Rozhovor s prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou

BRATISLAVA / Príjemný dobrý deň, naša televízia pokračuje v sérii rozhovorov s najvyššími ústavnými činiteľmi. Pýtame sa ich na aktuálne politické, ale aj závažné spoločenské témy. Tentoraz nás privítala v Prezidentskom paláci prezidentka Zuzana Čaputová.

Túto reláciu prednahrávame z dôvodu pracovného programu pani prezidentky. To znamená, že nebudeme úplne vedieť reagovať na všetky tie najaktuálnejšie situácie, ktoré sa ešte môžu udiať. To ale nič neprekáža tomu, aby tento rozhovor bol naozaj aktuálny, pretože aj pred malou chvíľou sme sa dozvedeli už nejaké potvrdzujúce informácie ohľadom Ústavného súdu, ktorý pozastavil účinnosť tých častí, ktoré sa týkajú Trestného kódexu a mali platiť od 15.3. Netýka sa to teda tých častí, ktoré hovoria o rušení špeciálnej prokuratúry. Ako vnímate takéto promptné rozhodnutie Ústavného súdu, keď dobre vieme, že oni bežne nemávajú tú hornú hranicu, kedy musia rozhodovať?

Rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti niektorých častí zákonov, ktoré boli predmetom novely veľmi vítam. Ja som sa vyjadrila v tom zmysle, že je to známka fungujúcej demokracie, že je to známka fungovania takzvaných bŕzd a protiváh, ktoré v demokracii majú fungovať.

Najneskôr teda v apríli, budeme poznať meno vášho nástupcu. Vy neľutujete možno, že ste sa nerozhodli zabojovať o prezidentský palác opäť?

Úprimne povedané neľutujem. Ako som to veľakrát hovorila, to rozhodovanie bolo dlhé a poctivé a nebolo to zbrklé rozhodnutie. V takto dôležitej veci si rýchle a skratkovyté rozhodnutie ani neviem predstaviť. Takže už sa vlastne ako keby nevraciam späť k tomu, čo som naozaj veľmi poctivo zvážila. Tie dôvody som vysvetlila vtedy v júni, minulý rok a mám pocit, že ten tlak a akoby dôležitosť a význam tých dôvodov skôr narástli, než naopak.

Aké je to vôbec byť prezidentkou? Pretože aj z toho asi vzišlo to vaše rozhodnutie ďalej nekandidovať.

Je to krásne a ťažké zároveň. Krásne v tom, že človek má možnosť aspoň v nejakom výseku, nie tak, ako by si želal, ale pomôcť dobrým veciam. Mám a mala som možnosť napríklad keď sme spomínali práva žien, násilie na ženách, iniciovať a vytvoriť spolu s ďalšími prvkami v štáte intervenčné centrá na pomoc ženám, ktoré sú objektom násilia v každom krajskom meste financované štátom. To je obrovská zmena a posun nastal v tejto oblasti. Tá myšlienka sa zrodila tu. Iniciovali sme rokovania a aj vďaka spolupráci s ministerstvom sa podarilo presadiť skvelú vec. Veľmi užitočnú vec. A takýchto vecí bolo viacero, kde sa teším tomu, že aj vôbec formovanie nášho ústavného poriadku prostredníctvom návrhov na Ústavný súd je stopa, ktorú naša demokracia veľmi potrebuje. Čiže je to radosť z toho, čo predsa len v tých limitovaných právomociach sa dá urobiť, vrátane reprezentácie v zahraničí. Zároveň je to radosť z toho stretávať zaujímavých ľudí, či už na Slovensku alebo Slovákov v zahraničí, zaujímavých ľudí v zahraničí, zvonku. V tomto zmysle je to naozaj krásna príležitosť pomôcť. Krásna príležitosť spoznávať aj Slovensko zase z inej stránky a ťažké je to v mnohých aspektoch.

Jeden z nich je v istom zmysle samota, v tom, že tá pozícia je solitérna. Nie je to subjekt alebo orgán, kde rozkladáte tú právomoc na jednotlivých ministrov, ktorí si zodpovedajú za svoje agendy. V tomto zmysle je to naozaj solitérna a individuálna zodpovednosť, čo má aj svoje, ako keby svoju ťažobu s tým spojenú. A žiaľ, v dobe sociálnych médií a kríz, ktoré sme absolvovali, človek v tejto pozícii je aj objektom obrovskej nenávisti, dezinformácií, útokov, veľmi nevyberaných. Nehovoriac o tom, keď sa v úvodzovkách previníte tým, že ste žena.

Poďme sa vrátiť k tým kompetenciám práve prezidenta. Naozaj taká tá najväčšia sila prezidenta sa ukáže vtedy, keď je nejaký zákon škodlivý, ktorý prejde parlamentom. Do akej miery sa ale dá naozaj proti tomu bojovať? Predsa len, máme tu síce veto, ale je pomerne jednoduché, čo sa ukázalo, ho prelomiť. Napríklad v Poľsku na to, aby bolo prelomené veto prezidenta, je treba 60% všetkých poslancov snemovne. Takže či podľa vás je čas sa rozprávať aj o tých kompetenciách, čo by sa mali posilňovať, poprípade aspoň nejakým spôsobom znemožniť alebo spomaliť prijímanie škodlivých zákonov, keď sa dá ľahko prelomiť veto.

Tak to je otázka, ako keby dodržiavanie legislatívneho procesu. Tam sa zdá, že a musím povedať, že nielen táto vládna väčšina, ale aj predchádzajúce ukázali, že sú ochotné podliezť tú latku vlastného zákona, ktorý si prijali, pokiaľ ide o procedúru prijímania zákonov. Ale pokiaľ ide o prezidentské kompetencie, ich prípadný rozsah alebo zväčšovanie: paradoxne, spomínam si na to, že túto otázku mi kládli médiá aj v kampani, keď som ešte prezidentkou nebola a už vtedy som hovorila z toho čisto, ako keby iba právneho pohľadu ešte nie zažívajúc ten mandát naplno, že to, kde by som si vedela predstaviť, je posilnenie práve toho vetovacieho práva, aby bola potrebná väčšia väčšina na prelomenie veta. Chýli sa piaty rok ku koncu môjho mandátu a zostala by som pri tom istom tvrdení, lebo viem, že sú rôzne úvahy, že prezidentské právomoci posilniť o nejaké výkonné právomoci, že viac to posúvať vzhľadom na tú najsilnejšiu legitimitu. A ja som v tomto skôr zdržanlivá, myslím si, že máme parlamentnú demokraciu, teda nie že myslím si, takú máme naozaj a tomu zodpovedajú aj právomoci prezidenta.

A ak niekde by som videla ako keby, že zmysluplné posilnenie, tak by to bolo práve v tejto oblasti. To znamená väčšia väčšina na prelomenie prezidentského veta, lebo naozaj je to potom iba ako keby taká a taká drobná obštrukcia. Parlament to prelomí a všetko ide ďalej. Okrem prípadov a takých bola väčšina pri uplatnení práva veta, ak sa nemýlim, že som tú vec posunula ďalej na Ústavný súd, kde sme boli vo väčšine prípadov úspešní, za čo som veľmi rada a nie kvôli pocitu toho, že Ústavný súd mi dal za pravdu v tom podaní, ale kvôli tomu, že ako som povedala, sme mladá demokracia. 30+ rokov je krátka história a náš právny poriadok, právny rámec, kompetenčné veci, sa ešte musia istým spôsobom zadefinovávať aj cez judikatúru ústavného súdu. Lebo prax ukazuje, že sú tam ako keby sporné výklady alebo prekračovanie limitov demokracie a zákonnosti. A z tohto hľadiska je potom dobré, keď Ústavný súd aj prostredníctvom môjho návrhu, mojich návrhov po prelomení veta formuje ten právny rámec na Slovensku.

Čo sa týka vašej komunikácie a Vášho pôsobenia, vnímate, že ste urobili počas svojho úradu nejakú zásadnú chybu? Čo by ste zobrali možno že späť a urobili inak?

Nepamätám si a teda možno hovorím zodpovednejšie to posúdi skôr asi história a ja možno s trošku väčším odstupom času, ako keď som teraz ešte v tom behu. Ale nie som si vedomá rozhodnutia, ktoré by som mala pocit, že bolo hodnotovo nesprávne, že by som robila kompromis sama so sebou, že kvôli tomu, obrazne povedané, neviem spávať. Takéhoto rozhodnutia si nie som vedomá.

Myslím si ale, že pokiaľ ide o spôsob, akým sa mi darilo a niekedy nedarilo odkomunikovať svoje rozhodnutia, tam - ešte navyše ako keby za behu toho faktoru, ktorý spomíname počas celej tej debaty nárastu vplyvu sociálnych médií, to bol nový element aj pre mňa, akým spôsobom sa zrazu začala viac a viac vylievať rôzna vlna dezinformácií a mám pocit, že reakcia moja, ale možno aj iných politikov bola na to, ako keby trochu aj opozdená, menej intenzívna. Lebo vlastne oni vás dokážu zahltiť spôsobom, že máte pocit, že máte vysvetľovať 24/7, že toto nie je pravda, tamto nie je pravda. A to je, ako som povedala, že to je nerovný boj.

Čiže pokiaľ ide možno o mieru hĺbku intenzity, intenzitu vysvetlenia, tam tam sú aj faktory, ako je únava alebo vôbec nejakej sily ešte niečo znova ísť a vysvetliť. Tam vnímam, že možno som nebola vždy úplne aktuálna, alebo na tepe dňa, alebo dostatočne dostatočne intenzívne prítomná v tom priestore.

Ešte na záver by som sa chcela spýtať nejaký odkaz pre vášho nástupcu. Čo ho bude teda čakať a čomu by sa určite mal venovať a na čo by nemal teraz zabúdať?

To je zodpovedná výzva a otázka. Nemám pripravenú odpoveď, tak prosím berte, ktokoľvek by si to pozrel, aj trošku s rezervou. Je samozrejme úplne hodné rešpektu, že ktokoľvek bude zvolený, príde sem so svojou výbavou profesijnej skúsenosti, so svojimi témami a prioritami a to je potrebné rešpektovať. Samozrejme by som bola veľmi rada, keby istá kontinuita v témach niektorých, napríklad ľudí, ktorí sú ohrození, mohla nejakým spôsobom pokračovať aj v mandáte môjho nástupcu.

Veľmi by som si priala, aby to bol silný ochranca ústavnosti, prirodzene, lebo vidím ako veľmi dôležité to je. Aby to bol človek, ktorý je schopný aj takých tých mäkkých kvalít ako je ľudskosť, empatia, solidarita, lebo aj tú považujem za nesmierne dôležitú. Z tohto miesta vysielať smerom k Slovensku a k ľuďom, ktorí tu žijú. Keby to bol človek, ktorý ten mandát chápe ako službu ľuďom, nie ako nejakú výsadu. A v neposlednom rade, tak ako som spomenula, aby to bol človek, ktorý má a udržiava si vysokú mieru vnútornej slobody, lebo iba tak je možné tú službu vykonávať plnohodnotne pre ľudí.