Rozhovory 24: Horúčavy v mestách

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

BRATISLAVA / V týchto horúčavách môže mesto sálať teplo dlho do noci, zeleň je v tomto mimoriadne užitočná a vďaka SHMÚ vám ukážeme aj to, aký je rozdiel v teplote povrchu chodníka a trávy. S Jurajom Holecom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu sa rozprávala reportérka Barbora Jánošová.

Rozpálený asfalt verzus trávnik

V horúcich letných dňoch sú rozdiely medzi jednotlivými povrchmi výrazné. Vedecký pracovník Odboru klimatológie Slovenského hydrometeorologického ústavu Juraj Holec upozorňuje, že asfaltové plochy sa dokážu rozpáliť na extrémne hodnoty. "Trávnik, ktorý je navyše zatiaľ v dobrej kondícii a nie je vysušený, má okolo 25 stupňov Celzia, zatiaľ čo asfalt má približne 56 stupňov Celzia. Je tam rozdiel vyše 30 stupňov,“ vysvetľuje Holec.

Hoci sa tento rozdiel podľa neho neprenáša priamo do teploty vzduchu, ľudia ho veľmi intenzívne pociťujú. "Človek vníma veľký rozdiel, či sa nachádza na otvorenej asfaltovej ploche, kde asfalt sála teplo a má vyše päťdesiat stupňov Celzia, alebo na mieste, kde sú prirodzené povrchy, ako trávnik či vegetácia, ktoré majú teplotu o niekoľko desiatok stupňov nižšiu,“ dodáva.

Význam zelene v mestách

Význam zelene sa prejavuje aj na teplote vzduchu. Podľa klimatológa môže byť medzi centrom mesta a väčším parkom citeľný rozdiel. "V reálnej teplote vzduchu medzi touto zónou centra mesta a veľkým parkom, kde je veľa vegetácie a najmä starších stromov, môže byť najmä vo večerných hodinách rozdiel pokojne tri až štyri stupne Celzia,“ hovorí Holec.

Ešte výraznejšie sú však rozdiely v pocitovej teplote. Tú ovplyvňuje nielen samotná teplota vzduchu, ale aj vietor, vlhkosť či slnečné žiarenie.

"Keď je vysoká vlhkosť vzduchu a zároveň vysoká teplota, je to veľká záťaž pre organizmus, je to ako keď ste v skleníku. Dôležité je aj to, či sa nachádzate na otvorenom priestranstve, kde páli slnko, alebo ste v tieni stromov. Všetky tieto faktory vytvárajú výsledný efekt, ktorý človek cíti,“ vysvetľuje odborník.

Ako príklad uvádza dve známe lokality v hlavnom meste. "Rád uvádzam rozdiel medzi Hlavným námestím v Bratislave, ktoré je veľkou otvorenou dláždenou plochou, a Hviezdoslavovým námestím, kde sú veľké stromy. Rozdiel v teplote vzduchu môže byť aj viac ako jeden či dva stupne Celzia, ale pocitový rozdiel je ešte omnoho väčší, pretože na Hviezdoslavovom námestí na vás nepáli priamo slnko,“ približuje Holec.

Benefity stromov v horúčavach

Práve tieň patrí medzi najvýznamnejšie benefity stromov počas horúcich dní. Nie je však jediný. Podľa klimatológa majú stromy dve základné ochladzujúce funkcie. Prvou je vytváranie tieňa, druhou proces nazývaný evapotranspirácia.

"Strom cez koreňový systém ťahá vodu zo zeme a následne ju cez listy vyparuje. Je to podobný princíp, ako keď sa potíme a ochladzujeme sa tým. Aj strom takto ochladzuje svoje okolie,“ vysvetľuje.

Práve tento prirodzený mechanizmus dokáže mať výrazný vplyv na mikroklímu v mestách. "V odborných publikáciách sa uvádza, že veľký rozkonárený strom dokáže za deň vypariť aj viac ako 200 litrov vody. Ak má z čoho vyparovať, má to už signifikantný ochladzujúci efekt, najmä keď je takých stromov veľa v parku alebo lese,“ uzatvára Holec.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.