Zatiahnuté
11°
Bratislava
Katolícky kňaz, ktorý žije uprostred vojny: „Nemáme istotu, že sa dožijeme rána.“
Zdielať na

Katolícky kňaz, ktorý žije uprostred vojny: „Nemáme istotu, že sa dožijeme rána.“

CHARKOV / "Na Ukrajine prežívame prvý november každý deň.“ To sú slová katolíckeho kňaza, ktorý už takmer 5 rokov žije uprostred vojny. Pochováva jej obete, pomáha tým, ktorí prežili, a sám nevie, či sa dožije ďalšieho rána. Otec Vojtech pochádza z Poľska, a v Charkove pôsobí už 9 rokov. Keď Rusko zaútočilo, rozhodol sa zostať. Pri príležitosti Sviatku Všetkých svätých nám poskytol mimoriadne osobnú výpoveď. O smrti, ktorá sa stala každodennosťou. O sklamaní zo sveta, ktorý vojnu nedokáže zastaviť. Ale predovšetkým o tom, čo vojna urobila s jeho vierou, hodnotami a pohľadom na človeka. Rozhovor, ktorý nie je len o vojne a je skôr úprimnou výpoveďou kňaza, ktorému vojna zmenila život, nakrútil v ukrajinskom Charkove pre JOJ 24, reportér Rasťo Striško.

Na Ukrajine je každý deň pripomienkou smrti

Sviatok Všetkých svätých je pre mnohých ľudí príležitosťou zastaviť sa, navštíviť cintoríny a spomenúť si na svojich blízkych. Pre katolíckeho kňaza Vojtecha Stasiewicza, ktorý pôsobí v ukrajinskom Charkove, však myšlienky na smrť a pominuteľnosť života nie sú spojené iba s jedným dňom v roku. Od začiatku ruskej invázie sa stali súčasťou jeho každodenného života. „Sviatok Všetkých svätých je určite sviatkom, ktorý nám bez ohľadu na to, kde sa človek nachádza, ukazuje skutočný zmysel nášho života,“ uviedol v rozhovore. Podľa neho tento sviatok pripomína ľuďom aj hodnotu života, nad ktorou sa v časoch pokoja často nezamýšľajú.

Vojna však podľa kňaza zmenila spôsob, akým ľudia na Ukrajine vnímajú vlastnú existenciu. To, čo bolo pred rokom 2022 samozrejmosťou, sa dnes stalo neistotou. Každý deň prináša správy o ďalších obetiach a nikto nemá zaručené, že sa nasledujúce ráno zobudí. „Myslím si, že my tu na Ukrajine dnes žijeme v takej situácii, akoby sme prvý november prežívali každý deň, pretože každý deň počúvame správy, že niekto zahynul, že niekto už nie je medzi nami,“ povedal Stasiewicz.

V charkovskej charite Caritas-Spes, kde pôsobí, sa podľa jeho slov dokonca zmenil význam obyčajných každodenných otázok. Plánovanie budúcnosti ustúpilo snahe prežiť ďalší deň. „My si v charite často hovoríme: Aké máš dnes plány? Dožiť sa večera? Pretože vôbec nie je isté, že sa večera dožijem. To je realita na Ukrajine,“ opísal. Neistota sa podľa neho nevyhýba ani cirkevným predstaviteľom či miestam, ktoré poskytujú pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou. Ani kostoly a charitatívne zariadenia nemajú záruku bezpečia pred ruskými raketami a dronmi. „Ani my nemáme istotu, že sa dožijeme rána, že raketa alebo dron nezasiahne môj kostol, charitu alebo ktorékoľvek miesto, kde sa nachádzame,“ priznal.

Kňaz zdôraznil, že smrť zasiahla prakticky každého človeka v jeho okolí. Ľudia prichádzajú o príbuzných, priateľov a známych, pričom medzi obeťami sú vojaci, civilisti aj deti. Aj on sám už počas vojny zažil množstvo bolestivých rozlúčok. „Niet človeka, ktorý by mohol povedať: Mňa sa to netýka. Moja rodina je celá. Každý z nás už zažil smrť. Každý z nás bol na nejednom pohrebe. Na pohrebe vojaka aj civilistu a medzi civilistami sú aj deti,“ povedal.

Cintoríny sa zapĺňajú hrobmi mladých vojakov

Jedným z najťažších okamihov pre kňaza zostávajú návštevy vojenského cintorína v Charkove. Každoročne na Sviatok Všetkých svätých tam prichádza spolu s biskupom, ďalšími kňazmi a veriacimi, aby sa modlili za zosnulých vojakov z Charkova a okolitého regiónu. Spomína si, že pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie bolo na tomto mieste iba niekoľko vojenských hrobov. Dnes je situácia úplne iná. Podľa jeho slov sa vojaci pochovávajú už na viacerých miestach cintorína a počet hrobov výrazne vzrástol. 

Najťažší je podľa neho pohľad na vek zosnulých. Mnohí z nich boli veľmi mladí a pred sebou mali celý život. Na náhrobných kameňoch vidí mená mužov, ktorí mali iba dvadsať či dvadsaťdva rokov. „To sú mladí ľudia, mali manželky, možno mali deti, mali svoje rodiny,“ povedal. Kňaz priznáva, že tieto návštevy sú preňho mimoriadne bolestivé. Modlitba za zosnulých sa spája s vedomím, že ide o ľudské životy, ktoré sa skončili v dôsledku vojny. 

Osobitne bolestivo vníma aj pokračovanie vojny a reakcie medzinárodného spoločenstva. Podľa jeho slov ľudia na Ukrajine už roky počúvajú o sankciách a mierových rokovaniach, no naďalej prichádzajú o svojich blízkych. „My vidíme, čo sa tu deje. Ale veľmi nás bolí aj to, aká je reakcia sveta,“ povedal. Kňaz kritizoval nedostatok rozhodnosti a jednoty medzi svetovými lídrami. Domnieva sa, že namiesto opakovaných vyhlásení a prísľubov sú potrebné konkrétne kroky, ktoré by pomohli zastaviť zabíjanie. „Stretneme sa, porozprávame sa. Možno sa vojna skončí. Ale toto počúvame už niekoľko rokov a práve to nás veľmi bolí, že neexistuje konkrétna reakcia sveta,“ vyhlásil.

Vojna ho naučila vážiť si každú minútu života

Napriek každodennému utrpeniu Stasiewicz hovorí aj o tom, ako vojna zmenila jeho osobné hodnoty a vieru. Priznáva, že pred jej vypuknutím sa podobne ako mnohí ďalší sústreďoval na povinnosti, prácu a plány do budúcnosti. Až skúsenosť s neustálym ohrozením života ho prinútila prehodnotiť vlastné priority. „Poviem úprimne, mňa vojna naučila predovšetkým to, že si vážim každú minútu života. Teším sa zo života. Skutočne sa teším zo života,“ povedal.

Zmenil sa aj jeho prístup k ľuďom. Každé stretnutie s priateľom, známym či človekom, ktorý potrebuje pomoc, dnes vníma ako výnimočnú príležitosť. Uvedomuje si totiž, že sa už nemusí zopakovať. „Vojna ma naučila milovať a vážiť si každého človeka, pretože zajtra už ten človek ku mne nemusí prísť. Aj keď ku mne niekto príde, či už priateľ alebo človek, ktorý potrebuje pomoc, ku každému sa snažím pristúpiť tak, ako by to bolo naše prvé a možno aj posledné stretnutie,“ vysvetlil.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.

Súvisiace články

Najčítanejšie