partner vo všetkých štruktúrach. Mal som teraz možnosť na zasadnutí Európskej rady hovoriť s viacerými premiérmi a sa hlavne téma týkala spoločného rokovania vlád, ukrajinskej a slovenskej v Michalovciach a všetci uznali, že jedna vec je dať tank na vagón a poslať, aby zabíjal ľudí a druhá vec je dať elektrinu, plyn Ukrajine, teda to, čo životne Ukrajina v tomto okamihu potrebuje. Takže je to blbosť. Netreba sa tým vôbec zaoberať.

Čiže nie je pravda, že by nejaké informácie nezdieľali? Nemá také vedomosti?

Keby možno vedeli naši českí partneri, o čom všetkom my hovoríme s partnermi v NATO, o čom všetkom hovoríme s partnermi v Európskej únii, by sa sami čudovali, ale to je hra. Ja to nebudem komentovať. Mňa prekvapuje iba to, že naďalej pokračuje tendencia českej vlády zasahovať do vnútroštátnych záležitostí Slovenskej republiky. My to odmietame a pripomínam ešte raz: na Slovensko sa chodí s klobúkom v ruke a nie s klobúkom na hlave. A to hovorím každému. A takto úctivo sa aj my správame ku každému vo svete, kto chce priateľské vzťahy, tak nech ich má. Ale toto sú hry, ktoré ja odmietam. Sú to hry proti vláde, ktorú vediem. Samozrejme, že sú štáty v Európskej únii, aj vládna reprezentácia v Českej republike by privítala, keby to bola vláda pána Šimečku. Áno, ale sorry. Jednoducho je to inak. Ľudia rozhodli v septembri v roku 2023 inak.

Podľa vás teda takéto nejaké záujmy má napríklad aj Francúzsko? Lebo práve tieto zdroje, že sa s vami nezdieľajú informácie, napríklad tvrdia aj francúzske zdroje. Česká republika už teda v minulosti mala nejaké výhrady, k tomu ste sa vyjadrili. Ale v prípade napríklad týchto krajín? Možno to Francúzsko sa týka možno tej informácie ohľadom vyslania vojsk.

Viete ako to bolo. Nemôžte ísť na rokovanie kde je 100 ľudí a prísť tam s informáciou, že ide uvažovať Západ o vyslaní vojakov NATO na Ukrajinu a sa spoliehať, že tam je 100 ľudí, že takáto informácia nikdy nevyjde ako navonok. Ja som to nepúšťal akože bokom. Ja som sa postavil na tlačovú konferenciu a povedal som, že vysielanie vojakov NATO na Ukrajinu bola téma stretnutia v Paríži, čo nakoniec potvrdil aj samotný prezident Macron. Ale ak sa Macron prezident domnieval, že stretnutie zostane utajené, keď sám teda prišiel s touto myšlienkou, tak sa veľmi mýlil. Ale znovu prosím, nevytvárajte stále, prepáčte, to nie je osobné, nevytvárajte obraz o Slovensku ako o krajine, ktorá sa nedostáva k základným informáciám. Opakujem, keby vedeli naši priatelia, alebo ich považujem za priateľov v Českej republike, o čom rokujeme s partnermi v NATO a v Európskej únii, boli by na 100% šokovaní.

Čiže nepripadáte si, že by ste neboli dôveryhodným partnerom, že sa to nemôže stať?

Ale mám dojem, že vôbec vôbec viete, čo o nás hovoria? Keď som v únii a sedíme tam s našimi kolegami premiérmi, tak nám často hovoria, že vy ste takí pragmatickí bastardi. Praktickí bastardi. Pragmatickí, rozumní, lebo by čakali od nás, že budeme takí ako sú iné krajiny a treba hádzať bomby na Rusko a treba ich zabíjať a podobne. Ale my hovoríme, že vojna nie, mier áno. Ak treba tej Ukrajine pomáhať, tak pomáhame inak, ako vojensky. Takže si uvedomujú, že to, čo robíme vo vzťahu k Ukrajine, je tak dôležité a pritom tak pragmatické, praktické zo strany Slovenska, že to oslovenie pragmatický, praktický bastard považujem za obrovskú poklonu k našej politike na všetky štyri svetové strany, ktorú momentálne robíme.

Iba taká ešte otázočka k tomu v prípade, ak by bola takáto opäť situácia, že by ste mali nejaké interné informácie z nejakého neformálneho stretnutia, rovnako by ste to vyniesli na svetlo sveta?

To nie je vynášanie, to nebolo tajné stretnutie. Veď tam bolo 100 ľudí, pani redaktorka.

Niektorí to tak považovali, napríklad aj pán Emmanuel Macron hovoril o tom.

Ak niekto hovorí o tom, že uvažuje o vyslaní vojakov NATO na Ukrajinu. No tak to je tretia svetová vojna. Ja si nemyslím, že ten recept na sviečkovú. Dnes mám dobrý recept na sviečkovú, tak teda nepoviem. Ale v tomto prípade ide o tak vážne veci, že si uvedomte, že ten nápad je vo vzduchu. Ale stále platí, že takéto rozhodnutie nepadlo a ani nepadne, lebo si uvedomujú, že to nemôže byť súboj NATO a Ruska. To povedal predsa aj sám spolkový nemecký kancelár na zasadnutí v Paríži, keď povedal, že ja som jasne povedal, že Nemecko nebude podporovať, aby to bol konflikt medzi NATO a Ruskom, ale budeme podporovať Ukrajinu, pokiaľ ide o peniaze a pokiaľ ide o zbrane, teda hovoril za Nemecko, takže to nie je vynášanie informácií. Veď ja hovorím veci, ktoré sú, preboha relevantné. Naozaj chceme tretiu svetovú vojnu? No ja nechcem.

Nikto nechce, pán premiér.

Nikto nechce vojnu. My stále hovoríme mier, mier a mier. Povedzte mi, ja rešpektujem suverénne právo Spojených štátov. Samozrejme, Spojené štáty si môžu ako obrovská veľmoc urobiť, čo chcú. Tak rozhodli o tom, že dajú na Ukrajinu 60 miliárd. Nakoniec Európska únia rozhodla o 40 miliardách pre Ukrajinu na nasledujúce štyri roky. To sú suverénne rozhodnutia. Ale mám súčasne právo povedať, že čo to znamená 60 miliárd? Táto jednoduchá otázka a odpoveď: viac mŕtvych.

Čiže nie ste fanúšikom tohto rozhodnutia?

Podľa mňa nevyrieši to nič. Absolútne nič sa tým nevyrieši. Rusi neustúpia zo svojich požiadaviek, ktoré majú. Rusi neodídu z Donbasu, Luhanska, Rusi neodídu, z Krymu neodídu. Môžete tam dať 300 miliárd. Viete, to je tak: kto nepochopí ruskú dušu, tak nepochopil nič. Ak niekto chce v tejto vojne byť víťazom, musí pochopiť ruskú dušu. Bohužiaľ, nikto tomu nechce rozumieť a to je najväčšia chyba Západu.

Aká je teda tá ruská duša?

Netvrdím, že som expert na ruskú dušu, ale podľa mňa Západ nepochopil nič. Ak naďalej podporujeme stratégiu, ktorá nefunguje, tá stratégia nefunguje. Lejeme peniaze, zbrane tam, teda my nie, našťastie som to zastavil na Slovensku. Na Ukrajine to nefunguje, však si čítate noviny. Už keď píše Denník N, prepáčte, alebo denník SME, že Rusi získavajú väčšie a väčšie územné zisky na Ukrajine. Ako to potom funguje? Tak čo spôsobí tých 60 miliárd?

Že sa budú môcť brániť.

Opakujem, je to právo. Ja to nebudem komentovať. To právo Spojených štátov sa rozhodli, ako sa rozhodli. Je to ich suverénne právo, ale nič to nevyrieši. Bude viac mŕtvych. O tri roky budeme tam, kde sme. Minie sa 60 miliárd na rakety, na zbrojné systémy, na transportéry a neviem na čo všetko, len budú plnšie cintoríny. A Rusi budú tam kde sú, ešte budú mať možno viacej území. Nevidím v tom žiaden zmysel.

Pán premiér, vy si myslíte, že v prípade, ak by sa Ukrajina tak dlho nebránila, že by malo vôbec Rusko dôvod rokovať?

Pani redaktorka, to nie je žiadne tajomstvo: krátko po vzniku toho konfliktu v roku 2022 bola možnosť uzatvoriť mier v Istanbule. Boli to boli milimeter od mieru.

Ale museli by sa vzdať území.

Nie, nie počkajte, bol to mier, ktorý Ukrajine vyhovoval, pretože bolo tam hlavne o tom, že Ukrajina bude nezávislá a nebude členom NATO. A ďalšie veci boli milimeter. Kto tam došiel? Boris Johnson. A bolo po dohode. Pretože Západ má stále v tej hlave nejakú fixnú ideu, že využime ten konflikt, ktorý je teraz medzi Ruskom a Ukrajinou na to, aby sme zničili Rusko. To je celý problém. Viete, oni stále majú pocit, že toto je ono. Dáme Ukrajine všetky peniaze sveta, dáme jej všetky zbrane, dáme sankcie voči Rusku a budeme sa spoliehať, že Rusko kľakne na kolená. Ale Rusko nekľakne na kolená. Ak je Rus na kolene, tak len preto, lebo si zaväzuje šnúrku na topánke. Ale nie kvôli tomu, že sa ide vzdať. Prosím, pochopme to konečne. Toto nemá vojenské riešenie. A miliardy eur pri všetkom rešpekte k Spojeným štátom majú na to právo, znamenajú len to, že fedrujeme vojnový konflikt, ktorého výsledkom bude iba ďalších 100 tisíc mŕtvych na jednej a druhej strane bez toho, aby došlo k akémukoľvek posunu, pokiaľ ide o to, čo sa momentálne na Ukrajine deje.

Rusko sa ale teraz napríklad nechce zúčastniť práve toho prvého kroku k tým mierovým rokovaniam. Tá mierová konferencia, ktorá má byť v júni, povedal, že tam nepríde.

Pani redaktorka, považujem to za chybu a povedal som, že by bolo veľmi správne, keby Rusko vo Švajčiarsku bolo. Otázka je, či tam prídu Spojené štáty. Otázka je, či tam bude Čína. No ak tam nebudú Spojené štáty, ak tam nebude Čína, ak tam nebude Rusko, tak to bude pekné stretnutie krajín z celého sveta, ktoré majú rozdielne názory na vec. Pozrite sa na Brazíliu. Obrovská veľmoc ekonomická už dnes, ktorá hovorí úplne možno rovnakým slovníkom, ako hovorí vláda, ktorej som predsedom tu na Slovensku. Zoberte si, aký má postoj k tomu India, aký postoj má k tomu Čína. Preto na jednej strane tvrdím, že to je chyba, že tam Rusko nejde. Ak tam nepôjdu ani Američania, ani Číňania, bude to ešte horšie. Na druhej strane je fakt, že my sami nevieme, čo chceme, pretože ak sa bavíme o tejto téme v rámci Európskej únie alebo v rámci celého sveta, tak zisťujeme, že tu je veľa krajín, ktoré majú iný názor. My sme si tak nejako dali do hláv, že len to je svet, čo hovorí Európska únia, ale svet je podstatne väčší. V Európskej únii žije pol miliardy obyvateľov, ale my máme dnes niekoľko miliárd ľudí na Slovensku. Sú krajiny ako je Čína alebo India, ktoré majú jeden a pol miliardy obyvateľov, čiže Čína a India majú možno šesťkrát viac obyvateľov ako má Európska únia. A majú tam úplne iný názor na tú vojnu na Ukrajine. Takže netlačme kaleráby ľuďom do hlavy, že len to, čo je v únii, sa hovorí všade na svete. Svet je iný, svet je veľký a v tom svete majú ľudia často úplne iný názor na túto vec.

Otázka je, či sa dá vyrokovať vôbec nejaký mier, pokiaľ nebude chodiť na tie stretnutia, napríklad Rusko.

Pani redaktorka, ja vás chápem. Viete, môžme teraz teoretizovať. Ja vám poviem, že z hľadiska medzinárodného práva platí, že Ukrajina si zaslúži suverenitu, nedotknuteľnosť územia, suverenitu, hranice. To je medzinárodné právo. A potom máte realitu. Máte realitu, že máte Rusko, ktoré je plne angažované v Luhansku a v Donbase a na Kryme. A čo s tým chcete robiť?

Čiže bez vzdania sa územia to nebude?

Ten mier bude ten mier bude bolestivý pre všetkých, úplne pre všetkých, ak sa nejaký dosiahne. Len moja zásada je, že radšej sa desať rokov "zabíjať" za rokovacím stolom v hádkach a hľadať nejaké riešenie, ako desať rokov si robiť voči sebe ďalšie a ďalšie útoky zbraňami, ktoré zabíjajú množstvo ľudí.

Ako presvedčiť Rusko, aby šlo rokovať?

Ja by som privítal jednu vec: okamžité zastavenie vojenských operácií, okamžité zastavenie. Na dennej báze tam zomiera obrovské množstvo ľudí. Ale viete, keď padli rozhodnutia, že ďalšie zbrane a ďalšie peniaze a ďalšie zbrane a ďalšie peniaze, to, čo ideme bojovať do posledného Ukrajinca?

Nestačilo by, keby sa práve Rusko stiahlo, že sa stiahnu a budú môcť rokovať?

Ale Rusko sa nestiahne nikdy. Veď buďte realisti. Jednoducho sú tam. Ja to neschvaľujem. Ja som povedal, že použitie ruskej vojenskej sily bolo v rozpore s medzinárodným právom. Opakujem, to stále je nejaká realita a realita vás nepustí. Všetci to vieme, všetci to vieme. Stratégia, ktorá bola použitá voči Rusku, nefunguje a túto stratégiu naďalej podporujeme. Ja ju nepodporujem. Ja tvrdím, že s Ukrajinou sa treba baviť inak. My sme to ukázali v Michalovciach a musím fakt povedať, že mnohí premiéri, ktorých som stretol v Bruseli, ocenili obsah rokovaní a som im povedal, že viete čo, podľa mňa tá elektrina, ten plyn, ktorý dávame na tú Ukrajinu, alebo tá pomoc, pokiaľ ide o cestovanie, pre tých ľudí, možno stokrát dôležitejšia ako štyri protivzdušné systémy alebo niečo podobné, ale to je vec vkusu a vec názoru. Ja rešpektujem každý iný štát. Viete, som veľmi citlivý na to, keď nám niekto zasahuje do vnútroštátnych záležitostí. Napríklad to, čo urobila Česká republika. Na druhej strane, keďže som citlivý na nás, veľmi dôrazne presadzujem myšlienku: každý štát je suverénny, každý štát má právo sa rozhodnúť, ako bude svoju krajinu spravovať. Máme právo vyčítať niečo Číne? Čo je to za nezmysel? My takto blahoželajme Číne, že jeden a pol miliardy ľudí drží v rámci nejakého systému, ktorý funguje. Veď tá Čína je stabilizujúci prvok na celom svete. A potom idem niekam a prvé, čo sa ma spýta novinár z Denníka N, s ktorým sa mimochodom dobre zapaľujú vatry, lebo na nič iné to dobré nie je, mi povie, že či som otvoril otázky ľudských práv. Ja naňho pozerám, že vy ste úplne mimo, mimo reality, všetci koľko vás je. Takže rešpektujme sa. Ja chcem, aby Slovensko bolo rešpektované, aby nám nikto nezasahoval do vnútorných vecí a ja rovnako nebudem zasahovať do vnútorných vecí iných. Ale želám si, aby Európska únia prestala byť vojenská organizácia. To, čo robí Európska únia, nemá nič spoločné s tým, čo otcovia zakladatelia Európskej únie chceli. To bol mierový projekt. Európska únia je mierový projekt. Aj preto ja verím, že mier, mier bude hlavné posolstvo, ktoré treba hovoriť v kampani do Európskeho parlamentu. Všimnite si všetci hovoria, že budeme suverénni a budeme takí a nezradíme a budeme sebavedomí. Nikto nehovorí o mieri. Som veľmi rád, že Smer prijal filozofiu, že najzákladnejšou vecou, ktorú teraz potrebujeme, aby tá Európska únia ďalej žila, je mier. Pretože ak raz tu padne nejaká bomba, pani redaktorka, je po všetkom. Takže to nie je o tom, že suverénny, sebavedomý, hentaký, onaký a neviem čo a potom aj tak zahlasujú za všetko čo Brusel chce, ale hlavne aby tu bol kľud.

O mieri hovoria aj iní, ale majú rozdielne predstavy o tom, akým spôsobom to dosiahnuť, napríklad aj práve tými zbraňami. Možno iba k tomuto na uzavriete jedna otázočka, ako vnímate tú iniciatívu ľudí, že vyzbierali vyše 3 milióny eur práve na pomoc Ukrajine, ktorá je aj na muníciu?

Ja to nechcem pani redaktorka, komentovať, pretože ľudia majú právo, ak si myslia, že náboje a bomby sú dôležitejšie, ako možno ľudia na Slovensku, ktorí majú rakovinu, tak nech posielajú zbrane a ja im na to, že im na to nemám čo povedať.

Posielajú rôzne takéto zbierky aj pre ľudí, čo sú v núdzi.

Keby sme dneska povedali, že poďme urobiť zbierku na rakovinu, tak asi by sa nevyzbieralo toľko. Viete, pani redaktorka, opäť je to obrovská snaha urobiť nejaký protipól k vláde, lebo my hovoríme, že zbrane nie, ale my tej Ukrajine reálne pomáhame. Opakujem, keby sme neurobili spätný chod plynu pre Ukrajinu v minulosti, tak tá Ukrajina zamrzne. Teraz im pomáhame v tom, že ľudia, keďže sa nad Ukrajinou nelieta, môžu prísť do Košíc vlakom po širokorozchodnej železnici a budú môcť používať letisko v Košiciach. Hovoríme o tom, že treba opraviť ten prechod, aby tí ľudia mohli ľahšie prechádzať. Ak je presvedčený Denník N, Smečko, Aktuality a Markíza, že treba zbierať peniaze...

To ľudia zbierajú, nie médiá.

Ja to rešpektujem, ja nemám, ja nepoviem, nech si každý občan Slovenskej republiky robí so svojimi peniazmi čo chce, je to jeho rozhodnutie. Samozrejme to symbolické, pretože 3 milióny eur do vojny na Ukrajine. Viete čo hovoria Češi? Že prd do Stromovky. Prepáčte za výraz, je to symbolické, je to len symbolické.

Je to symbolické, ale zase je to gesto, čo sa týka spolupatričnosti.

Ja rešpektujem. Každý má právo. Len sa z toho robí, akože teraz ideme zachrániť Ukrajinu s troma miliónmi eur, však so mnou rátajte. Spojené štáty schválili 60 miliárd.

Nehovorím, že to spasí momentálne Ukrajinu, ale hovorím o tom, že je to gesto, že naozaj sme na strane Ukrajiny.

Európska únia schválila 100 miliárd eur a nič sa v tej Ukrajine nezmení. Bude to o rok alebo dva tak isto - všetky peniaze sa minú, časť sa z toho možno ukradne, ale nič sa na Ukrajine nezmení a budeme tam, kde sme teraz. To je môj postoj. Preto ja stále budem uprednostňovať mierové riešenie, zastavenie paľby za každú cenu. A rešpektujem ľudí na Slovensku, pokiaľ sa rozhodnú posielať peniaze na muníciu, je to ich rozhodnutie. Ale nič to nezmení na situácii na Ukrajine.

Poďme na tie témy, ktoré najviac zaujímajú ľudí. A to je práve to, že kedy budú teda tie lacné potraviny. Bola to téma, ktorú ste vy si adoptovali hneď začiatkom roka. Povedali ste, že rok 2024 sa bude práve niesť v znamení nižších cien potravín. Zatiaľ sa zdá, že je tam nejaká tá korekcia taká prirodzená, čo sa týka trhu aj všeobecne v rámci Európy, že sa spomaľuje rast tej inflácie na potraviny, ale stále sú vysoké tieto ceny. Ľudia stále sa pýtajú, kedy budeme mať lacné potraviny.

My sme samozrejme riešili problém potravín v čase, keď bola potravinová inflácia 30 percent na Slovensku a tie potraviny na Slovensku išli neuveriteľne hore. Dnes je potravín a inflácia na úrovni 4-5 percent, čo je šestina z toho, čo bolo povedzme pred dvoma rokmi. Naďalej platí, že prijímame veľmi tvrdé opatrenia, pokiaľ ide o kontrolu cien potravín. Akonáhle niekde niečo vyletí, tak komunikujeme s výrobcami. Stále nám vychádzajú také veci, že ja neviem, vajíčka, syr Eidam, maslo, to sú stále tie isté produkty. Áno, je to naďalej problém, pretože ja musím uznať, že tá základná cena, aj keď tá inflácia ide dole, je stále vysoká. Čo môžeme proti tomu urobiť a stále to aj budeme robiť a aj to robíme? Po prvé, tvrdý monitoring. Po druhé aj za cenu konfliktu, pani redaktorka, s Európskou komisiou, ideme do prijatia rozhodnutia, ktoré zabezpečí, že verejná správa, školy, nemocnice, teda štát ako taký, bude uprednostňovať slovenské potraviny pred zahraničnými potravinami. Nájdeme na to nejaké riešenie.

Nejaký zákon priamo?

Nemusí to byť zákon priamo, môže to byť vyhláška, právny predpis nižšej právnej sily ako je toto, ale máme to pripravené. Ja do toho pôjdem aj za cenu konfliktu s Európskou komisiou, pretože predsa nie je normálne, že idete niekam na návštevu na okresný úrad a majú tam minerálku z Francúzska. Prečo tam majú minerálku z Francúzska? Prečo tam nemajú minerálku zo Slovenska? Hovorím príklad. Alebo idem na školu a zistím, že pri nákupe potravín nakupujú z 200-kilometrovej vzdialenosti. Prečo to nenakupuje nejakú priamo v tom regióne, kde žijú?

Ako by to mohlo vyzerať, že dáte tam, že prioritne musia obstarávať tieto veci od nás?

Nastavíme pri obstarávaní určité kritériá, ktoré opakujem môžu vyvolať konflikt s Európskou komisiou, ktoré zvýhodňujú miestnych dodávateľov. Napríklad dáme tam parametre veľmi výrazné, že vzdialenosť, dopravné, kvalita, miesto a tak. Takže na tomto veľmi, veľmi intenzívne pracujeme. Ja chcem pochváliť, keď sa o tomto bavíme, máme napríklad dobrý príklad s vinármi. Slovenskí vinári získali v poslednom období obrovské množstvo perfektných cien v zahraničí na svetových výstavách za slovenské vína. Prečo tieto vína nie sú povinne na všetkých štátnych recepciách? Prečo tieto vína nie sú na všetkých veľvyslanectvách Slovenskej republiky? Prečo tie vína ja nemám v chladničke, aby keď dojde sem hocijaký návštevník zo zahraničia, nejaký hosť a mám s ním večeru a mám s ním, lebo poviem, že pán premiér, toto je víno, ktoré vyhralo v Paríži, v Bruseli, alebo neviem kde prvú cenu, tak ho teda ochutnaj, to je slovenské víno. Chýba nám taký lokálpatriotizmus, ako keby sme to nevedeli. Chápem, že predáva obal a cena. Človek príde do obchodu a kúpi, čo je najlacnejšie, lebo tých peňazí nie je dostatočne. Ale ten lokálpatriotizmus budeme musieť zaviesť. A potom ešte jedna vec pokiaľ ide o potraviny a to je otázka kvality a dvojakej kvality. Ja som to otvoril teraz na Európskej rade na zasadnutí a sa nám podarilo do záverov Európskej rady dať, že dvojaká kvalita potravín je veľký problém jednotného trhu, najmä vo vzťahu ku krajinám, ako je Nemecko, ako je Rakúsko, kde ten istý výrobok, ktorý rovnako vyzerá, kúpite ešte dokonca drahšie na Slovensku, ako ho kúpite v Bergu. Ale ten výrobok na Slovensku má nižší obsah niektorých látok.

Čo sa s tým ale bude robiť? Lebo toto sme už v minulosti mali. Pani Matečná tu hostila už aj samit.

Ja som teraz nastavený tak, že pracujeme s hygienou a s potravinármi, teda prepáčte, veterinármi a potravinármi, ktorí to majú na starosti a ideme teraz nájsť celý set týchto výrobkov, ktoré sú rovnaké a mali rozdielnu kvalitu. A Európska únia v tých záveroch sme to tam dostali, je napísané: uznáva, že to sú nekalé obchodné praktiky. Nemôžete robiť z občanov Slovenskej republiky občanov druhej kategórie tým, že mu dáte čokoládu, ktorú v Rakúsku kúpite lacnejšie a je tam podstatne viacej povedzme kakaa, ako to je na Slovensku.

A to sme si naozaj už v roku 2016 povedali. A čo sa zmenilo?

Na základe nášho summitu, ktorý sme tu robili v Bratislave, bola prijatá smernica v roku 2019 Európskej únie, ktorá výrazne sprísnila tieto podmienky.

A stále nepomáha teda?

Podľa mňa stále to pokračuje ďalej, tá dvojaká kvalita je veľmi jasná, čiže: ceny potravín, absolútne s vami súhlasím, monitorovanie, tvrdá práca. Ja som rád, že prichádza ďalší reťazec na Slovensko, tentokrát z Poľska, hoci je vlastnený Portugalcami, lebo obchodné reťazce medzi sebou keď súperia, tak to je najlepšie proti inflácii.

Lebo budú znižovať ceny prirodzene.

Áno, myslím si to aj ja.

To je teda jedna z tých možností. Kedy by ste vy pristúpili možno k nejakej regulácii, lebo aj to ste hovorili aj práve v tom videu?

My sme my sme znížili DPH počas mojej predchádzajúcej vlády na 10 % na základný okruh potravín. Pre nás je najpodstatnejšie stabilizovať infláciu a tam sme už na dobrej ceste, pretože ak bola inflácia 30 percent, to bolo šokujúce. My sme dnes na štyroch-piatich percentách pri potravinách. Normálna inflácia je pod štyrmi percentami a ak sa nám podarí zastabilizovať infláciu na úroveň okolo dvoch percent, čo je aj plánom Európskej únie, potom môžeme začať pracovať so základnými cenami ako takými, ale najlepšie riešenie je zvýšiť produkciu slovenských výrobkov, zvýšiť produkciu na trhoch a na tých pultoch v obchodoch slovenských výrobkov. To bude znamenať viacej slovenských výrobkov a nižšiu cenu. Verte mi, ja tomuto venujem každodennú pozornosť. Ministerstvo financií nám predkladá správy, ktoré potraviny idú hore, ktoré idú dole. Riešime to okamžite. Teraz sme rozhodli, ste možno dnes počuli na vláde, že chceme predĺžiť obdobie odpustenia odvodov pre poľnohospodárov a potravinárov až do 31. decembra 2024, čo je významný tlak na to, aby tie ceny, tie vstupné, ktoré oni do toho dávajú a ktoré potom idú na tie pulty do obchodov, boli nižšie. Je to určite priorita.

Napriek tomu ale stále sa to nepremietlo, lebo toto opatrenie tu už bolo aj predtým, sa to opäť predlžovalo a stále si to kupujeme za vyššiu cenu.

Opakujem ešte raz z 30 % na 5 %, tam sa to prejavuje. Samozrejme, to je aj trend, aj svetový, že tá inflácia našťastie v Európskej únii klesá. Ale aj vnútroštátne opatrenia, ktoré prijímame, pomáhajú k tomu, že tá inflácia išla prudko dole, to zdražovanie.

To je rast, ale neklesla vám cena ako taká.

Súhlasím, potrebujeme to dostať na dve percentá. Pokiaľ ide o ciel Európskej únie a potom sa budeme pozerať na ceny ako také, tam bude treba hovoriť veľmi tvrdo s obchodnými reťazcami: nekalé obchodné praktiky, tých vecí je strašne, strašne, strašne veľa. Verte, my robíme s tým, čo môžeme.

Zväz obchodu a napríklad aj moderný obchod, združenia, oni hovoria, že práve znižovaním DPH by sa to dokázalo premietnuť do tej výslednej ceny.

Pani redaktorka, my sme znížili DPH na 10 %, máme dnes 20 percentnú základnú sadzbu DPH. Dali sme 10 % napríklad na vybraný okruh základných potravín a potom ešte máme tuším 5 % sadzbu, ktorá sa týka stravovania a cestovného ruchu. Chvíľku to viete udržať, ale tí obchodníci stále špekulujú a keď sa na to pozriem teraz spätne, tak sa pýtam, že prinieslo to zníženie DPH z 20 na 10 % želaný efekt? Bolo to naozaj tak, že automaticky tá cena klesla o nejaký podiel? Na chvíľku áno a potom sa vrátili naspäť a jediný, kto študoval bol štát, lebo stratil príjmy na DPH. Nie, treba na nich ísť tvrdo. To je otázka kontroly, hygieny, ti behajú potkany po sklade, zatvorím ti prevádzku. Máš problém, že predávaš výrobky, ktoré sú po expirácii? Dostaneš miliónovú pokutu. Máš toto? Zoberieme ti licenciu. Toto je jediná cesta, ktorá sa dá urobiť. Prísna kontrola. Opakujem ešte raz. Širší výber slovenských produktov na pultoch a poskytovanie slovenských potravín do štátnej sféry. Na tom teraz veľmi opakujem, veľmi intenzívne pracujeme.

To sú potraviny. Druhá taká oblasť, ktorú ste aj vy na ňu upozorňovali ešte z opozičných lavíc tak to bola práve cena pohonných látok. Odvtedy, čo ste vy vlastne na to upozorňovali, že s tým nič predchádzajúca vláda nerobí, tak sa zvýšila cena o 20 centov na liter. Vstupovali tam samozrejme aj externé faktory, je to teda aj vojna v pásma Gazy a podobne, takže naozaj niektoré veci nedokážete ovplyvniť. Ale čo dokážete ovplyvniť, aby sa tá cena znížila? Čo by ste mohli vy urobiť z tej pozície?

Ja vám presne poviem. Pokiaľ ide o naftu, tak sa porovnávame - inak to porovnávanie je samozrejme veľmi zvláštne, pretože my porovnávame ceny pri rozdielnych platoch. No mne je zbytočné povedať, že máme rovnakú cenu benzínu ako máme akú majú v Rakúsku, keď v Rakúsku tie platy sú trikrát štyrikrát väčšie ako sú na Slovensku, ale pri nafte to porovnanie je plus mínus v poriadku, pokiaľ sa bavíme o V4, Češi, Maďari, Poliaci a Slovensko máme problém pri benzíne a pri benzíne mám elementárnu otázku na výrobcu benzínu na Slovensku, na Slovnaft. Prečo je výroba benzínu na Slovensku drahšia ako je myslím, že je v Čechách a v Rakúsku? Prečo? Prečo sme drahší ako v Čechách a v Rakúsku? Lebo je pravda, že daňové zaťaženie pohonných hmôt je veľmi vysoké na Slovensku a to aj možno spôsobuje tento tlak. Čiže máme niekoľko riešení, ktoré máme teraz na stole. Po prvé, poďme sa baviť s výrobcom pohonných hmôt a povedzme mu: pomohli sme ti, lebo sme mu naozaj pomohli, lebo sme vybavili pre Slovnaft výnimku, pokiaľ ide o ropné produkty, tiež tam bola ročná výnimka v rámci Európskej únie, ktorú Slovnaft dostal. My sme ti pomohli, Slovnaft. My teraz od teba očakávame, že nám vysvetlíš, prečo vyrábate bez daní drahšie benzín ako v niektorých iných krajinách. A po druhé, rátame, čo by znamenalo zníženie tých rôznych daní, ktoré štát dáva na benzín a naftu. Našim cieľom je, aby to bolo fifty-fifty, aby tá cena, Češi, Poliaci, Maďari a Slováci bola približne rovnaká. V nafte je to plus mínus v poriadku, pri benzíne máme stále s tým problém. Teraz prebiehajú rokovania a ja predpokladám, že v krátkom čase, priebehu niekoľkých dní oznámime nejaké riešenie.

Zároveň aj Sloboda a Solidarita vás vyzývala, to ste asi zachytili, aby ste napríklad znižovali opäť celú cenu DPH, či podporíte takýto návrh.

Viete, ja sa smejem. SaS je vraj liberálna strana, tak to znamená, že mali by byť za znižovanie daní, mali by byť proti daniam. Kto jediný zvýšil DPH na Slovensku? Jediný, kto zvýšil DPH na Slovensku bola vláda pani Radičovej, kde Saska zohrávala dôležitú úlohu a vtedy sa DPH z 19% zvýšilo na 20 percent. Čiže odporúčam SaS: please, be silent. Prosím, buďte vy ticho, pretože viete, čo ste dorobili s daňami. Viete, čo ste urobili s týmto štátom. Pani redaktorka, ja sa nechcem sťažovať a znovu to poviem: najhoršie verejné financie Európskej únie. Všetci nám utiekli, všetci nám utiekli. Aj také krajiny ako Rumunsko, Bulharsko. Všetci nám ušli, tri roky, nerobili nič, neprekladai slamku na slamku. Nič. Len sa vyhovárali na covid. A Rumuni nemali covid, a Maďari nemali covid, a Poliaci nemali covid? Všetci mali covid, no nerobili nič. Takže nech sú prosím ticho. V akom stave štát, my to teraz naprávame, tá mobilizácia nastáva v tomto okamihu. Za to zodpovedá vláda. Za posledné tri roky nám všetci ušli. My sme boli vždy na trajektórii približovania sa k životnej úrovni Európskej únie. A zrazu zisťujeme, že úplne sme prepadli. Za tri roky nám všetko ušlo, ale že kompletne nám všetko ušlo.

Čiže nesúhlasíte s tým, že by to bolo spôsobené tým covidom, potom aj vojna na Ukrajine?

Ale veď covid bol všade.

Napríklad v Maďarsku veľmi vystúpili ceny napriek tomu, že tam robili rôzne regulácie.

Ako je možné? My sme vždy boli pred Maďarskom aj pred Poľskom, pokiaľ išlo o približovanie sa k životnej úrovni Európskej únie. Za našich vlád, ten postup k Európskej únii bol stále veľmi jasný. Niekedy bol možno pomalší, niekedy bol rýchlejší, ale teraz je opačný. My sme išli úplne dole. My sme akože prepadli komplet za tri roky, kompletne.

Čo budete teda robiť, aby sme nemali tento trend?

To je mobilizácia všetkých zdrojov, robíme na tom. Si všimnite, že sa prijímajú veci, na ktoré nemal nikto odvahu. Zmena zákona o verejnom obstarávaní, zmena zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo je obrovský stimul pre podnikanie ako také, potom podpora strategických investícií. Prijímame zákon o pobyte cudzincov, kde umožňujeme, ak podnikateľ nevie nájsť pracovnú silu na slovenskom trhu, tak si ju môže doviesť. Ďalej to je mobilizácia zdrojov. A teraz otvorím Pandorinu skrinku, ak dovolíte: my sme o tom hovorili v Európskej únii, teraz počas samitu. A to je jeden obrovský problém nielen Slovenska, ale celej Európskej únie. Ľudia majú veľa peňazí poukladaných na vkladoch a ľudia majú veľa peňazí poskladaných a nasporených v rámci rôznych systémov dôchodkového sporenia. Viete, kde tieto peniaze zväčša končia? V Spojených štátoch amerických. Hovorili to všetci, o ktorých keď sme sa o tom bavili v rámci Európskej rady minulý týždeň, že to je neuveriteľné, že peniaze, ktoré majú naši ľudia, odchádzajú do Spojených štátov, tam financujú a podporujú hospodársky rast Spojených štátov a zväčša sa vracajú tie peniaze ako investície do Európy už ale ako americké peniaze. My sa musíme postaviť tomuto problému čelom a povedať: ako ponúknuť občanovi Slovenskej republiky atraktívny finančný produkt, ktorý bude pre neho tak zaujímavý, že si povie dobre, nebudem si nechávať peniaze v banke na účte, kde mám veľmi nízke úroky, ale jednoducho pôjdem do nejakého produktu, kde mám garantované od štátu, že bude mať výnosnosť 3-4-5%. Teraz preháňam, hovorím veľmi teoreticky. Ďalej čo urobiť s tými miliardami, ktoré máme v dôchodkovom sporení? Veď ony sa používajú na rôznych finančných trhoch. Nerobme financie pre financie. Však tie peniaze, ktoré sú tu, ktoré si tu ľudia nastolili, použijeme doma. Však dajme tým ľuďom nejaký dobrý produkt, povedzme: ľudia, súhlasíte s tým, aby tieto peniaze boli použité na výstavbu diaľnic a my vám garantujeme výnosnosť takúto a máte tu výnosnosť vyššiu, ako máte v tom druhom pilieri? Ja som do druhého piliera nedal ani jedno euro. Poznáte môj názor. Nedal by som tam deravý groš. A aká je dnes realita? Ľudia, ktorí dostali prvé dôchodky z druhého piliera, majú tie dôchodky nižšie, ako by ich dostali zo Sociálnej poisťovne. Ďakujem pekne. Dôchodkové správcovské spoločnosti. Ďakujem veľmi pekne.

Druhý pilier by mal podľa vás zostať, len by sa mal zatraktívniť, alebo ako?

Ja nechcem v žiadnom prípade, aby sme teraz siahali ľuďom na úspory, ktoré majú, ale mali by sme hovoriť o tom, ako to zatraktívniť pre ľudí, že uvažujte, čo je pre vás lepšie? Mať to v nejakej firme, ktorá s tým obchoduje na americkom trhu alebo niekde inde s tými akciami, alebo chcete tie peniaze zhodnocovať napríklad cez nejaký produkt, ktorý umožní Slovenskej republike tie peniaze použiť na rozvoj Slovenskej republiky. A štát ako garant vám garantuje, že dostanete za vaše peniaze nejakú výnosnosť vyššiu, ako vám ponúkajú dôchodcovské správcovské spoločnosti.

Budete to vedieť garantovať?

Však štát musí garantovať štát.

Takže dokážeme to aj s tým, ohľadom aké máme verejné financie?

Viete, ak sa nám podarí rozbehnúť hospodársky rast a ja verím, že sa nám podarí, pretože to je otázka investícií, PPP projektov. Ja nemám okuliare ako majú iní a nevidia svet. Pre mňa Európska únia je vyčerpaná z pohľadu zdrojov. My musíme rokovať s Čínou a s ďalšími štátmi. Ja idem teraz na veľkú návštevu do Číny a budeme hovoriť o veľkých projektoch, napr. PPP projektoch. PPP projekt sa veľmi ocenil pri výstavbe cesty medzi Nitrou a až do Banskej Bystrice. PPP projekt bol veľmi úspešný, potom aj pri obchvate Bratislavy. To je tá D4-R7 a hľadajme, máme tam dve možnosti. Prvý projekt je napríklad železničné prepojenie Bratislava-Komárno. Tam máte jednu koľaj. Je to tak vyťažené, že dnes tam nevieme nasadiť ďalší vlak. Potrebujeme druhú koľaj. Výborný projekt na PPP. Mosty. Štát má asi 500 až 600 mostov pod kontrolou v rámci ciest prvej triedy a diaľnic.

80 percent je v katastrofálnom stave.

Preto hľadáme nejakého partnera, ktorý to zmodernizuje a my mu to budeme 30 rokov splácať, lebo my nemáme dnes zdroje na to, aby sme naraz tieto mosty všetky poopravovali. Čiže majme otvorené oči. Nepozerajte sa stále na to, že Čína nie, že Čína fuj. Aké fuj? Čína je obrovská krajina, je to stabilizátor svetového mieru. Je tam obrovská ekonomika, musíme s nimi rokovať a preto ja verím, že aj tá návšteva, ktorú absolvujem v Číne, bude pre Slovensko úspešná v tom, že nájdeme nejaké projekty, ktoré budú financované dlhodobo aj od čínskych investorov. Pretože opakujem, tá možnosť hľadania investorov v Európe sa postupne vyčerpáva.

Ešte keď boli tie prezidentské voľby, tak rôzni kandidáti hovorili, že by sme sa mali upriamiť napríklad na BRICS zoskupenie, vy to ako vnímate? Je to predsa len zoskupenie, ktoré je také kontroverzné.

Ja teraz nechcem porovnávať štáty, alebo nechcem porovnať štáty. Viete, za to, že krajina má svoj pohľad a má iný názor na vojnu na Ukrajine, je kontroverzná. To znamená, že ja teraz nehovorím o členoch BRICS, ale hovorím celkovo, dobre? Napríklad brazílsky prezident Lula je známy tým, že má rovnaké názory na vojnu na Ukrajine, ktoré sú možno podobné našim názorom. Ako tak je to kontroverzná krajina, lebo netrepe to, čo očakáva Brusel alebo Washington. India, hovorí niečo iné. Je to kontroverzná krajina. Čína hovorí niečo iné, tak je to kontroverzná krajina. Prestaňme žiť v tej bubline. Európska únia sa zamilovala sama do seba. A najhoršie je, keď sa postavíte pred zrkadlo a tvrdíte, že ste najkrajšia na svete. To je najhoršie. Európska únia urobila obrovskú chybu.

To sa mi zatiaľ nestalo.

To nebolo o vás, viete.

Ja si len chcem teraz si prevziať slovo aj takýmto spôsobom, ak môžem. Bavila som sa s vami o tom BRICS z toho dôvodu, že sú tam krajiny, ktoré majú trošku problém aj s dodržiavaním ľudských práv.

To akože my máme komu hovoriť, povedzte, na Slovensku? Komu my máme právo hovoriť, že porušuje ľudské práva? Dajte mi nejakú krajinu.

Čiže vôbec nejakým spôsobom sa takto nebudete vyjadrovať?

Pani redaktorka, tu zomierali ľudia vo väzniciach.

Keď si pozriete štatistiky, aj v minulosti zomierali ľudia vo väznici.

Tu máte sériu rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré potvrdzujú hrubé porušovanie ľudských práv. Slovenskí politici by mali byť veľmi ticho a nikto by nemal mať právo kritizovať nejakú inú krajinu kvôli tomu, že či tam má alebo má nejaký problém s ľudskými právami. Na Slovensku sa hrubo, opakujem, hrubo, brutálne porušovali ľudské práva v rokoch 2020 až 2023. Poďme jednu poznámku k tomu, pozrite sa. Čína, keď sa o Číne toľko bavíme. Veľakrát, keď ide človek do Číny, tak sa ma pýtajú títo nešťastníci zo Smečka, Nka, Aktualít, Markízy: a budete otvárať otázku ľudských práv? No nebudem. Keď bol Obama v Číne, tak americkí komentátori hovorili toto: ak bude Obama na záverečnej tlačovej konferencii hovoriť o ľudských právach v Číne, tak sa nedohodol. Ak nebude hovoriť o ľudských právach, tak sa dohodol. Obama nehovoril o ľudských právach a výsledkom boli obrovské kontrakty, ktoré Čína podpísala so Spojenými štátmi. Čína má právo na svoj vlastný život. Čína je krajina, ktorá je stabilizátorom svetového mieru a blahoželajme Číne, že má mechanizmus, ktorý funguje a udržiava 1,5 miliardy obyvateľov v relatívnom pokoji a stabilite. Čo im mám povedať? Prepáčte, vy porušujete ľudské práva? Však sa na mňa budú pozerať ako na blázna. Veď buďme reálni. A čo sa neporušujú ľudské práva v Európe? Nevideli ste náhodou prípad nejakého nášho občana na letisku v Bruseli? Ako tam pri ňom hajlovala nejaká belgická policajtka a nechali ho tam zomrieť? Nebuďme zase ako čo. Aké máme my právo niekomu diktovať, že ty si zlý a ja som dobrý? Tak Slovensko je posledná krajina na svete, najmä pre to, čo sa udialo za posledné tri roky, ktorá by mohla kritizovať porušovanie ľudských práv.

Pán premiér, dovoľte mi ešte otvoriť otázku, čo sa týka fungovania koalície. Slovensko čakajú teda eurovoľby. Už sme to tu aj načrtli. Strana SNS na kandidátku dala prakticky celý svoj tím, zostavu, či už sú to poslanci Národnej rady, alebo sú to členovia vlády. V prípade, ak by Andrej Danko nakoniec sa rozhodol ísť práve do Bruselu, akým spôsobom by dokázala takto fungovať koalícia, keďže by bol veľa času práve mimo?

Boli tu už takéto prípady. Vieme, že bol predseda SaS, pán Sulík bol v parlamente, v európskom. Pán Uhrík nakoniec pôsobil v Európskom parlamente. Ja rešpektujem rozhodnutie Slovenskej národnej strany. Každý má právo si nastaviť kandidátku podľa svojich predstáv. A môže to niekedy aj tak byť a to je prax, alebo taktika, že nasadím silné tváre, aby ľudia volili tú stranu, aby tá strana získala vysoké percentá. Ale potom tí ľudia reálne nepôjdu do európskeho parlamentu, zostanú doma a nastúpia tí nižšie nasadení. Za Smer môžem povedať, že máme kandidátku podľa mňa veľmi silne nastavenú a to je Monika Beňová, máme tam potom Ľuboša Blahu, máme tam Erika Kaliňáka. Štvrtá Judita Laššáková. Piata je Katka Neveďalová. A títo ľudia všetci reálne pôjdu do Európskeho parlamentu, ak budú zvolení. Ak budú zvolení, všetci tam pôjdu. Ale pokiaľ ide o rozhodnutie Slovenskej národnej strany, to by som ja nekomentoval. To je ich suverénne rozhodnutie.

Či sa neobávate toho, že to môže byť komplikované, čo sa týka komunikácie v rámci koalície?

Ja som povedal takú vetu už dávnejšie, že prezidentské voľby v prípade zvolenia Petra Pellegriniho zmenia politickú mapu na Slovensku. A naozaj tá mapa sa začína veľmi výrazne meniť, pretože ja bude mať iného koaličného partnera, nového predsedu politickej strany Hlas, ktorého samozrejme budem rešpektovať. Musím rešpektovať to, že opozícia je zdrvená z tej porážky prezidentských volieb a bude možno ešte o to agresívnejšia pri voľbách do Európskeho parlamentu, ale ja v prípade Slovenskej národnej strany chcem povedať dve alebo tri zásadné veci. Po prvé: SNS je prirodzený partner Smeru. Kvôli politike, ktorú robí. Je to národná politika, ktorú vždy Smer rešpektoval a bude rešpektovať. Po druhé, môžete vyčítať Andrejovi Dankovi, čo len chcete, ale Andrej Danko urobil významný krok štyri dni pred prvým kolom prezidentských volieb, keď zvolal stretnutie k nemu, na Slovenskú národnú stranu. A napriek tomu, že v prvom kole nepodporoval prezidenta Pellegriniho, v druhom kole, povedal jasne: Pellegrini je náš kandidát a vládna koalícia povedala, že to je spoločný kandidát. Takže treba rešpektovať Slovenskú národnú stranu. Ak sa Andrej Danko rozhodol, že bude kandidovať, tak ja by som to nechal na neho, že či v prípade zvolenia by odišiel alebo neodišiel. Ale bez ohľadu na to, aké rozhodnutie urobí Andrej Danko, bude naj dominantnejší postava v Slovenskej národnej strane a keby aj bol v Bruseli, tak verím, že dokáže tú stranu riadiť tak, ako riadi teraz.

V súvislosti práve s týmito eurovoľbami a možným odchodom alebo odchodom Andreja Danka mi napadá ešte otázka: vy ste povedali, že najskôr sa bude riešiť teda aj predseda parlamentu až po eurovoľbách. Je to možno súvislosti aj s tým, že neviete ešte, že či odíde Andrej Danko práve do Bruselu, alebo že či bude ďalej mať záujem ešte aj o ten post predsedu Národnej rady?

Nechcem teraz, lebo ja som niečo rozvíril jednou vetou, keď som povedal, že pre vládnu koalíciu by bolo najlepšie riešenie, keby bol predsedom Národnej rady Andrej Danko. Na tom politicky naďalej zotrvávam, pretože myslím si, že mám toľko skúseností, aby som si dovolil takéto konštatovanie urobiť. Pre silu a pre stabilitu vládnej koalície, znovu to poviem: pri plnom rešpektovaní koaličnej zmluvy, ktorá hovorí, že post predsedu Národnej rady patrí strane Hlas, najlepšie by bolo, keby bol predsedom Národnej rady Andrej Danko. To je môj politický názor, ktorý vychádza z množstva skúseností. Opakujem, rešpektujem právo, Hlasu, aby tento post obsadila. Ale nebude možné a teraz som veľmi racionálny a pragmatický: pani redaktorka, ja to poviem veľmi jasne. Pokiaľ nebudem mať na stole papier, na ktorom budú tri mená podpísané: Fico, Pellegrini a Danko, ja nikdy nepustím a nedovolím poslancom za Smer, aby šli do akejkoľvek voľby. Jednoducho predseda Národnej rady musí byť výsledkom dohody troch koaličných partnerov. Bez tejto dohody nebude žiadna voľba a budeme musieť rátať s tým, že bude dočasne viesť Národnú radu poverený podpredseda Peter Žiga.

Čiže nie je to tak, že sa čaká na rozhodnutie Andreja Danka, že či odíde?

Nie, nie. Samozrejme, že tá voľba do Európskeho parlamentu môže buď posilniť alebo oslabiť pozície predsedu Slovenskej národnej strany, lebo ak bude úspešný, bude silnejší. Ak bude neúspešný, bude bude slabší. Ale na tej vete, ktorú som povedal pre chvíľkou, sa nič nemení. Bez podpisov troch predsedov strán na dohode o tom, kto má byť predsedom Národnej rady, nemá zmysel púšťať poslancov Národnej rady do akejkoľvek voľby, lebo každá takáto voľba bez dohody skončí fiaskom. A takéto fiasko, keď vieme sa mu vyhnúť, no tak sa mu jednoducho vyhneme.

Strana SNS ale opakovane hovorí, že ten záujem tam stále je práve o tento post.

Ja to rešpektujem.

Dokonca aj Tomáš Taraba, tu môžem aj citovať, že: je síce na dohode, kto bude predsedom parlamentu, ale tam je jasné, že na to treba aj hlasy SNS. Zároveň hovorí, že beriem to tak, že Andrej Danko v roku 2018, keď spolu vládli, súhlasil s tým, že sa Peter Pellegrini namiesto predčasných volieb stane premiérom. Aj v minulosti ukázal grandióznosť, takže tá debata je z môjho pohľadu v tejto rovine dobre.

Je to podobné ako s tým medzinárodným právom. Keď som povedal, že územná integrita, nedotknuteľnosť hraníc, poriadku, to všetko platí. Áno, a platí koaličná zmluva, ktorá hovorí, že miesto predsedu Národnej rady patrí Hlasu. A potom je realita. Rusi sú v Donbase, v Luhansku a na Kryme. A odtiaľ neodídu. Toto je realita.

Čiže SNS je v tomto prípade Rusko?

Nie, ja hovorím, že je rozdiel medzi teóriou a praxou, že v teórii je pravda, čo hovoríte, že je tu koaličná zmluva, tak ako to medzinárodné právo niečo hovorí o tých hraniciach, ale v realite... Znovu pripomínam bez súhlasu Slovenskej národnej strany nebude nikdy zvolený žiadny predseda Národnej rady. Bodka. Veď nie sme malé deti. Slovenská národná strana je tá, ktorá bude rozhodovať o tom, kto bude predsedom Národnej rady. Buďme trošku racionálni. Uvedomte si, pani redaktorka, že ak dôjde k voľbe predsedu Národnej rady a bude navrhnutý nejaký kandidát a opozícia odíde z hlasovania alebo nebude chcieť byť podozrivá, že sa zúčastnila na niečom, tak tam zostane 79 poslancov vládnej koalície a budú hlasovať tajne. A si predstavte, že by tí 79 nezvolili predsedu Národnej. To je fiasko. Na to potrebujete tú dohodu. Ale potom si predstavte, že by zostala tam opozícia v pléne a išla by hlasovať. Andrej Danko by mohol úplne jasne uvažovať: pozor, tu mohla by nejaká dohoda medzi časťou vládnej koalície a opozície na voľbe predsedu Národnej rady a odišiel by s poslaneckým klubom preč a by vznikla nejaká vec, že by bol zvolený predseda Národnej rady hlasmi opozície a časti vládnej koalície. To je rozpad vládnej koalície. Znovu: papier, tri mená Fico, Pellegrini, Danko - podpíšu, bude predseda Národnej rady, nepodpíšu, nebude nič a Peter Žiga bude ako poverený riadiť Národnú radu. Jasné, ako facka. Tam nemáte na tom čo zmeniť. Nemôžeme si dovoliť zvoliť predsedu Národnej rady hlasmi opozície. Ja by som s tým nikdy nesúhlasil.

V prípade, že by stála tá vec takým spôsobom, že by to mohol ohroziť koniec koalície, pokiaľ by to nedostal Andrej Danko, očakávate, že sa práve Hlas bude stane takým tým zodpovedným koaličným partnerom a prenechá to?

Špekulujeme, veď na tom nepadá svet, že či zvolíme, nezvolíme. Bolo by dobré, keby sme zvolili predsedu Národnej rady, ale ja som povedal svoj názor. Myslím si, že pre stabilitu a funkčnosť a silu vládnej koalície je najlepšie riešenie Andrej Danko. Mám na to milión dôvodov, aj milión veľmi silných argumentov. Ale rešpektujem Hlas, preto je to na nich. Keď sa dohodneme. Fico, Pellegrini, Danko že má byť Raši predsedom parlamentu, tak to podpíšem a budeme za to hlasovať. Bez týchto podpisov nič. Ak sa dohodneme, že bude Andrej Danko, podpíšem a budeme hlasovať. Toto je vec medzi Hlasom a Slovenskou národnou stranou, lebo Hlasu to patrí podľa koaličnej zmluvy, teoreticky podľa koaličnej zmluvy. Ale prax, prax je, viete, to je aj v tom práve, že je law in books and law in practice. Máte právo v knihách a právo v praxi. A tie nožnice sú takto otvorené medzi právom v knihách a právom v praxi, na Slovensku dokonca ten kĺb už je vykĺbený niekedy až, je taký rozdiel medzi právom v praxi a právom knihách.

Ešte ma zaujíma, či sa všetci podpíšete pod návrh alebo nomináciu práve Andreja Danka, SNS, čo sa týka člena Súdnej rady, Štefana Harabina, alebo ešte sa o tom viete rozprávať, lebo Štefan Harabin pomerne ostro kritizuje napríklad aj vás, aj Petra Pellegriniho?

Opäť téma, z ktorej sa pokúša niekto urobiť búrku v pohári. Čo všetko na mňa narozprával taký Drucker? Ktorý je dnes minister školstva v novej vláde.

Čiže viete sa cez to preniesť?

Ja som pragmatický človek. Ja môžem len toľko povedať, že problém Štefana Harabina je forma, nie obsah. Štefan Harabin je veľmi múdry človek. Je to človek, ktorý sa vyzná a vie a zväčša by ste povedali na 99 percent, že súhlasíte s tým, čo hovorí, ale nesúhlasíte s formou, ako to robí. Tá jeho forma je neudržateľná. Ja považujem Štefana Harabina za veľkého znalca justičného systému. Rovnako uznám, že po ťažkom období, ktoré vniesol do súdnictva Mazák, to bola čistá katastrofa, pani redaktorka, nemôže vám povedať bývalý predseda Ústavného súdu, že sú veľké porušenia ústavy a malé porušenia ústavy. O je ten formálny extrém. Budeme sa o tom baviť. Toto nie je téma, ako to viete. Snáď sa nebudeme my hádať vo vládnej koalícii ohľadne člena Súdnej rady, tak sa na niečom dohodneme. Ale ja len som chcel vysloviť rešpekt k Harabinovi, pretože ho považujem za múdreho človeka. Ale mi nevyhovuje forma, čo ten všetko na mňa narozprával. Čo ten všetko narozprával na Roberta Kaliňáka?

Nazval ho fašistom, napríklad.

Pamätám si videá, kde nás zatvárali, trepal tam, mal tam takú slečnu vedľa, že Kaliňák na doživotie odsúdený. Viete, to zanecháva stopy. Takže ja chápem aj mojich kolegov v Smere, ktorí sú veľmi nervózni z tejto nominácie. Chápem nervozitu v Hlase z tejto nominácie. Chápem taktické kroky, ktoré viedli Slovenskú národnú stranu, že to predložili, jasne.

Podpora v eurovoľbách, napríklad.

Ale sme dostatoční politický matadori, aby toto nebol nejaký zásadný problém, ale dali ste mi možnosť sa vyjadriť k Štefanovi Harabinovi, tak som to urobil.

Ďakujem pekne, že ste sa k tomu vyjadrili. Ešte by som mohla úplne na záver otázočka. Minulý piatok sme mali poslať naspäť odpovede Európskej komisii ohľadom práve tých otázok, ktoré sme dostali. Teraz podľa vás už sú dostatočne zodpovedané? Nedostaneme ďalší list?

Ja neviem. Ja som poslal aj pani predsedníčke Európskej komisie list. Možno ho aj zverejním. Bol veľmi tvrdý, bol veľmi osobný a povedal som, že Európska komisia mlčky sledovala umieranie ľudí a zatváranie ľudí z politických dôvodov. Som sa pýtal pani predsedníčky Európskej komisie: pani predsedníčka, vy poznáte nejakú krajinu na svete, kde opozičný líder bol štyrikrát obvinený v priebehu troch rokov za neekonomickú trestnú činnosť? Poznáte krajinu, kde lídra opozície stiahli päť minút pred demonštráciou, ktorú zorganizoval a ho zatkli, aby sa nemohol zúčastniť? Oni tomu neverili. Takže tá komunikácia je taká zvláštna. My hovoríme: tu zomierali ľudia, tu sa nezákonne zatvárali ľudia a boli ste ticho a teraz? My to nerobíme. Ani dvere nevykonávame, ani nikoho nezatvárame. Len sme prijali novelizáciu zákona demokratickým a legitímnym spôsobom v Národnej rade. A za to hovoríte, že nás treba potrestať. To nie je ono. To je o Ukrajine. Je to preto, že máme iný názor.