Naď v Politike 24: Spoluprácu s Matovičom nevylučujeme
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Mimoparlamentná strana Demokrati je pripravená rokovať o povolebnej spolupráci so všetkými opozičnými stranami okrem Smeru, Hlasu, SNS, Republiky a ich „derivátov“. Predseda Demokratov Jaroslav Naď v relácii Politika 24 potvrdil, že nevylučuje ani spoluprácu s Hnutím Slovensko Igora Matoviča. Zároveň prezradil, že už rokovali s Progresívnym Slovenskom.
Demokrati podľa Jaroslava Naďa dlhodobo presadzujú spájanie opozičných síl a nechcú dopustiť, aby po parlamentných voľbách prepadli hlasy demokratických strán. Tvrdí, že jeho strana je pripravená rokovať so všetkými partnermi, ktorí chcú vytvoriť alternatívu voči súčasnej vláde.
„Ja som rád, keď sa nám podarí vytvoriť dobrú vládu, v ktorej budú opozičné strany. Nikoho nevylučujeme. Chceme spolupracovať, chceme, aby to bola dobrá vláda,“ vyhlásil v relácii Politika 24.
Matoviča nevylučujú
Na otázku, či Demokrati nevylučujú ani spoluprácu s Hnutím Slovensko a Igorom Matovičom, Naď odpovedal, že takéto rozhodnutie strana nikdy neprijala.
„Ja som ani ja ako osoba, ani ako strana sme Hnutie Slovensko nikdy nevylúčili. Máme rozhodnutie snemu. Viac ako 200 ľudí povedalo, že vylučujeme len strany Smer, Hlas, SNS, Republika a ich deriváty a všetko ostatné sú partneri, s ktorými sme pripravení sa baviť o budúcej vládnej koalícii,“ povedal.
Politika 24 s Jaroslavom Naďom
Podľa Naďa by opoziční lídri mali odložiť stranícke spory bokom a sústrediť sa na spoločný cieľ. Zdôraznil, že Slovensko potrebuje stabilnú pravicovú demokratickú vládu minimálne na dve volebné obdobia.
Potvrdil rokovania s PS
Predseda Demokratov zároveň potvrdil, že medzi jeho stranou a Progresívnym Slovenskom už prebehlo prvé rokovanie o možnej spolupráci. Reagoval tak na skoršie vyjadrenia Ivana Korčoka (PS) v relácii Politika 24, podľa ktorého je potrebné začať diskusiu o spájaní opozičných síl s dostatočným predstihom.
„Bolo jedno stretnutie zatiaľ. My sme boli kontaktovaní zo strany Progresívneho Slovenska, či by sme mali záujem sa rozprávať, a my samozrejme záujem rozprávať sa máme,“ uviedol Naď. Podľa neho pri vysokej volebnej účasti hrozí, že menším opozičným stranám prepadnú hlasy, čo by mohlo pomôcť súčasnej vládnej koalícii. Aj preto považuje rokovania za zodpovedný krok.
„Je zodpovedné sa rozprávať a táto zodpovednosť by mala byť podľa mňa od všetkých strán, ktoré chcú byť alternatívou k vláde Roberta Fica,“ zdôraznil. Naď zároveň prezradil, že komunikácia prebieha aj na pôde Európskej ľudovej strany (EPP), ktorej súčasťou sú okrem Demokratov aj KDH, Maďarská aliancia a Hnutie Slovensko.
Referendum podľa neho strane pomohlo
Naď sa v relácii vyjadril, že síce referendum nebolo platné, podľa neho strane prinieslo výrazné posilnenie. Tvrdí, že impulz na jeho organizovanie prišiel od samotných voličov. „My sme hlavne reagovali na dopyt zo strany voličov,“ povedal.
Priznal však, že referendum pomohlo aj samotným Demokratom. Strana podľa jeho slov za obdobie zberu podpisov zdvojnásobila členskú základňu približne zo 600 na 1 200 členov a dnes má približne 70 okresných organizácií.
Naď zároveň poukázal aj na rast preferencií. Kým po prevzatí vedenia strany na konci roka 2023 sa Demokrati pohybovali okolo dvoch percent, dnes sa podľa neho stabilne pohybujú medzi piatimi až šiestimi percentami. „Sme jednoducho v hre. Hrali sme prvú ligu z hľadiska práce, makali sme v regiónoch. Každý nás videl, niekto nám nadával, niekto nám ďakoval,“ uviedol.
Opozícia by mala prestať myslieť stranícky
Naď priznal, že opozícia v poslednom období nedokázala postupovať jednotne pri viacerých témach. Tvrdí však, že Demokrati sa vždy snažili spoluprácu rozvíjať a na iniciatívy ostatných strán reagovali pozitívne.
Zopakoval, že Demokrati preferujú spájanie síl formou riadnej predvolebnej koalície, ktorú považujú za férovejšiu voči voličom aj podporovateľom jednotlivých strán. Stranu zároveň označil za stredovú s tým, že kultúrno-etické témy by podľa neho nemali dominovať politickej diskusii.