Rozhovor o stave prípadu

BRATISLAVA / Ako ovplyvní zmena v trestných kódexoch stále neukončený prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Aj na to hľadala odpoveď Júlia Zelenková v rozhovore s dozorovým prokurátorom Matúšom Harkabusom.

Na začiatku decembra dostal Najvyšší súd celý tento spis. Má takmer 40 tisíc strán, ale ešte stále nie je vytýčený termín nejakého pojednávania alebo rozhodnutia, čo ďalej, akým spôsobom ďalej Najvyšší súd s týmto spisom naloží. Stále platí to, že máte záujem dotiahnuť túto kauzu do konca?

Nemáme dôvod spochybňovať prísľub pána generálneho prokurátora, že teda spisy, ktoré sú v súdnom konaní, budú aj po prípadnom zrušení ÚŠP, v prípade, ak nová právna úprava nadobudne účinnosť, nasledovať jednotlivých prokurátorov. A my sme urobili také rozhodnutie, že by sme chceli ďalej pôsobiť na Krajskej prokuratúre Žilina, odkiaľ sme vlastne aj prišli na ÚŠP a s tým, že by sme mali určite profesionálny záujem túto kauzu ešte ďalej riešiť a prípadne ju aj dokončiť zo strany prokurátora až do jej právoplatného skončenia.

Možno ste sa o tom aj s generálnym prokurátorom už priamo rozprávali. Alebo máte nejaký takýto prísľub, že naozaj mohli by ste to dotiahnuť do konca? A druhá vec, viete si to aj prakticky predstaviť, keďže budete v Žiline?

Prakticky si to vieme predstaviť. S pánom generálnym prokurátorom som sa nerozprával osobne o tejto veci. Zatiaľ ale on dal verejný prísľub, verejne to deklaroval, tak by som povedal. Čiže ja si myslím, že by to malo platiť. Strašne sa stretávam z viacerých novinárskych zdrojov s tým, že teda každý sa pýta na to, ale jednoducho tam je fakt ten, že keď nadobudne účinnosť nová právna úprava, tak akékoľvek zaradenie prokurátora alebo aj konkrétneho spisu na nejakú výnimku, by teda podliehalo konečnému rozhodnutiu generálneho prokurátora alebo prvého námestníka generálneho prokurátora.

Ako očakávate, že by vám tá kontinuita mala byť umožnená?

Očakávame to, áno.

Ten súdny proces prebiehal v Pezinku. Rovnako je tu aj sídlo Úradu špeciálnej prokuratúry. Ako by to vyzeralo prakticky? Chodili by ste s tými všetkými spismi hore dole?

V praxi by sme museli na tie pojednávania dochádzať. Ak by teda Najvyšší súd nám vyhovel a vec vrátil v časti. čo my vlastne navrhujeme v tom odvolaní, v časti oslobodenia Mariana Kočnera na nové konanie.

Kedy očakávate, že by mohol byť vytýčený nejaký ten termín rozhodnutia? Je to tam od decembra. Koľko môže mať súd ešte času?

Nechcem o tom špekulovať, nie je to otázka na mňa. Ja poviem len toľko, že momentálne tú dobu považujem za úplne primeranú, ktorá uplynula od predloženia veci Najvyššiemu súdu. Je to obrovský materiál, sama ste povedali ten rozsah, čiže tam jednoducho nie je možné očakávať v lehote dvoch-troch mesiacov nejaký verdikt odvolacieho súdu.

Ten záujem je stále a týka sa aj toho, že čo vlastne s kauzou ako takou bude po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Vy ste povedali, že teda máte záujem to dotiahnuť do konca. Môžu tam byť ešte nejaké iné vplyvy?

Takto: externé vplyvy samozrejme nemôžeme vylúčiť, že teda môžeme ostať dlhodobo PN, ale to nemôžete vylúčiť nikdy, napríklad. Ale pokiaľ by veci išli tak, ako je to verejne deklarované, aká je tá právna úprava, ktorá sa navrhuje s tým, že spisy by prechádzali na krajské prokuratúry jednotlivé, podľa miesta spáchania skutku, tak spis vo veci vraždy Jána Kuciaka by musel prejsť buď na Krajskú prokuratúru Trnava, podľa miesta spáchania skutku, alebo na Krajskú prokuratúru Bratislava, kde sa zase uskutočnila časť konania týkajúca sa tej veci, takzvanej prípravy vrážd prokurátorov. Podstatné pre nás je to, že ak by sme sa my vracali na Krajskú prokuratúru Žilina, tak samozrejme transfer spisu vo vzťahu k dozoru by si vyžadoval výnimku pána generálneho prokurátora.

Čo ak to dostane iný prokurátor? Čo môžeme očakávať potom?

Nechcem špekulovať, lebo skutočne teraz nevidím nejaký dôvod, pre ktorý by konkrétne spis vo veci vraždy Jána Kuciaka mal dostať iný prokurátor.

To sú možno aj obavy tých príbuzných a podobne. Naozaj, nedá sa im asi tá neistota vyčítať.

Rozumiem im, stretávam sa s tým, a možno je aj toto jeden z motívov nášho rozhodnutia. Ostať v prokuratúre a venovať sa tejto kauze a samozrejme iným. Rozumieme obavám z toho, že keby sa znovu mali meniť dozorujúci prokurátori, najmä v prípade, ak by vyhovel Najvyšší súd, tak pozostalí to oprávnene môžu vnímať ako zase určité zdržanie, zníženie kvality dozoru a tak ďalej. Gro prokurátorskej práce v tejto fáze konania je urobenej.

Čo ste tam dopĺňali?

Dal som spracovať - už po rozsudku - nové odborné vyjadrenie, ktoré vlastne tú Threemu popisuje aj s prenesenými súbormi a prípadnými hovormi bez toho, aby sme poznali ich obsah a ďalšie veci, ktoré sú také technické, skôr technického charakteru a skôr rozpracovaním téz v tom základnom odvolaní. Čiže nie je to niečo, čo by som chcel momentálne verejne komunikovať. Verím tomu, že počas pojednávania alebo v rozhodnutí Najvyššieho súdu to bude detailne analyzované.

A čo sa týka vlastne tej snahy, možno tých z telefónov ešte práve ten Signal extrahovať, alebo nejakú ďalšiu komunikáciu, niečo, čo sa pred tými viac ako piatimi rokmi nepodarilo?

Tam bola daná žiadosť z našej strany po rozsudku o zapožičanie pôvodných telefónov, ktorej súd nevyhovel a myslím si, že niekedy v septembri približne nám odpovedal, že nám to nezapožičia, pretože má obavu, že by tým bola ohrozená integrita dôkazu.

Kto to potom môže skúmať ďalej, ak by tam bol taký záujem?

Je to na súde momentálne. Ja nemám ako donútiť súd, aby mi zapožičal dôkaz. To nie je otázka na mňa.

Tomu rozumiem. Ale skúmal by to nejaký kriminalisticko expertízneho ústav?

My sme mali v pláne, ak by nám to bolo zapožičané, podľa ustanovenia, ktoré nám umožňuje vykonávať dôkazy a zabezpečovať dôkazy aj po podaní obžaloby, požiadať o kvázi nové odborné vyjadrenie zrejme Kriminalisticko expertízny ústav Policajného zboru.

Je to ešte stále možné, keby bol ten celý spis naspäť vrátený na Špecializovaný trestný súd?

Je to možné vždy.

Čiže ide tu len o nejaké iné rozhodnutie toho istého senátu, že môže prehodnotiť?

Napríklad, môže do toho zasiahnuť nejakým spôsobom odvolací súd. Momentálne ja nie som v pozícii, aby som mal ako tieto súdy nútiť k tomu, aby mi  zapožičali zaistenú vec. Druhá vec je tá, že opäť by som trošku stlmil tie očakávania verejnosti od nového skúmania. To bolo tiež vytvorené veľmi, veľmi veľkým mediálnym záujmom o vyjadrenie pána znalca na jednom z pojednávaní pred prvostupňovým súdom. Nemyslím si - a to je čisto ako laický odhad - že šanca na vykopanie nových údajov neexistuje, ale zároveň si nemyslím, že je nejaká príliš vysoká.

Je po tých šiestich rokoch situácia z vášho možno uhla pohľadu taká, že spoločnosť pomaly už zabúda aj na tú vraždu?

Nechcem to hodnotiť sociologický. Pokiaľ by som to bral podľa mediálneho záujmu, tak si nemyslím, že sa na ňu zabúda.

Ak by ste sa na to pozreli práve z toho spoločenského hľadiska?

Neviem sa na to pozrieť. Ja s tou kauzou žijem a preto je môj pohľad nutne skreslený. Čiže v tomto prípade ja nemám nejaký ako sociologický odhad na to, že do akej miery tá kauza stále potencuje záujem spoločnosti alebo väčšiny ľudí.

Kam sa Slovensko posunulo za tých 6 rokov? Kde sme teraz?

Ťažko povedať. Ja si myslím, že nás čaká taký trošku test vyspelosti demokracie práve v súvislosti so spôsobom prijímania a s obsahom novelizácie trestných predpisov a ešte viac ako v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. A tam som naozaj zvedavý, že kde sa nachádzame.

Bude to závisieť od Ústavného súdu alebo od čoho?

Zjavne si myslím, že v tejto fáze asi áno, že treba vyčkať na rozhodnutie Ústavného súdu, kde už pani prezidentka podala návrh na vyslovenie nesúladu tej navrhovanej právnej úpravy s ústavou. Takže počkáme na rozhodnutie Ústavného súdu. Ja si myslím, že za okolností, ktoré sprevádzali tvorbu tej novely a hlavne aj s prihliadnutím k jej obsahu a pomerne výraznému zásahu do práv poškodených, je namieste, aby skutočne Ústavný súd k tomu povedal nejaký záver.

Povedali ste si možno tým momentom toho rušenia úradu špeciálnej prokuratúry, alebo zvažovali ste, že už by ste túto prácu nerobili?

Zvažovali sme rôzne možnosti. Nemyslím si, že zrovna ja by som bol príklad prokurátora, ktorého nejakou hnacou silou je sa posúvať kariérne. Je to posun určite, ale ten posun vyplynul nie z nejakej mojej prehnanej ambície. Ak by to bolo tak, tak by som sa bol skôr snažil o to. Ale myslím, že ja som bol vždycky taký ten robotník na spisoch a nechcem skutočne uvažovať o tom, že ako to bude, keď sa vrátim na krajskú prokuratúru, je tam kopec práce a bude ešte viac. Takže myslím si, že nikto sa tam nudiť nebude. Nateraz sme to aj po veľmi dôkladnom rozhovore s kolegom Mikulášom vyhodnotili tak, že je na mieste ešte zotrvať a pokúsiť sa o prácu - a nejde len o prípad Jána Kuciaka - dokončiť a nezutekať z tej profesionálnej výzvy a od trestných vecí, ktoré riešime.