Kaliňák v Politika24: Hlas vznikol zo Smeru, môže sa prinavrátiť, Republika je pre mňa partner

BRATISLAVA / Do kresla naproti moderátorke relácie Politika 24 Lenke Ježovej si sadol minister obrany Robert Kaliňák. Hovoril o budúcnosti strany Smer-SD, o koaličných vzťahoch aj o možnej povolebnej spolupráci so stranou Republika.

Takto to vyzeralo naposledy v štúdiu Politika 24:

+2 fotky

Veronika Remišová v Politika 24

​

Podľa vás má hlas stále samostatné politické a programové opodstatnenie? Lebo máte tam pomerne veľké prieniky, v niečom si navzájom ešte hovoríte, že kto s tým prišiel, napríklad aj tie trináste dôchodky, tam bolo také vytĺkanie kapitálu, že koho je to vlastne dieťa?

No tak všetci by si mohli spomenúť, kedy vlastne tá téma vznikla ako taká a vtedy Hlas neexistoval.

Preto sa pýtam na opodstatnenosť. Podľa vás tam ešte stále je, Hlasu?

No pozrite sa, ideálne by bolo, keby bola silná sociálna demokracia. To je nepochybné a mohla sa postaviť proti pravicovo liberálnym stranám. Na druhej strane, mali sme časy na Slovensku, keď bola SDKÚ, keď bolo KDH obidve strany s obrovským prienikom, obidve konzervatívnej pravicovej strany a existovali popri sebe. Niekedy je to aj o samotných politikoch, ktorých si môžete porovnať. Takže ja sa nechcem hrať na politológa. Oni vždy vedia ex post hodnotiť a vedieť všetko odhadnúť.

Ja neviem odhadnúť tie úlohy, pretože vždy prichádza nejaká nová výzva z toho, ako ten čas plynie v politike, tak príde nejaká výzva, na ktorú máte reagovať.
A tam politici, politici a strany politické robia buď dobré rozhodnutia, že tú príležitosť chytia a skúsia ju pretaviť v prospech občanov, alebo sa im to nepodarí a podľa toho potom občania hodnotia tie strany.

Vy si viete predstaviť, že keby bola nejaká taká silná sociálna demokracia, že by ste sa v realite dokázali opätovne spojiť či už na nejakú širšiu koalíciu, alebo že by ste opäť nejakým spôsobom pohltili Hlas?

Tak pohltenie asi nie úplne vhodná terminológia, pretože môže dôjsť len k dohode nejakej alebo v prípade nejakého neúspechu sa strana môže rozhodnúť, že svoju budúcnosť bude chcieť urobiť nejakým iným spôsobom.

Dobrá voľba a Hlas sa takýmto spôsobom zlúčili.

Áno, tak dobrá voľba nebola úplne sociálnodemokratická. My sme takto zlúčili možno 7 alebo 8 strán v minulosti ešte od roku 2000, keď sme začali postupne integrovať celý ten stredo ľavý priestor a to je veštenie z gule, to, čo by sme mali tu teraz hovoriť. Ja si vážim spoluprácu. Vážim si to, že tá koalícia zatiaľ je stabilná so všetkými tými peripetiami, ktoré asi v každej politickej perióde sú.

Ale stále platí, že tie globálne výsledky, ktoré dosahujeme pri tej ekonomickej ťažkosti, ktorú má celá Európa, nielen Slovensko a celá Európa, sa nám darí, aby sme nemuseli úplne principiálne ohroziť všetky tie benefity, ktoré na Slovensku v sociálnej oblasti existujú.

Ak by strana Hlas ďalej klesala v tých preferenciách, podáte im potom pomocnú ruku? Že by ste naozaj boli vy tí, ktorí vytvoríte tú širokú sociálnu demokraciu, lebo zatiaľ tam boli nejaké výzvy na spájanie národného bloku. Predpokladám, že tam zatiaľ Smer neplánuje byť súčasťou.

Pre niektorých sú toto také pekné hry, ktoré radi majú politológovia a v časoch pred voľbami, keď ten televízny čas treba naplniť, tak sa vytvárajú tieto rôzne vízie, ale je to vyslovene hypotéza a hypotetická otázka.

Ale nevylučujete?

My nevylučujeme. Primárne sme blízko, programovo aj s hlasom a kedysi Hlas vznikol zo Smeru a môže sa samozrejme kedykoľvek prinavrátiť.
Ale dnes to nie je ani téma, ani o nej neuvažujeme. Majú samostatnú politiku, robia svoju vlastnú prácu a svoje vlastné výsledky. A to, čo hovorím, platí, že určite sa Slovensku zíde jedna silná strana, pretože dokáže tie záujmy presadzovať silnejšie. 

Ale sme slobodná krajina a každý má právo sa slobodne rozhodnúť a ja rešpektujem každého názor a každé slobodné rozhodnutie.

Je republika pre Smer a pre vás osobne prijateľný povolebný partner?

Pre mňa určite áno. Pre mňa určite áno, pretože vy máte možnosť s každým diskutovať o tom, čo bude nová vláda robiť a v tých základných otázkach toho prežitia. Pretože kedysi dávno, keď som bol mladý právnik, nás učili, že zákony sú vlastne, lebo štát je súborom právnych noriem za účelom reprodukcie spoločnosti, aby prežila spoločnosť a všetky tie úpravy, ktoré sa viažu k tradičným hodnotám, k tomu, na základe čoho Slovenská republika existuje, vďaka čomu Slováci prežili tisíc rokov pod nadvládou iných. To všetko sú hodnoty, ktoré dnes presadzujeme a tam v zásade sú spoločné.

Potom sú veci, na ktorých sa nemusíme zhodnúť alebo ktoré sú úplne zásadne odlišné. V niektorých oblastiach, a to už je otázka potom diskusie. Ale keď ste niekde v protipóly, dajme tomu zo SaS kou alebo takými ako sú Demokrati alebo OĽaNO, tak tam sa samozrejme nenájdu spoločné prieniky, ale tam, kde sa nájdu spoločné prieniky, sme schopní spolupracovať s každým, pretože ide predovšetkým o Slovensko, nie o osobné ambície niekoho konkrétneho.

Čo hovoríte na to, že Milan Uhrík je vlastne druhý najdôveryhodnejší politik? Momentálne podľa posledného prieskumu a z tých politických lídrov strán je momentálne na prvej priečke. Je tam nejaký priestor možno na to, že by ste chceli zmeniť vy nejakú politiku, aby Robert Fico mal vyššiu dôveryhodnosť?

Pani redaktorka, my jednak nefungujeme podľa prieskumov, viete to veľmi dobre. Teraz ste si všimli prieskumy agentúr odhadovali účasť v referende neúspešnom na 40 percent. Prišlo koľko, 14?

Tu by som vás opravila, lebo to bolo, že koľko ľudí hovorilo, že má záujem, ale keď už koľko príde, to bolo približne maximálne 20 percent.

Preto vám hovorím, že tie prieskumy nemajú nejakú veľkú hodnotu, veď ani tam sa netrafili, aj šesť percent je veľký rozdiel. Vo voľbách ešte dve hodiny po uzavretí schránok Progresívne Slovensko vyhrávalo voľby. Čiže tie prieskumy pre nás nikdy, a to 20 rokov tvrdíme to isté, nikdy ich hodnotu nemalo a neriadim sa podľa nich. Ale jedna myšlienka, ktorá z toho vyplýva: keďže Republika je v opozícii, tak v porovnaní s ostatnými opozičnými lídrami je zjavne neúspešným opozičným lídrom. 

Takže aj opozícia sa má zamyslieť na to, že či tým, čo produkujú, prehovárajú do duše občanov Slovenskej republiky, lebo zjavne obhajujú svoje vlastné záujmy, mimovládne, možno alebo dotačné schémy, ale o skutočný život občanov, len ho o ňom rozprávajú, ale ľudia si pamätajú, čo robili, keď boli vo vláde oni.

Boli by ste v Smere ochotní zveriť republike niektorý zo silových rezortov? Lebo toto je vlastne podmienka Republiky, aby išla s vami do vlády.

Ja som dneska sme v takom veštiacom klube, pozerám, pani redaktorka.

Napriek tomu, je to legitímna otázka, lebo je to požiadavka, ktorú už dnes má strana Republika.

Legitímna otázka to môže byť po voľbách, keď sa začne diskutovať o nejakých koaličných schopnostiach a možnostiach sa stretnúť. A vtedy je to legitímna otázka. 

Každá politická strana, ktorá dosiahne viac ako 5 percent a je v parlamente, má legitímne právo uchádzať sa o účasť na moci v podobe vlády a o akýkoľvek rezort, v ktorom sa cíti, že je profesionálne zdatná. A potom z koaličného vyjednávania vyplynie, či to môže alebo nie. A rozhodne samozrejme aj politická matematika. Takže to sa dopredu nedá určiť. Všetky veci sú otvorené.

Poďme sa pozrieť nakrátko na komunálne voľby. Asi sa očakávalo, že Smer postaví svojho kandidáta vlastného v každom kraji. Prečo sa to podľa vás nestalo? Ste premiérska strana.

Ja neviem, či sa to očakávalo. Možno že to očakávali novinári, ale Smer nie vždy mal úplne všade svojich kandidátov. A toto je téma, ktorú predovšetkým robia regióny. Regionálne kancelárie Smeru alebo teda krajské organizácie Smeru a okresné, ktoré si stanovujú svojich kandidátov a rokujú. Čiže ja vám úprimne poviem ja ani neviem presne akých kandidátov, kde presne máme, lebo dozviem sa to na nejakom vedení, kde to bude finálne odsúhlasené. 

Ale toto je vyslovene v autonómnej spôsobilosti a právomoci regionálnych štruktúr, ktoré komunikujú v regióne. Cítia nejaké osobnosti, niekedy nezávislé s podporou, niekedy vyslovene v našich farbách alebo v nejakej koaličnej dohode. Niekto iný z iného klubu, podľa toho, že sú to väčšinové voľby a ide sa väčšinou na víťazstvo. Čiže to je taká komplikovaná schéma, ktorá nemusí vždy odzrkadľovať parlamentnú politiku a ani to nerobí samozrejme.

Čiže zatiaľ nevedia povedať, že koho postavíte v Prešovskom kraji, lebo máte tam nominanta z vlastnej vlády? Neviem, či tam bude podpora.
Môžete tam podporiť práve pána Mazureka. A pán Kaliňák nakoniec sa rozhodol, že nepôjde kandidovať.

Áno, no je tam viacero možností a ja by som si počkal na oficiálne oznámenie toho, ako sa vlastne naše štruktúry dohodnú.

A vy už viete, či neviete?

V prípade Prešova mám svojich favoritov, ale ja si myslím, že sú ľudia, ktorí sa tomuto regiónu dlhodobo venujú a majú aj svoje zastúpenie v europarlamente a ukazujú svoje veci, čiže ako sa dohodnú. Ale regionálne štruktúry, to nie je úplne na vedení. Vedenie nediktuje v tomto prípade, čo majú jednotlivé regióny robiť. Oni musia cítiť tú situáciu a idú do volieb. Takže uvidíme.

Keď spomínate ten europarlament, tak to vyzerá skôr na toho pána Mazureka týmto spôsobom.

No nie úplne, ale počkajme si ešte chvíľu, aby som predbiehal a sám len som počul diskusie. A teraz nemám samotné rozhodnutie. A čo keď by som povedal, nemusela by to byť pravda? Takže ja môžem mať svoje osobné preferencie, ale nie som regionálny politik v tomto.

Celý rozhovor s Robertom Kaliňákom si môžete pozrieť aj tu:

​