Taraba k zonácii v Politika 24: Aký hlupák by chcel kupovať lúky, na ktorých sa bude lyžovať?

BRATISLAVA / Moderátorka relácie Politika 24 Lenka Ježová sa pýtala ministra životného prostredia Tomáša Tarabu aj na otázky ohľadne zmien v zonácii národných parkov na Slovensku. Minister Taraba tvrdí, že len hlupák by chcel v národnom parku kupovať lúky, na ktorých sa lyžuje.

Takto to vyzeralo počas návštevy ministra Tarabu v štúdiu Politika 24:

+3 fotky

Tomáš Taraba v Politika 24

​Tomáš Drucker hovoril o možných zmenách práve v tomto návrhu. Je to teda na stole?

Pozrite, zonácia, tam sa vyjadruje každý vlastník. To máte 15 tisíc subjektov. Ľudia sa nevedia dohodnúť na jednej ulici, častokrát v jednej bytovke sa nevedia dohodnúť. Tak jeden vám povie, že chce, aby celý národný park bol skanzen, aby tam bol zničený turizmus, aby tam bolo zničené poľnohospodárstvo a aby tam nikto nechodil.

A potom máte na druhej strane ľudí, ktorí tam žijú a vy musíte medzi tým nájsť equilibrium. To znamená to, čo my robíme, že po prvé, uznávame to, čo v tých parkoch je. To znamená, keď tam v minulosti vystavali tie skokanské mostíky, tak sa nebudeme tváriť, že tam ten skokanský mostík nie je. Ak sú tam tie veľké hotely, tak sú tam tie hotely. To je proste základná vec. 

To je to isté, ako keby BRATISLAVA nemala územný plán. A teraz by sme sa tvárili, že toto štúdio, ktoré tu stojí, že vlastne tu nie je. No tak je tu. Treba ho zakresliť, čiže zmeny tam môžu byť. 

Čiže zmeny tam môžu byť aké, oproti súčasnému návrhu? Povedzme, že tam bolo viac ako 11 tisíc ľudí podporilo hromadnú pripomienku a pridali sa k nej aj organizácie ako WWF Slovakia či BirdLife.

Pripomienok je pani redaktorka stovky.

Čiže čo zapracujete?

Napríklad chceme, aby bola čo najvyššia ochrana lokalít, kde sa nachádza hlucháň. To znamená, toto bude prekryté to, čo je diskusia, že čo je vlastne starý les. Pretože nikde náš zákon nehovorí, čo je starý les, či to je 150 ročný, 200 ročný. To znamená, my tvrdíme, že staré lesy nie sú 150 ročné. Ani európska legislatíva nikto nehovorí. Takže to, čo je základ a čo by som bol rád, keby sme sa opierali o fakty.

Všetky národné parky, ktoré urobili zonáciu Budaj, tak napríklad Slovenský kras mal 25% plochy najprísnejšie stráženej prírody. Oni teraz od nás chcú tieto mimovládky, aby to bolo 75 %. To znamená, pani redaktorka, že miesto budovania diaľnic a budovania nemocníc budeme každý jeden rok musieť dávať 100 miliónov eur na kompenzácie ľuďom a mimovládkam a neviem komu všetkému za to, že povieme, že nemôžu vstúpiť do prírody.

Ak by ste vy mali pozemok niekde v Tatrách, v normálne prísne chránenej zóne a ja vám ho zvýšim do najprísnejšej a poviem vám, že tam nemôžete vstúpiť, tak mi poviete v poriadku, ale dajte mi kompenzáciu. To znamená, že dnes je to finančný tlak na to, aby Slovensko týmto ľuďom platilo ročne 100 miliónov eur.
A my tvrdíme, že vo všetkých národných parkoch ideme zvýšiť výrazne zóny ochrany. Dokonca v TANAP už atakujeme hranicu 70 percent.
To bude prvý národný park na Slovensku, ktorý s istotou bude mať viac ako 50% zóny najprísnejšie stráženej prírody. 

Argumenty boli, že návrh má zmenšiť ochranné pásmo národného parku približne o polovicu v Nízkych Tatrách zo 110 tisíc hektárov na necelých 55 tisíc.

Nezmysly.

Zaujímalo by ma iná vec, lebo v diskusiách aj u nás v Analýzach 24 keď sme mali pozvané pána Kiču a pána Rattaja, tak pri zonácie zaznievala najmä obava, že preradenie časti územia do nižších stupňov ochrany môže v budúcnosti otvoriť práve priestor na predaj štátnych pozemkov do rúk súkromníka, napríklad pod lyžiarskymi strediskami. Viete dnes garantovať, že k tomu nepríde?

Ja som naozaj rád, že tá debata tu bola, pretože tam bolo vidieť, že pán Kiča nevie, aký je rozdiel medzi druhým a tretím stupňom ochrany prírody, že nevie, aký je rozdiel medzi zonácie a naozaj akože dostal tam ľudovo povedané úplný debakel po odbornej stránke.

A ja napríklad žasnem nad tým, že ľudia nevedia, že akýkoľvek pozemok v národnom parku, ktorý sa predáva bez ohľadu na stupeň ochrany, musí byť ponúknutý štátu. Rozumiete, že tam je mechanizmus, že to ja neviem, čo si to predstavujete, že niekto príde a pre každý pozemok, ani ten, ktorý vlastnia dnes súkromníci, medzi sebou keď si chcú previesť, tak musia ho ponúknuť štátu.

Dobre, tá otázka je, či nepríde k tomu, že by ste ponúkli potom dodatočne v tom druhom kole nejakému súkromníkovi?

Prosím vás pekne, tie lúky, načo by to komu bolo? Určite nikomu nič ponúkať nebudem. A povedzte mi na čo? Aký hlupák by chcel kupovať lúky, na ktorých tak či tak bude lyžovať. Však jeho zaujíma ten vlek, jeho nezaujíma tá lúka, veď tá lúka. Jediný rozdiel je ten jediný rozdiel, že keďže je to človekom využívaná lokalita, to snáď zhodneme sa, že lyžovať na pozemku znamená, že to je ľudská aktivita. 

V lete to kosíme, v zime na tom lyžujete, tak keď na tom lyžujete, tak zrejme tam človek sa vyskytuje a nebudeme sa tváriť opäť ako na tom parkovisku  nejakom na Štrbskom plese, že to je piata zóna ochrany ten asfalt, je tam strašne bujná biodiverzita na tom asfalte.

To čo je celý rozdiel, že tým, že my znižujeme tie tie lyžiarske svahy, na ktorých sa sedemdesiat rokov lyžuje a ich znižujeme z tretej zóny do druhej, čo je stále ochrana prírody, tak rozdiel je len ten jeden, že nebudete potrebovať od nejakého riaditeľa TANAPu každý rok alebo v nejakom čase výnimku a chodiť za ním: 
Prosím ťa, môžeme aj túto sezónu otvoriť na tomto lyžiarskom vleku? Alebo potrebujeme tvoju pečiatku?

Ako odpovedáte na obavu, že štát pri národných parkoch ustupuje ekonomickým záujmom na úkor ochrany prírody? Dodajme, že podľa návrhu mimo zóny aj na štátnych pozemkoch 8,4 milióna kubíkov dreva. Je to analýza iniciatívy My sme les, ktoré by sa podľa návrhu mohli vyťažiť.

Po poprvé. Neviem, či viete, že koeficient ťažby všeobecne ťažby dreva na Slovensku je približne 63% pri prírastku každý rok, ktorý tu je. To len aby sme si jeden z najväčších hoaxov, ktoré fungujú na Slovensku, že Slovensko prichádza o lesy. Tak aby ste mali predstavu, tak z toho, čo každý rok je prírastok, tak vo Švédsku ťažba približne 96 %, na Slovensku len 63. 

Inak povedané, naša plocha lesov sa každý rok zvyšuje. Druhá vec, ktorá tu je, že vzhľadom na to, že ťažíme každý rok menej a menej, tak naše lesy rapídnym spôsobom starnú. OECD myslím rok dozadu zverejnila štúdiu, ktorá jasne hovorí, že slovenské lesy sú prestarnuté a zachytávajú čoraz menej CO2. Takže celý tento naratív o tom, že prosím vás, že že len sa ničoho nedotýkajme. 

Tak v roku 1927 bolo 23% územia Slovenska lesov, ale dnes je to 43%. Takže toto je taký taký aktivistcký úplne, že to je vyslovene hoax, ktorý tvrdí, že na Slovensku si tu drancujeme neviem akým spôsobom lesy, takže to je po prvé.

A po druhé absolútne odmietam otázku vôbec, že akým ekonomickými záujmami vstupujeme. Tak čo máme ísť dať vyhodiť do vzduchu ten Kempinski a tie hotely v TANAPe, čo odo mňa chcete? Alebo mám tam ísť zrušiť tú železnicu, ktorá tade prechádza? Čo je ten ekonomický záujem? 0,5% plochy TANAPu je určených na turizmus. To je veľa podľa vás?

Slovensko má 1,5 percenta príjmov z turizmu, Rakúsko 13%. Vy chodíte lyžovať do Rakúska? Máte pocit, že tie svahy, čo tam vznikali, tie lanovky čo tam sú, že tie zásadným spôsobom ohrozujú tam životné prostredie? Takže my sa bavíme o 0,5 percenta plochy a tuná mi môžete citovať tieto naj aktivistickejšie  zelené ochranárske združenia, ktoré nič iné nikdy nerobili, len proste podporovali systém výnimiek. 

A mimochodom jeden z nich som veľmi, naozaj potešený, že poslal na ministerstvo tiež žiadosť o jednu výnimku minulý týždeň.

Môžete povedať k tomu viac?

Jasné, Aevis, ktorá je veľmi aktívna v Národnom parku Poloniny, to je ten pán, ktorý bránil našim zamestnancom chodiť pri demonštrácii Greenpeace, čo bol nedávno pred ministerstvom, tak si nabral eurofondy. Však oni majú radi eurofondy. Tam sa chvíľu aj na tom hádali, že kto to má dostať, tak nestíha, nestíha, pretože mu tam dávajú pripomienky.

Jeho kamaráti z mimo látkového sektora tak požiadal, či mu dáme výnimku, aby to neskoršie mohol dostávať tieto veci. Takže to sú ľudia, čo sa naučili len na výnimkách fungovať. No a ja vždy hovorím, že všade, kde sú výnimky, kde nie sú pravidlá, tam sa len vytvára priestor pre korupciu.