Rozhovory 24: Primárnym efektom je dosiahnuť strach, hovorí analytik o ruských útokoch

Hrozba ruských dronov vypúšťaných z lodí

Rusko podľa spravodajských informácií plánuje v Európe ďalšie sabotážne operácie. Uviedla to šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Ešte minulý týždeň Spojené štáty varovali európske krajiny pred možnosťou ruských útokov dronmi, ktoré by mohli byť vypúšťané z obchodných lodí.

Vojenský analytik a bývalý veliteľ výcvikového centra NATO Pavel Macko upozornil, že takýto typ hrozby je technicky realizovateľný. „V prvom rade treba povedať, že tento typ hrozby je úplne realistický. To znamená, sú na to všetky podmienky. Tá technológia existuje. Dajú sa veľmi ľahko ukryť do kontajnerov,“ uviedol.

Podľa Macka by bolo zároveň náročné identifikovať pôvodcu prípadného útoku. Dron vypustený z lode by mohol letieť nízko nad hladinou, čo by sťažovalo jeho zachytenie.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ruské drony na Paríž či Madrid? Varovanie sa musí brať vážne, hovorí generál

Bez potvrdenia bezprostrednej hrozby

Macko zároveň zdôraznil, že samotná existencia takéhoto scenára ešte neznamená, že je útok bezprostredne pripravovaný. „Tá hrozba nebola popretá úplne. Ja keď som čítal vyjadrenie prezidenta Macrona, on povedal, že nedostali správu od CIA, ale povedal, že tá hrozba ako taká existuje,“ vysvetlil.

Podľa analytika môžu podobné informácie prichádzať aj nepriamymi kanálmi medzi spravodajskými službami spojeneckých krajín. Štáty preto môžu na jednej strane verejnosť upokojovať tým, že nemajú informácie o bezprostrednom útoku, no zároveň prijímať preventívne opatrenia. „Je to varovanie, kde sa nedá určiť nejaký časový horizont, ale ten typ hrozby existuje,“ povedal Macko.

Prečítajte si tiež

CIA varuje Európu: Rusko chystá dronové útoky na Španielsko, Francúzsko a Taliansko

Cieľom môže byť destabilizácia

Prípadné využitie dronov z obchodných lodí by podľa Macka mohlo patriť medzi takzvané hybridné hrozby. Ich cieľom nemusí byť priamy vojenský útok, ale dosiahnutie strategického efektu bez prekročenia prahu otvoreného konfliktu. „Takáto hrozba, vypustenie týchto dronov, je veľmi ťažké identifikovať, lebo vy ani neviete zistiť pomaly, z ktorej lode boli vypustené a už vôbec ťažko je preukázať Rusom, že to boli oni,“ uviedol.

Podľa neho by prípadný útok mohol byť zároveň prezentovaný tak, aby nebolo možné jednoznačne určiť, kto za ním stojí. „To je vôbec podstata týchto hybridných hrozieb. To znamená, je veľmi ťažké prisúdiť to konkrétnemu štátu ako nepriateľský úmysel,“ vysvetlil Macko.

Dôležitým efektom by podľa neho bolo vyvolanie strachu a neistoty v spoločnosti. Zároveň by takýto útok viazal bezpečnostné a vojenské kapacity jednotlivých štátov. „Po druhé, takýto útok v každom prípade destabilizuje spoločnosť. Primárnym efektom je dosiahnuť strach a zneistenie spoločnosti,“ povedal.

Cieľom by podľa Macka mohlo byť aj testovanie reakcieschopnosti európskych krajín a vytváranie nedôvery medzi spojencami.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Hybridné hrozby v Európe pribúdajú. Sme na hranici iného konfliktu, tvrdí bezpečnostný analytik

NATO má viacero možností reakcie

V prípade skutočného útoku by podľa Macka museli štáty v prvom rade zabezpečiť jeho zachytenie a odvrátenie. Opatrenia na ochranu pred podobnými hrozbami sa podľa neho prijímajú napríklad v prístavoch či na letiskách. Ďalšou možnosťou by bola reakcia Severoatlantickej aliancie. „Severoatlantická aliancia v prípade takéhoto útoku by mohla na žiadosť krajín buď aktivovať článok 4 alebo článok 5,“ uviedol Macko.

Zároveň upozornil, že aktivácia článku 5 automaticky neznamená začiatok veľkého vojenského konfliktu. Znamená predovšetkým spoločnú reakciu spojencov na útok proti členskému štátu. Dôležité sú podľa Macka aj dlhodobé investície do technológií schopných odhaliť a zneškodniť drony.

Prečítajte si tiež

Chmelár: Vyjadrenie Fica k článku 5 nebolo šťastné. „Urobil chybu,“ myslí si Demeš

Aj samotné informácie o hrozbe môžu byť súčasťou stratégie

Macko upozornil aj na ďalší rozmer podobných hrozieb. Už samotná diskusia o možnom útoku môže ovplyvňovať rozhodovanie štátov. „Samozrejme, všetky tieto hrozby sú aj v tej kategórii tzv. reflexívnej kontroly. To znamená, vlastne zamestnávate tú druhú stranu úvahami o takýchto hrozbách,“ povedal. Podľa neho môže protivník dosiahnuť efekt už tým, že druhá strana začne svoje rozhodnutia prispôsobovať možným scenárom.

Zároveň však nepovažuje za správne podobné hrozby úplne zatajovať. „Je dobré, že sa o tom hovorí, ale je treba mať aj mieru tej komunikácie,“ uviedol Macko.

Prečítajte si tiež

Poľsko posilňuje hranice s Ukrajinou proti dronom

Dôležitá je pripravenosť aj odolnosť spoločnosti

Podľa analytika by štáty mali o potenciálnych hrozbách komunikovať vecne a zároveň posilňovať svoju pripravenosť. „Úplne zakrývať túto hrozbu by bolo zlé,“ povedal Macko.

Dôležité je podľa neho hovoriť o rizikách bez vyvolávania zbytočnej paniky a zároveň zabezpečiť, aby boli pripravené bezpečnostné zložky. „Hovoríme o nich racionálne, bez nejakej zbytočnej paniky. Po druhé, že štátne orgány, bezpečnostné zložky sa na tento typ hrozby pripravujú a nepodceňujú ju. No a samozrejme, koordinujeme svoj postup so spojencami,“ uzavrel.