Rozhovory 24: Kňaz Vittek o politikoch, ktorí sa oháňajú vierou. Rozhodujú aj ich skutky

Rozhodujú aj skutky, nielen verejné vyhlásenia

Juraj Vittek sa v rozhovore dotkol aj otázky, ako rozlíšiť politika, ktorý je úprimne veriaci a svoje presvedčenie prenáša do verejného života, od človeka, ktorý kresťanské hodnoty využíva predovšetkým ako súčasť politického marketingu. Za jedno z možných kritérií považuje súlad medzi verejným vystupovaním a osobným životom. „Normálne rozlišovacie kritérium by mohlo byť to, že budem vidieť, že on tieto hodnoty, ktoré presadzuje v politike, presadzuje aj vo svojom vlastnom živote. To je takzvaná koherentnosť života, že teda on je konzistentný vo svojej viere,“ vysvetlil.

Zároveň však upozornil, že ani úprimne veriaci človek nie je automaticky dokonalý. Kresťania podľa neho tiež robia chyby a dopúšťajú sa hriechov. Rozdiel vidí v tom, či si ich človek uvedomuje a snaží sa ich napraviť. „Je rozdiel medzi katolíkom, ktorý je hriešny, ale koná pokánie, a človekom, ktorý sa proklamuje ako nositeľ kresťanských hodnôt, ale nielenže tie hodnoty nevyznáva vo svojom súkromnom živote, ale sa o to ani nesnaží,“ povedal Vittek.

Politika a viera nemusia automaticky znamenať spoločné ciele

Kňaz zároveň zdôraznil, že s politikom možno spolupracovať na konkrétnych dobrých návrhoch aj vtedy, keď jeho osobné správanie nie je v súlade s tým, čo verejne deklaruje. Neznamená to však podľa neho, že by sme takého človeka mali automaticky predstavovať ako ochrancu kresťanských hodnôt. „Keď on bude presadzovať aj hodnoty, ktoré budú pre spoločné dobro, tak s ním môžem spolupracovať, ale len na tom dobre. Ale nebudem z neho robiť, poviem to tak, záchrancu kresťanských hodnôt,“ vysvetlil.

Pripustil teda, že pri hodnotení politikov je potrebné rozlišovať medzi jednotlivými návrhmi a celkovým spôsobom života človeka. Samotné presadzovanie určitého dobrého opatrenia podľa neho automaticky nepotvrdzuje úprimnosť všetkého, čo politik hlása.

Prečítajte si tiež

Všetkých svätých a Dušičky nie sú to isté. Viete, ako tieto sviatky vznikli?

​

Spoločnosť sa uzatvára do názorových ostrovov

Rozhovor sa dotkol aj čoraz výraznejšej polarizácie spoločnosti. Vittek vníma paradox v tom, že hoci máme dnes vďaka internetu a sociálnym sieťam viac možností komunikovať než kedykoľvek predtým, ľudia sa často uzatvárajú do skupín s podobnými názormi. Jedným z dôvodov sú podľa neho aj algoritmy sociálnych sietí, ktoré používateľom ponúkajú predovšetkým obsah zodpovedajúci ich záujmom a predchádzajúcemu správaniu. „Vytvárajú sa určité názorové ostrovy, že určité skupiny názorov, ktoré sa uzatvárajú do seba. Jedným z faktorov sú práve sociálne siete. Sú tak nastavené, že keď čítajú moje záujmy, potom mi vlastne vytvárajú virtuálnu realitu,“ upozornil.

Za rovnako dôležitý problém považuje neschopnosť viesť rozhovor a počúvať človeka s odlišným presvedčením. Podľa neho pritom nie je potrebné, aby sa ľudia zhodli vo všetkých otázkach. Rozdielne politické názory nemusia brániť tomu, aby dokázali spolupracovať a vytvárať spoločné prostredie. „To, že máme iný názor, neznamená, že nemôžeme vytvárať jednotu,“ zdôraznil.

Keď je politický oponent nepriateľom, ide o krízu demokracie

Vittek sa vyjadril aj k fungovaniu politickej súťaže. Upozornil, že politici majú prirodzenú motiváciu zdôrazňovať rozdiely medzi sebou, pretože potrebujú presvedčiť voličov, prečo by mali podporiť práve ich. Problém podľa neho nastáva vtedy, keď sa z politického súpera stáva nepriateľ, ktorého treba definitívne poraziť alebo odstrániť. „Kde už prichádza k skutočnej polarizácii, a to už považujem za krízu demokracie, je vtedy, keď politickým nástrojom je vykresľovanie politického oponenta ako nepriateľa, ktorého treba definitívne poraziť, zničiť a odstrániť,“ povedal.

Takýto prístup podľa neho oslabuje samotnú predstavu spoločného dobra. Ak niekto vyhrá voľby, mal by zastupovať celú spoločnosť, nielen skupinu ľudí, ktorí mu odovzdali svoj hlas. „To hovorí o základnom dôvode krízy našej spoločnosti a demokracie ako takej. Že sme stratili zo zreteľa hlavný cieľ politického života, ktorým je spoločné dobro,“ uzavrel Vittek.

Celý rozhovor si pozrite vo videu.