Politika 24: Odmietame zrušenie trinástych dôchodkov, tvrdí minister Kamenický

BRATISLAVA / Slovensko má za sebou dve kolá konsolidácie, no napriek nim deficit verejných financií zostáva stále na úrovni vyše piatich percent HDP. Vláda už predstavila ďalší balík ozdravných opatrení, ktoré majú priniesť v budúcom roku necelé tri miliardy. Kým pri ľuďoch a firmách je už zrejmé, kde presne budeme brať, pri štáte je to stále otvorené. Rokovania pokračujú, známa je len suma. Budú navrhované opatrenia riešením alebo brzdou pre našu ekonomiku, ako tvrdia varovné hlasy? Do Politiky 24 prijal pozvanie minister financií Ladislav Kamenický.

Dobrý deň.

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Ja ešte dodám, že túto reláciu prednahrávame v piatok kvôli vášmu pracovnému programu. Poďme ale naozaj na tú konsolidáciu. Tento týždeň ste teda definitívne potvrdili to číslo. Výška konsolidácie na úrovni 2,7 miliardy eur. Dané číslo bolo prekvapujúce by sa dalo povedať pre prezidenta Petra Pellegriniho. On povedal, že ešte pred rokom vaša vláda hovorila o nejakej miliarde, potom vraj hovorila o dvoch miliardách. Nakoniec sme bližšie k trom miliardám. Čakali ste takúto, možno aj ostrú reakciu, pretože on povedal, že tak asi niečo nie je dobré.

Toto ma trošku prekvapilo, musím povedať, lebo mám pocit, že pán prezident asi nie je veľmi informovaný od svojich bývalých kolegov, ktorí sú v strane Hlas o situácii, v ktorej sa nachádzame a kde sa teda napríklad diali určité zmeny a navýšenia jednotlivých rozpočtov. A musím povedať, že najviac z celej koalície, keby som to tak, nechcem ísť úplne do detailov, ale najviac šetrí strana Smer, teda ministri strany Smer. Samozrejme, rozdiel je v tých niektorých rezortoch, ale najväčší nárast bude práve z dôvodu rôznych valorizácií. To je v podstate vec, ktorú sme urobili v prospech učiteľov, v prospech zdravotníkov práve na strane strany Hlas. Čiže to je, to je ten hlavný problém, prečo to číslo je také veľké. Ale zase napriek tomu ja poviem jedno. Čo sa týka konsolidácie, to nie je konsolidácia Ladislava Kamenického, to je konsolidácia všetkých koaličných strán. A samozrejme, ja poviem jedno keď si pozriete, napríklad vo Francúzsku sa nenašiel nikto, kto by povedal verejnosti, že treba šetriť a kde treba šetriť.

Tak je to nepopulárne rozhodne.

Samozrejme, pre politika je to nepopulárne a pre mňa sú to samozrejme nie jednoduché veci, ale musíme si povedať aj prečo ideme konsolidovať. Konsolidovať musíme hlavne kvôli bývalej vláde. A ja skutočne žasnem niekedy, ako sa niekedy zamlčiava tá určitá pravda. Lebo ja by som chcel ukázať jednu vec a za tým si stojím. Ja som to ukazoval na tlačovej konferencii, kde teda strana Smer odovzdala deficit na úrovni jednej miliardy. A dnes som počul v parlamente predstaviteľov Oľana. A v podstate keby nebolo strany Smer, tak vlastne netreba, že nebolo by treba konsolidovať. Ale presný opak je pravdou. Ak by nebolo bývalej vlády, tak by sme konsolidovať nemuseli. V roku 2023, a to sa zamlčiava, bola veľká legislatívna smršť, ktorá tu zanechala 8,5 miliardový deficit a my sa snažíme tento deficit znižovať. A to súvisí samozrejme aj s dlhom.

Samozrejme, nikto z ekonómov nespochybňuje, že konsolidovať treba. Aj tieto informácie sme naozaj niekoľkokrát aj spolu riešili. Dokonca aj v tejto relácii, kde sme si hovorili o tom, aké boli tie financie. Aj rozpočtová rada samozrejme hovorí o tom, že postupne každá vláda zanechávala ešte horšie tie verejné financie od roku 2019. Že to postupne išlo, sa zhoršovali ďalšími vládami. Takže toto samozrejme.

Vtedy sme mali 1,2 % deficit pani redaktorka, dneska sa dozvedám, že vraj my sme zanechali zlé verejné financie. Nie je to pravda. My sme zanechali jednu miliardu, ktorá stúpla na 8,5 miliardy.

Máme teraz na stole naozaj konsolidáciu za 2,7 miliardy. Vy ste tu povedali, že tam do toho vstupujú napríklad rôzne valorizácie. Týka sa to platov aj učiteľov, aj zdravotníkov, ktoré boli vyrokované. Aj toto do toho vstúpilo. Mňa zaujíma, či ste navyšovali možno aj preto, lebo rátate už s výpadkom, čo sa týka transakčnej dane.

To nesúvisí. Ja by som povedal jednu vec, že najskôr ešte predtým, ako vám poviem k tomu, že čo, ako ideme šetriť. My sme oznámili veľké šetrenie, ale na druhej strane musíme povedať, že my určite nebudeme siahať na trináste dôchodky z hľadiska ich existencie. Ja počúvam všade od opozičných politikov, kde teda chcú prvé opatrenie, ktoré urobia, ak by sa dostali k moci, tak budú rušiť trináste dôchodky. Znížili sme sadzby DPH napríklad pre ľudí.

K týmto opatreniam sa, pán minister, naozaj dostaneme. Tá otázka bola, že či rátate aj s tým výpadkom v transakčnej dani.

K transakčnej dani poviem jedno. Na jednej strane, urobili sa tu. Ak si pamätáte, boli tu vždy pri každej konsolidácii sa robia, robia nejaké nejaké symboly a urobili sa tu. Ja si pamätám, ako tu všetky herečky na Slovensku pomaly hovorili o tom, ako knihy treba znižovať DPH, tak som nakoniec znížil DPH na 5% tak ako sa očakávalo a bola to obrovská kampaň. A dnes vidím, že tie firmy, ktoré predávajú knihy, zvýšili ceny na knihy a tvrdilo sa, že musíme znížiť DPH, aby sa znižovali knihy. Čiže tie reťazce, ktoré vieme o niektorých, ktorí dokonca aj podporujú progresívcov, zvýšili ceny tých knižiek.

Ako to súvisí s transakčnou daňou?

Nechajte ma dohovoriť. Zvýšili knihy oproti tomu, čo bolo. Druhý symbol bola transakčné daň. Samozrejme, to sa aj teraz vyberie. Teraz tu máme džemy a neviem aké hlúposti. To sú nepodstatné veci. Transakčná daň splnila svoj účel za mňa, je to nová daň. Jej výber sa ročne odhadoval niekde okolo 700 miliónov eur. Dnes, vzhľadom na to, aké máme čísla, tak vidíme, že bude ten výber asi 530 miliónov eur. Ale musím povedať jednu vec, že čo sa týka samotnej transakčnej dane, v parlamente prešli niektoré výnimky, ktoré znižujú ten výnos.

A budú ďalšie?

Chcel by som dohovoriť, fakt nedá sa takto. Potom samozrejme, mali sme tu prehodnotenia rastu HDP a vidíme, aká je ekonomická situácia v externom prostredí, ktorá neprospieva. My sme veľmi otvorená ekonomika, takže z dôvodu HDP sme prišli niekde okolo 60 až 80 miliónov eur a potom samozrejme sa týka tým, že je to nová daň, tak samozrejme sú tam nejaké vstupné údaje, s ktorými pracujete. Takže na konci sme skončili niekde okolo tých 530 miliónov. Za seba môžem povedať, vďaka Bohu za tých 530 miliónov, ktoré potrebujeme do konsolidácie. A opäť, bola to obrovská kampaň, ktorá vytvorila dojem, že pomaly transakčná daň ide zruinovať všetkých podnikateľov na Slovensku. Ja si to osobne nemyslím. Viacerí podnikatelia mi povedali, ukázali mi svoje výpisy z banky, kde som videl, že koľko platia transakčnú daň a boli to desiatky eur, mesačne samozrejme. Čiže nie je to likvidačné a myslím si, že sa to akurát nafukovalo. Takže toľko asi k tomu.

Otázka bola na to, že ako sa to bude ešte meniť. Vieme, že jeden z vašich koaličných partnerov chce tam mať ešte nejaké výnimky v prípade drobných podnikateľov. Ako ste sa dohodli na tomto celom?

To je práve ďalší dôvod, prečo sa ten výnos v podstate tiež znižuje. My sa bavíme s SNS a ja si vážim tú debatu a rešpektujem. Ja som tu dnes aj hovoril pánu predsedovi Andrejovi Dankovi, s ktorým mám veľmi dobré vzťahy, že rešpektujem rozhodnutie to, že chce, aby sa transakčná daň netýkala živnostníkov. Rešpektujem to, že hovorí, že malé firmy, ktoré majú obrat do stotisíc eur, by nemali byť postihnuté transakčnou daňou. My sme sa stretli aj s právnikmi z SNS, s ktorými sme sa bavili o tom, že akým spôsobom by sa to dalo upraviť. Narážame tam na niektoré problémy s európskou legislatívou, s nejakou diskrimináciou. Ale máme riešenie, kde teda my sme navrhovali určité riešenie, že napríklad urobiť nejakú sumu, do ktorej by tá transakčné daň sa neplatila a od tej sumy by sa platila. Bavíme sa niekde okolo desiatich eur. Napríklad, kde teda do desať eur musím povedať, že je to väčšina malých živnostníkov, malých firiem, ale boli tam ešte nejaké návrhy, o ktorých sa bavíme, kde by sme videli možnosť, ako vyjsť v ústrety ešte SNS, ale je to korektná debata a ja ďakujem za to. A my samozrejme rešpektujeme koaličné dohody alebo teda požiadavku koaličného partnera, čiže pôjdeme do toho, keď sa dohodneme, ako to spravíme nakoniec, ešte to preverujeme. Samozrejme, že to oslobodenie do nejakej tej sumy. Povedzme, že strieľam tých desať eur napríklad. Je to o tom, že to by sa týkalo všetkých firiem, ale od tej hranice by už potom platili transakčné daň aj pod túto sumu. Z tohoto dôvodu vidíme, že tam by spadla väčšina tých živnostníkov a malých živnostníkov aj malých firiem. Takže bol tam ešte nejaký návrh z SNS, ktorý ešte riešime, ak ho budeme vedieť technicky zrealizovať, tak potom ho zrealizujeme.

A viete čo by to urobilo s tým výnosom, ktorý ste pôvodne očakávali, keď to budete takto nastavené?

Vieme, nebolo by to veľmi dramatické. Neurobilo by to veľmi dramatické zmeny, ale je to samozrejme ďalšia zmena do toho, čo sme navrhovali. Musím povedať jednu vec a to súhlasím napríklad aj s podpredsedom strany Robom Kaliňákom, že táto daň sa veľmi nedá obchádzať alebo sa obchádza ťažšie a je tam stabilný výnos. Čiže my nevidíme problém. Ja poviem za seba. Vzhľadom na to, že to je nová daň, ktorú sme zaviedli. Technicky sme to zvládli dobre aj v spolupráci s bankami, za čo v podstate ďakujem. Tak ten ten výnos ide v podstate technicky po technickej stránke veľmi dobre, čiže nemáme s tým nejaké technické problémy.

Poďme sa pozrieť na ten pomer 1,4 miliardy vo forme navýšenia príjmov 1,3 miliardy bude úspora na strane štátu. Ešte pri predchádzajúcej vlne aj predseda vlády Robert Fico vravel, že táto konsolidácia sa prakticky ľudí nedotkne. Tvrdil teda pán premiér, že sa prakticky nedotkne konsolidácia ľudí, práve táto vlna a bude ju znášať viac štát. Keď sa pozrieme na tento pomer, tak očividne to úplne tak nebude. Čo sa stalo?

Čo tam očividne nie je?

Tak 1,4 miliardy verzus 1,3 miliardy.

My sme hovorili, že to je približne polovica tej sumy. Za mňa musím povedať, je to najväčšie šetrenie na štáte. My sme doteraz v prvej aj druhej vlne konsolidácie hovorili o úsporách okolo 5% a 10%, hlavne čo sa týka výdavkov na správu, samozrejme nejaké mzdy a podobne. Teraz pokračujeme v tom šetrení a musím povedať, táto suma je skutočne veľká. Ja viem, o čom hovorím. Tí, čo o tom niečo rozprávajú, že poďme zosekať pomaly pol štátu, to nevedia o čom hovoria, lebo štát má asi tak 90% obligatórnyh výdavkov. To sú výdavky, ktoré vyplývajú zo zákona a tí, ktorí hovoria o tom, že posekáme polku štátu, to sa proste nedá. To urobil pán Ódor, keď som ja prišiel po voľbách, ako minister financií mi bol sľubovaný nejaký rozpočet, žiadny rozpočet som nemal pripravený. To znamená, že by sme museli behom jedného mesiaca urobiť úplne nový rozpočet, čiže sľuby PS sa nenaplnili a vidím aj dnes, že proste to, čo oni hovoria, nie je v praxi realizovateľné. Aspoň nie tak, ako to hovoria. Nemám žiadne konkrétne predstavy o tom, ako by oni konsolidovali. My sme doručili tri konkrétne balíky a musím povedať, že nie je to jednoduché, lebo tak ako ste povedali, keď sa má šetriť, to nie je veľmi populárne. Ja to chápem, ale na druhej strane, my nechceme po tej bývalej vláde zanechať zbombardované verejné financie.

Prečítajte si tiež

Konsolidácia je najväčšie šetrenie na štáte, povedal Kamenický v Politika 24

​Tak je to zodpovednosť každej vlády, aby bola zodpovedná k verejným financiam.

Je to zodpovednosť, my sa správame ako zodpovední hospodári. Som ministrom financií, čiže ja sa nebudem schovávať za nikoho. Ale samozrejme musím podotknúť, že to, čo sme dali na stôl, to, čo sme sa dohodli je dielom koalície, čiže je to aj dielo strany SNS aj strany Hlas. Ale samozrejme, ja ako minister financií za to nesiem tiež zodpovednosť.

Táto konsolidácia naozaj je výsledkom koaličných rokovaní, dohôd a do istej miery vám to určuje aj akési mantinely, kde sa môžete pohybovať. Dávajú si vaši koaliční partneri aj rôzne červené čiary a podobne. Mňa by zaujímalo, že keby ste trebárs nemali koaličných partnerov, ako by mohol vyzerať ten rozpočet, respektíve konsolidácia?

Túto otázku som nedávno dostal v nejakej debate v Hospodárskych novinách, kde sme debatovali.

Bol by iný pomer?

Ja som tu aj tam pomenoval, že že je to presne rovnaká otázka, že ja som tam videl veľa ekonómov, ale to sú to sú ekonómovia, ktorí sa pozerajú na všetky veci len ekonomickým pohľadom, niekedy aj teoretickým. Niektorí samozrejme aj praktickým, ale riadiť štát alebo urobiť nejakú dohodu na úrovni štátu, nie je ako urobiť rozhodnutia vo firme. Vo firme máte manažment, ktorý hneď rozhodne. Takto to bude vybavené. V štáte musíte rešpektovať politické dohody, politické záujmy a to je niekedy oveľa ťažšie. A za mňa musím povedať, že najviac tej energie, ktorú som vynaložil, bolo práve na dosiahnutie nejakých politických dohôd. A za to ďakujem všetkým, vrátane premiéra Roberta Fica, keď sme sa bavili o konsolidácii bez nejakého konsenzu, to neviete urobiť, to je asi najťažšia robota.

Rozumiem. Mňa naozaj zaujíma, že v prípade, ak by ste nemuseli ísť iba touto cestou tých nejakých politických dohôd, konsenzov, že aký by tam bol podiel, lebo napríklad zamestnávatelia, oni hovoria, že ideálne by to bolo, keby to bolo sedemdesiat ku tridsiatim, že sedemdesiat percent by znášal štát. Tridsať percent by potom sa aj podnikateľské prostredie a ľudia podieľali na tej konsolidácie.

To je presne o tom, čo som povedal, že nevedia páni, ktorí o tom hovoria, O tom, že štát má nejaké obligatórne výdavky, ktoré vyplývajú zo zákona. Tam sú rôzne valorizácie, rôzne mzdy a iné veci. My ideme šetriť v podstate vo všetkých oblastiach a musím povedať, že odmietam tú rétoriku, že nevieme, kde ideme šetriť. To je veľmi konkrétne šetrenie a každý dnes hovorí, že nevieme. Vieme presne. Máme presnú tabuľku. Ja som to hovoril aj na debate v Hospodárskych novinách, kde som povedal, je presná tabuľka. Tá tabuľka bude doručená každému jednému ministrovi, ktorý má konkrétne šetrenia urobiť. A mne sa dnes aj kolegovia v parlamente pýtali, že či to len tak naoko robíme. Akože absolútne potom tí ľudia netušia, ako sa robí rozpočet. My musíme reálne vyviazať určitú sumu každému jednému ministrovi a každý minister je povinný nám doručiť tabuľku.

A čo je v nej, povedzte nám.

Tabuľku v štruktúre, kde každý povie, že budeme šetriť napríklad na mzdách. Napríklad budeme znižovať počet zamestnancov, budeme napríklad škrtať niekde odmeny možno. Samozrejme, máme tu tovary a služby, čiže na tovaroch a službách môžu šetriť. Môžu šetriť samozrejme, niektorí budú šetriť aj na kapitálových výdavkoch, aj keď to nie je úplne ideálne, ale aj v tej oblasti sa musí šetriť. A takisto sme povedali keď štát sa bude podieľať nejakým nejakým šetrením, tak takisto žiadame, aby aj samosprávy, to znamená vyššie územné celky, takisto obce nejakým podielom sa podieľali na tom šetrení. Tá suma, ktorá z toho vyplynula, je niekde okolo 110 miliónov, u 3000, skoro 3000 obcí na Slovensku a asi dvadsať miliónov u VÚC. V tom porovnaní v tom celom objeme nie je to až také nerealizovateľné. Ja si nemyslím, že ja si osobne myslím, že štát po bačovaní bývalej vlády je na tom horšie, ako sú na tom samotné samosprávy. Čiže my chceme, aby sa podieľali aj samosprávy a VÚC trochu na šetrení. Takže samozrejme každý starosta sa pýta koľko tak viem, že moji kolegovia robia na podkladoch pre ZMOS a ostatných, aby vedeli presnú konkrétnu sumu a takú istú konkrétnu sumu my riešime s každým jedným ministrom, s ktorým musím povedať, že za posledné obdobie u mňa sa vystriedajú všetci ministri a riešime úplne konkrétne a my vieme aj štruktúru tých výdavkov jednotlivých ministerstiev. Ale to musí doručiť nakoniec ten minister. My povieme takúto sumu, Vieme,kde má slabiny, kde vie viac a viac menej ušetriť. Čiže my presne tú sumu a v tej štruktúre, ktorú dostaneme, budeme vyvodzovať priamo v rozpočte, takže to bude reálna úspora.

Vy ste im dali čas do konca tohto týždňa, aby vám doručili práve tieto tabuľky aj vypísané. Už niekto to doručil alebo ako to zatiaľ vyzerá?

My sme si v podstate rozdali úlohy, povedali sme si, keď sme sa stretli. Ja som mal ešte včera jedno dosť a za posledné dva dni som mal dosť zásadné stretnutie ešte s troma ministrami, kde sme doriešili posledné veci. Moji kolegovia to celé dávajú dohromady a keď to bude hotové, tak potom to predstavíme samozrejme, verejnosti.

Viete aspoň prezradiť, ktorí ministri ešte tam to nemajú úplne dotiahnuté?

Nie že dotiahnuté. My vieme, že najväčšie problémy sú v zdravotníctve, samozrejme. Čiže toto musíme doriešiť. Hlavne zdravotníctvo musíme doriešiť. To je zásadný momentálny neuralgický bod, ale budeme to riešiť. My sme možno mali väčšie očakávania od úspor v zdravotníctve, ale chceme doručiť a poviem jedno. Momentálne nám ide o to, aby sme, aby sme urobili rozpočet. Ja za seba môžem povedať, my chceme, aby tu nebola, alebo teda za mňa, ja nechcem dávať príležitosti progresívnym vládam, aby prevzali moc na Slovensku. Ja považujem všetky tie debaty, ktoré sa aj dnes viedli v Národnej rade, mnohé za ťažko populistické, bez znalosti veci a je tam veľká túžba po moci. A toto ja odmietam. Ja hovorím jedno, že keď tu ma niekto riadiť Slovenskú republiku a hlavne teda naprávať to, čo tu spôsobila bývalá vláda, musí to byť veľmi kompetentná vláda. Samozrejme, tie debaty v Národnej rade sú niekedy irelevantné a dneska som mal skutočne pocit, že sa skôr nejakej psychiatrickej klinike a poviem to úplne expresívne. Ale my sme na to zvyknutí. Ja som v parlamente strávil dlhý čas, takže som na to zvyknutý.

Vy ste tu už spomínali ten sociálny štandard ľudí, že nechcete siahnuť. Aj to je do istej miery dôvod, prečo tá konsolidácia vyzerá, ako vyzerá. Ja si pomôžem aj citáciou práve Martina Schustera z rozpočtovej rady, ktorý vravel, že vy si sami vlastne oslabujete vlastné úsilie ozdravovať financie, a to možno až na 60 percent, lebo popritom ste poprijímali nové výdavky, či už sú trináste dôchodky, vyššie platy. Boli tam aj nejaké nútené výdavky na obranu a tak ďalej. Ako vy vnímate takéto vyjadrenia, či predsa len nebolo možno na zvážení, či by sa dočasne, možno tak ako sú aj tie sviatky, že dočasne by sa možno zrušili, znížili práve tie trináste dôchodky tak, aby to nebolo v takomto kritickom čase naozaj taký veľký výdavok.

Pani redaktorka, ja som počul aj zo strany zamestnávateľov. Všetci dávajú a počul som to v mnohých opozičných alebo od väčšiny opozičných politikov. To, že treba zrušiť trináste dôchodky, my toto odmietame. My sme sociálnodemokratická vláda. My sme vždy dbali na to, aby naši dôchodcovia, ktorí pre túto krajinu niečo urobili, aby sa mali tak, ako si zaslúžia. Takisto platili aj sociálne odvody, prispeli k rozvoju Slovenskej republiky. Sú to naše mamy, otcovia. Čiže my tuto absolútne nepoľavíme. Čo sa týka sociálneho štandardu, opäť áno. Môžu ma kritizovať alebo nás kritizovať za to, že pri konsolidácii sme mysleli aj na ľudí. Pomohli sme z energopomocou to bolo, myslím si, že veľká pomoc. A keď sme zvyšovali DPH, tak sme znížili DPH na všetky potraviny. Na Slovensku sme znížili DPH na lieky, znížili sme na tie knihy, časopisy, na ostatné, napríklad na ortopedické pomôcky a na ostatné veci, ktoré sme dostali do 5 percentnej sadzby. Dokonca aj a to je možno zásluha SNS na gastro a ubytovanie. Tomuto sektoru sa veľmi pomohlo. Na druhej strane, živnostníci majú jedny z najnižších daní a 15 percentnú daň do 100-tisíc eur. A keď zoberiete malé firmy a malé stredné firmy, tak tie majú v podstate 10% daň. To sú jedny z najnižších vôbec v okolí. Čiže nedá sa povedať, že sme zabudli na ľudí. My práve naopak, my myslíme na ľudí a konsolidácia nie je nikdy príjemná. A takisto môžeme byť kritizovaní, že čo robíme, ale nerobíme to preto, že sme si to, že sa z toho tešíme. Robíme to preto, že chceme, aby ekonomika Slovenska bola v dobrom stave a aby sme nemíňali napríklad peniaze na úroky, ktoré by sme zaplatili v prípade rapídneho zhoršenia ratingov. Tie peniaze chceme skôr použiť na práve pre ľudí, na sociálne a zdravotné, napríklad služby.

Otázka je potom, že kde je tá hranica medzi zodpovednosťou voči verejným financiám, zodpovednosťou voči dajme tomu seniorom, poprípade nejakým ďalším ľuďom, ktorí môžu dostávať rôzne výhody od štátu, keďže ste teda sociálna vláda, snažíte sa to presadiť, ale naozaj tie financie nie sú v dobrom stave. Aj rozpočtová rada hovorí, že keby ste vyriešili hneď tie trináste dôchodky, už by to dokázalo lepšie zastabilizovať verejné financie. Hovoríme o nejakom tom dočasnom. Zároveň, stále sa môžeme baviť o tom, že poznáme tú sumu 1,3 miliardy. Čakáme na tie tabuľky, ktoré dostanete. Niektorí ľudia hovoria, aj opoziční politici sa obávajú, že to číslo možno naplnené nebude, dokiaľ neuvidia tie jednotlivé položky. Môžete tu možno z tejto pozície v tomto kresle momentálne povedať, že v prípade, ak by ste nedoručili 1,3 miliardy na úrovni štátu, že by ste položili funkciu.

Pani redaktorka, toto neviem, kto vám dal túto otázku, ale za seba musím povedať jednu vec. Myslím si, že funkcia ministra financií nie je závideniahodná momentálne, a to mi hovoria aj moji kolegovia. Nezávidia mi tú situáciu. Myslím si, že momentálne je to najťažšie obdobie pre ministra financií. My sa samozrejme, nevládne sa vždy len v dobrých časoch. Musí sa aj v tých zlých a robíme maximum pre to, aby sme napravili to, čo tu nechala bývalá vláda. Na druhej strane, my tu robíme v podstate také dve veci, ktoré niekto možno povie, že sú nezlučiteľné. Na jednej strane chceme zlepšovať verejné financie, celkovo musím povedať, že podľa mňa sa nám to darí, ale nebudeme to robiť nejakým rapídnym spôsobom, lebo keď to urobíme tak, ako si to želá napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podnikatelia, respektíve niekto iný, tak by sme museli škrtať tie trináste dôchodky, sociálne dávky a podobne, čo my odmietame. Na druhej strane, musíme sa pozrieť aj na to, že keď sme zdedili, teda po tej legislatívnej smršti na rok 2024 deficit na úrovni 8,5 miliardy, čo bolo asi 6,5 %, Tak my ten deficit postupne znižujeme a tento a budúci rok. Mali sme okolo 5 %, teraz pôjdeme pod okolo 4,1 až 4,2 %, čiže nie je pravda tí, čo tvrdia, že neznižujeme deficit ani nezlepšuje verejné financie, dokonca dlhodobú udržateľnosť verejných financií sme dostali z vysokého pásma do toho stredného.

Ďakujem za odpoveď. Posuňme sa ďalej.

Ja len chcem mať trošku príležitosť povedať aj trošku pozitívnejšie pozitívnejšie správy ako to, čo čítame v progresívnych médiách. Prepáčte, ale, ale ja tu mám pocit, že tu sa šíria len negatívne správy a blbá nálada. Ja za seba poviem, ekonomická situácia nie je jednoduchá, ale robíme všetko pre to, aby sme sa správali ako zodpovední hospodári a na druhej strane, aby sme udržali sociálny zmier na Slovensku. To je veľmi dôležité.

Poďme sa pozrieť práve na tú druhú stránku. Samozrejme, na tú štátnu čakáme, čo vlastne predstavíte. Máme tu ale jednoznačné opatrenia, ktoré ste už predstavili na tlačovej konferencii. Ekonómovia sa zhodujú, že viac menej ponesú túto konsolidáciu firmy a my, ľudia. Hovoria, že sa to týka najmä ceny práce. Najväčší balík, plánujete vybrať práve 358 miliónov cez zdravotné odvody. Nielen zdravotné odvody pôjdu hore, aj živnostník na minime dnes platí teda 366. Potom bude platiť od budúceho roka viacej. Prakticky za celý rok sa mu to predraží o necelých tisíc eur. Keď sa pozeráme na túto sumu pre niektorých malých podnikateľov, živnostníkov teda to môže znamenať takéto zvýšenie tých odvodov aj ich prežitie. Ako sa k tomuto staviate? Či sa možno neobávate? Lebo predpokladám, že ste asi s tým rátali aj s takou možnosťou, že niektorí si budú rušiť živnosti, poprípade že tí, ktorí to majú nejak súbežne s inou prácou, že možno pôjdu smerom k tej čiernej práci.

Musíme sa pozrieť, ešte možno poviem o tom jednom percente zdravotných odvodov. To je jedna vec. Ja som to povedal aj včera. Je to opatrenie, ktoré ja považujem za najviac pre mňa problematické, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že je to suma 350 miliónov, ale my sme skoro 350 miliónov dali napríklad na navýšenie miezd učiteľov. Dali sme v podstate mzdové nároky lekárov sa v podstate skoro naplnilo tak, ako to chceli, čiže to sú veľké peniaze, ktoré stoja štát a ja musím naplniť teda to, čo je napríklad dohodnuté aj v rámci pravidiel s Európskou komisiou, kde teda by mali stáť naše verejné financie. Niekto, keď povie, že vykašlite sa naň, nemôžeme sa na to vykašľať, lebo finančné trhy vás potrestajú a tie finančné trhy vám zhoršia ratingy a to sa rovná samozrejme vyššie úrokové sadzby. Vyššie úrokové sadzby, viac peňazí vydáme na dlhovú službu a o to menej peňazí budeme mať práve napríklad na sociálne a zdravotné programy. Ale na druhej strane musím povedať, že vysoké úroky, keď si štát požičiava za vysoké úroky, čo sa stane? Takisto hypotekárne úvery by sa zdraželi a to by bolo v neprospech bežného človeka, ktorý napríklad si chce zobrať hypotekárny úver.

To naozaj rozumieme, prečo kondolidujeme.

Ideme k tým živnostníkom. Tam sa jedná hlavne o to, že mnohí živnostníci a to je reálny fakt, že mnohí si platia minimálne odvody, resp. žiadne odvody. A mali sme tu oslobodenie od odvodov sociálnych na celý rok, ale ak sa pozriete, sú tu rôzne systémy, ako sa to dá zneužívať až do nejakej doby 21 mesiacov. Čiže títo ľudia si neodvedú skoro žiadne sociálne odvody. My chceme, aby tie sociálne odvody aspoň presiahli stav, kedy tí ľudia budú mať nárok na minimálny dôchodok. Viete, lebo to nie je o tom, že my len zoberieme, ale tie peniaze sa reálne dávajú na dôchodky. A zvýšenie napríklad tých odvodov znamená aj to, že napríklad by sa im zvýšili dôchodky asi o 13 percent a budú mať nejaký dôchodok.

Po koľkých rokoch?

Keď dosiahnu dôchodkový vek, samozrejme. Samozrejme musia nejaký čas odvádzať. A to hovorím o nejakom priemernom čísle,,

Čiže to je aké? Ak sa môžem spýtať.

Hovorím to 13, že 13 percent sa im zvýšia v priemere dôchodk.

Za koľko rokov, keď odvádzajú? Že koľko rokov si musia takto zvýšenie potom odvádzať, aby sa im to teda...

Záleží, aký má vek a koľko, koľko si odvádza. Tam je nejaký nárok na minimálny dôchodok. Myslím, že po štyridsiatich rokoch. Čiže to je detailná debata, o ktorej sa môžeme baviť.

Mne skôr išlo o to, koľko ľudí to zachytí.

Ide o to, už aby tu bola nejaká nejaká spravodlivosť takisto. A keď sa pozrieme napríklad na to, že živnostníci na jednej strane majú, čo sa týka daňových podmienok. To už som spomínal jedny z najvýhodnejších podmienok v okolí, tak majú oveľa výhodnejšie podmienky, ako byť napríklad zamestnancom. A zamestnanec viete, že samozrejme má trošku väčšie riziko ten živnostník, ale mnohokrát sa tu napríklad zneužíva živnosť namiesto normálneho zamestnania.

Proti tomu idete bojovať?

Jedno z opatrení je napríklad to, že chceme sprísniť nejakú definíciu závislej práce, ale to sú všetko opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, nie ministerstva financií. Môžete si zavolať pána ministra, on vám úplne detailne vysvetlí veci. Ale áno, ide o to, aby sme tú spravodlivosť trošku dostali aj do tohto vzťahu, aby sa nezneužívali živnosti.

Pán minister, tá otázka preto stála tak, ako bola položená, že existuje tu istá obava aj podnikateľského sektora, že v prípade, ak sa budú takýmto spôsobom zvyšovať daňovo odvodové zaťaženia v prípade živnostníkov, tak môže sa stať a naozaj s tým asi musíte rátať aj vy vo svojich prepočtoch, že časť týchto živnostníkov si to presne zmení na nejakú firmu malú, pretože ako sme si v predchádzajúcej časti rozprávali o tom, môže to byť výhodnejšie, pretože tam ste im dávali nejaké lepšie podmienky. Zároveň naozaj musíme rátať aj s takou verziou, že niektorí z týchto ľudí to bude robiť načierno. Čo potom? Koľko naozaj dokážete potom získať z tých peňazí?

Nechcete ma presvedčiť o tom, že chceme, aby tí ľudia robili načierno.

Nie, to nehovorím.

Nechceme sa o tom presvedčiť. Na druhej strane takisto mnohí, o ktorých sa bavíme, vedia, o kom hovoríme, sa zneužíva niektoré inštitúty, keď živnostníci v podstate zneužívajú na to, že nikto im nepovie, že na konci dňa, keď pôjdu do dôchodku, o čom sa bavíme, že nebudú mať nárok alebo budú mať nárok na minimálny dôchodok, resp. žiadny dôchodok. Na druhej strane sa mu môže stať, že lebo z tých odvodov sociálne sa platí aj PN, materská a ostatné dávky. Čiže aby mali ľudia na dávky aj nárok. To je prvá vec a druhá vec, že tí, ktorí napríklad neprispievajú do toho systému alebo prispievajú minimálne a budú mať nejaké nároky napr. z toho sociálneho systému na základe napríklad minimálneho dôchodku alebo nejakého iného, tak samozrejme, že tí ostatní potom sa na to skladajú, čiže to asi nie je spravodlivé. Čiže my chceme dosiahnuť nejakú takú elementárnu spravodlivosť. Ale ale opäť chcem pripomenúť, že my tie opatrenia nerobíme pre to, že chceme zle živnostníkom. Chceme, aby sme na základe toho, čo nám tu nechala bývalá vláda, trošku zlepšili tie verejné financie a zabezpečili nejakú spravodlivosť. Čiže to je celý princíp.

Tomuto samozrejme rozumiem. Skôr mi išlo o to, že napríklad aj prezident AZZZ varuje, že zvýšenie odvodov a skrátenie práve odvodových prázdnin ide priamo proti duchu podpory malého a stredného podnikania. Ako chcete motivovať mladých začať podnikať, keď ich hneď na úvod zaťažíte vyššími odvodmi a zároveň stále. Ja nehovorím, že idete motivovať niekoho, aby niečo takéto robil, že robil čiernu prácu, ale nájdu sa ľudia, ktorí sa snažia obchádzať systém. Poznáte to sami, máte práve často aj musíte riešiť práve, že máte tam nejaké daňové úniky, budete to zlepšovať, máte to vlastne v programe koncom tohto roka, aby ste sa na toto zamerali.

Už som na to odpovedal, že sa to tu vie sa to zneužívať a sú tu takí ako pán Mihál, ktorý to radí dokonca ľuďom, že dá sa obchádzať to, aby ste platili sociálne odvody 21 mesiacov. Myslíte si, že to môže prísť? Voči ostatným asi nie. Ja si myslím.

Rátate aj s tým, že o koľko nakoniec môžete prísť, pokiaľ by sa takéto niečo dialo, že by napríklad aj menili práve tie živnosti na s.r.o.-čky, poprípade že by sa rozhodli podnikatelia dať inde do inej krajiny a tak ďalej.

Všetky opatrenia, ktoré sú zarátané samozrejme sa rátajú aj s nejakými efektami. Máme analytikov, ktorí to počítajú. Samozrejme, oni to prerátali určitým koeficientom, čím so všetkým sa ráta a sú tam potom tie konkrétne dopady, ktoré sme urobili. Za mňa musím ale povedať, že ja si myslím, že z hľadiska tej výhodnosti aj zdaňovania všetko, my chceme, aby tu bolo transparentné prostredie. A musím povedať, že veľkú rezervu stále vidím vo výbere daní. My sme urobili plán boja s daňovými únikmi. Aj v tomto balíku sa nachádza asi šesť opatrení, ktoré by mali prispieť skôr na boj s daňovými únikmi. Je to akože čo sa týka množstva tých opatrení, najväčší balík je ich asi šesť. Takže môžeme sa samozrejme o nich porozprávať, ale chceme ísť ďalej. To znamená, že chceme, aby... Nemôžete podnikať spôsobom, že máte tu jedného poctivého podnikateľa, ktorý nedáva bločky, neplatí žiadne dane, tým pádom má nižšie ceny ako ten, ktorý je poctivý, ktorý zaplatí daň, DPH všetko a ten, ktorý neplatí dane neskrachuje a ten, ktorý platí dane skrachuje. Takto to nemôže fungovať, lebo ten samozrejme bude mať konkurenčnú výhodu. My chceme, aby tu bolo transparentné prostredie. A všimnite si, sú krajiny, ktoré skutočne fungujú tak, že sa vás nikto nepýta. Mam vám dať bloček alebo vám nemám dať bloček? Proste automaticky dostanete. Tým pádom automaticky aj štát dostane príjem, z ktorého potom platí rôzne sociálne programy. Samozrejme, aj zdravotníctvo a ostatné veci.

Poďme sa presunúť od tých živnostníkov k zamestnancom. Zavádzate tam istý druh nejakého progresívneho zdanenia príjmu ľudí. Podľa vášho nastavenia to ale vyzerá, čo tvrdia minimálne ekonómovia, môžete potom nám to vysvetliť, že sa to nedotkne naozaj takých tých horných desaťtisíc, že to postihne takých manažérov, klasického bežného manažéra, že možno aj v tých nižších zárobkových kategóriách. Ale otázka možno znie tak, že niektorí sa možno budú pýtať prečo teoreticky trestáte niekoho, kto sa snažil robiť všetko pre to, aby bol lepšie zárobkový? Či už študoval školy, naozaj sa snažil si budovať kariéru a na konci dňa uvidí, že napriek tomu, že odvádzal aj vďaka tomu, že mal vyšší príjem, doteraz odvádzal viacej pre potreby štátu, tak ešte bude mať nejakú daň navyše.

Myslím si, že je známy výrok Warrena Buffetta, ktorý hovorí, že je to ťažký kapitalista, jeden z najbohatších ľudí na svete, ktorý hovorí o tom, že nepovažuje za fér, aby on bol rovnako zdaňovaný ako napríklad jeho sekretárka. Myslím, že to je známy výrok a my sme sociálna demokracia a myslím si, že hovorila to aj pani Schmögnerová, ktorú si vážim. Sme sa bavili o tom a viackrát aj na Akadémii sociálnej demokracie, kde teda typickou sociálnodemokratickú daňou je práve progresivita pri dani z príjmu fyzických osôb. A tu chcem povedať jednu vec. My sa bavíme o tom, že doteraz to bolo tak, že do 50-tisíc celkového zdaniteľného základu za rok ste mali 19-percentnú daň. A teraz hovoríme o tom, že by to kleslo na 44-tisíc, by ste stále mali 19 percentnú daň ako doteraz. Tu sa bavíme o hrubom príjme vyše asi 4300 eur za mesiac pri dvanástich platoch. A to uznáte, že to asi nie je plat nejakého nízkopríjmové človeka, 4300 eur v hrubom.

Ale nie je to ani tých horných desaťtisíc.

Doplním, doplním. A to čo je navyše, lebo tým sa si každý myslí, že keď preskočí o jedno euro, nie je to pravda, že už bude mať 25 percentnú daň. Nie je to pravda, iba nad tých 44-tisíc. Tá suma, ktorá by to, už sa bavíme o strednom vyššom manažérovi, ktorý preskočí cez túto sumu, tak len ten rozdiel nad 44-tisíc bude zdanený 25 percentami a nad 60-tisíc to bude 30 až 35 percent, ale tam už sa bavíme o platoch vyše 7300 eur. Ako tie počty tých ľudí, ktorí zarábajú takéto platy sú skutočne malé. Takže ale samozrejme, my chceme, aby tu bola nejaká solidarita tých bohatších s chudobnejšími. Takže zavádzame takýto spôsob, že tí, ktorí viac zarábajú, budú aj viac platiť daní. Je to normálna vec, nie je to žiadna rarita v iných krajinách. Keď si zoberiete v Rakúsku, je to je to ešte vyššie percento. Tam je jedno z najvyšších zdanení v rámci Európskej únie.

Tu máme teda takýto plat a mňa zaujíma plat politikov aj čo sa týka politikov, budete tam teda zmrazovať platy, kde sa ale teoreticky možno stratila taká tá solidarita pri paušálnych náhradách? Dokonca aj vaši kolegovia niektorí v parlamente hovoria, že by si to vedeli predstaviť upraviť, pretože dane sa samozrejme zvýšia aj im, ale väčšiu časť príjmov majú práve v podobe tých paušálnych náhrad, ktoré nie sú zdanené, neplatia sa z nich odvody. Každoročne stúpajú, pretože sú naviazané na priemernú mzdu, čiže pôjdu znova opäť hore aj na budúci rok. Môžeme si pomôcť príkladom. Pán premiér si samozrejme pohorší na dani o 70 eur, ale od apríla potom dostane viac 260 práve na tých paušálnych náhradách. Takže na konci dňa bude mať viac, než má teraz.

Dobre,ja poviem jedno čo sa týka tohto. Ja som zaregistroval stranu OĽaNO, ktorá to politicky samozrejme využíva, zneužíva a podobne. Za seba môžem povedať, my sme už v tom konsolidačného balíku naznačili solidaritu politikov a vyjadrím sa aj k paušálnym náhradách v tom, že napríklad, keď som povedal o tých pásmach, ktoré kde bude kto ako zdanený, tak politik, v podstate ústavný činiteľ, tam sa bavíme o podstate poslancovi Národnej rady, bavíme sa o premiérovi, bavíme sa o ministrovi, bavíme sa o prezidentovi, predseda a podpredseda NKÚ, tak títo ľudia budú mať oproti bežnému človeku ešte +10 % vyššiu daň z príjmu. To je prvá vec, ktorá je plne v kompetencii ministra financií. Čiže preto sme aj my navrhovali takéto riešenia. Bola na tom široká zhoda v rámci koalície. Čo sa týka ďalších vecí, to znamená platu poslanca a to považujem za absurdné to, čo dnes vyrábali ľudia z OĽaNO v parlamente, tak platy poslancov sú v rukách v rukách samotných poslancov. To znamená, to sa týka aj paušálnych náhrad a podobne, lebo všetky zákony idú z parlamentu a dokonca aj platy ministrov, ktoré narozdiel od poslancov sú dnes zmrazené, sú zmrazené kvôli obrovským deficitom a dlhom, ktoré tu zanechal pán Matovič a tí, čo to najviac spôsobujú, tak samozrejme sú tam ešte paušálne náhrady, o ktorých si povieme, tak plat poslanca sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve za rok predtým.

Poďme sa prosím posunúť rovno k tým paušálnym.

Musím to vysvetliť tak, že je v rukách poslancov Národnej rady, čo urobia so svojími platmi. Ja nemám právo, aby som im ja určoval, akí budú mať plat a podobne. My sme urobili určité prepočty na základe nejakých požiadaviek, kde sme povedali a to je ten ďalší krok. Lebo samozrejme teraz všetci vykrikujú, ale ešte nevedia, ako to celé skončí. Kde teda sa bavíme aj o tom, urobíme prepočet, ako by vyzeralo zamrazenie ostatných ústavných činiteľov z hľadiska platu. A potom je samozrejme na debatu aj tie paušálne náhrady, čiže my urobíme, momentálne sme urobili nejaké prepočty, ktoré predložíme koaličným partnerom na základe ich požiadavky. A bude potom nejaká koaličná rada, ktorá rozhodne, ako sa k tomuto postavíme. Ale za mňa môžem povedať, že určite musí byť nejaká solidarita politikov aj s bežnými ľuďmi, lebo tá konsolidácia dopadá samozrejme aj na bežného človeka. Ja som nikdy netvrdil, že to tak nie je.

Poďme sa posunúť ďalej. Máme tu aj čo sa týka DPH v prípade presuny zo sadzby z 19 na 23 v prípade potravín so zvýšeným obsahom cukru a soli. Vy ste teda hovorili, že žiadne navyšovanie DPH na 25 % nebude. To sa naozaj nestalo. Ale ako by ste vy konkrétne nazvali, keď sa niečo presúva z devätnástich na 23 %? Nie je to de facto navýšenie?

Takto, my sme už mnohí hovoria. Viete, na jednej strane hovoria toto nerobte toto, robte, robte boj s negatívnymi externalitami, medzi ktoré patria aj aj veci ako fajčenie a alkohol a podobne. Čiže tam sme už zvyšovali v minulosti dane. Čo sa týka ale tohto, tak minulý rok sme zaviedli daň zo sladených nápojov, kde sme museli urobiť nejaký systém výberu dane. To je administratívne dosť náročné a musíte samozrejme mať nejakú takú legislatívnu dobu, kedy dávate priestor na to, aby sa tá daň dala nejako aj technicky vyberať. Aby ste všetko urobili, my sme to mohli urobiť napríklad aj s tými, s tými sladkými vecami. Kde sa teda bavíme o čipsoch a rôznych čokolád a takýchto napolitánkach. Čiže tam sme sa snažili nájsť nejaký jednoduchý spôsob, aby sme nemuseli robiť nejaké náročné technické riešenie.

Viete to nazvať, že je to de facto zvýšenie.

Urobili sme to formou takou, že z 19% zvyšujeme DPH na 23. Je to najjednoduchšie, technicky jednoduché. Ale musím podotknúť jednu vec, že stále zostávajú všetky znížené sadzby DPH na potraviny, lieky, knihy na všetko tak, ako bolo doteraz. A musím povedať, že táto vec napríklad v prospech ľudí na Slovensku v rámci konsolidácie sme pomohli tým, že keď sme vybrali napríklad vyššiu DPH, ale tu sme prišli asi o 700 miliónov eur, ktorá sa zamerala práve na tých ľudí, ktorí sú v tých najmenej príjmových skupín obyvateľstva. Takže snažili sme sa v rámci konsolidácie pomôcť aj týmto nízkopríjmových skupinám. Problém je samozrejme, že ako sa k tomu postavili obchodníci. Čiže ak tí poctiví premietli zníženú DPH do cien a tí nepoctiví si ju práveže nechali. Takže to je ten problém, ktorý vnímame.

Len v prípade tejto DPH-čky práve na potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli. Tu sa bavíme asi skôr o tom, že je to regresívna daň, pretože najviac práve takéto produkty kupujú tí ľudia, ktorí majú najnižšie príjmy.

Je to pravda možno, ale na druhej strane, keď hovoríme o negatívnej externalite, tak hovoríme, neviem teda, či považujete chipsy za zdravé jedlo. Neviem, ako často ich jete, ale ja za seba poviem, myslím si, že tak ako u sladených nápojov, čipsy a sladké veci neprospievajú tak veľmi zdraviu. Ale to bude zase potom veľmi veľká debata, že či to tak je alebo nie je. My sme sa rozhodli, že toto považujeme za negatívnu externalitu a toto nepovažujeme v prospech ľudí. Zase na druhej strane musím povedať jednu vec a dnes sa veľa o tom aj natáralo v parlamente, kde sme zaviedli napríklad porovnávač cien potravín a každý hovorí, ja idem kupovať tam onam, to sú tam na tej stránke sa nachádzajú ceny, ktoré sú priamo od reťazcov, ktoré sú priamo z kasy, ktoré zaplatia tí ľudia čiže a vedia si tam nájsť svoju predajňu a porovnať si ceny, za ktoré nakupujú práve tie základné potraviny ako mlieko, maslo, mäso a podobne.

Bude teda možné nakupovať cez sviatky alebo nebude, lebo momentálne sa to v tom zákone nenachádza? Ako to teda bude nakoniec? Lebo v tejto prezentácii ste mali, že áno, ale potom sa to tam nedostalo.

Je o tom debata. Bola debata aj na klube strany Smer aj v ostatných kluboch v parlamente, kde sa teda bavíme o tom, bola to požiadavka z koaličnej rady. Nebudem hovoriť, kto to hovoril, nevynášam z koaličnej rady bola požiadavka, že oslobodiť, teda otvoriť všetky predajne počas celého roka počas sviatkov.

Bude či nebude?

A za mňa môžem povedať je tam debata o tom, že by sme to vrátili na ten pôvodný stav, kde by boli otvorené predajne, ale napríklad niektoré sviatky ako sú Vianoce, Veľká noc a podobne, by boli predajne zatvorené. Takže je aj o tomto, ja nechcem, aby sa z konsolidácie stal nejaký trhací kalendár, ale sú nejaké menšie zmeny, ktoré si viem predstaviť, že by sa udiali a na základe samozrejme, ale musia to byť koaličné dohody. Čiže ja nechcem rušiť to, čo bolo dohodnuté. Ja si toctím a pre mňa je dôležité, aby sme sa z konsolidačného balíka prepracovali k rozpočtu, aby bol schválený v Národnej rade.

Ešte naozaj iba kratučká odpoveď vás poprosím bude sa ešte prehodnocovať, ktoré sviatky stratia status práve pracovného pokoja?

Opäť, je tam nejaká debata. My sme uvažovali o viacerých sviatkoch. Niektoré samozrejme musíme, aby sme ušetrili nejaké peniaze, tak tam musí byť ten sviatok počas pracovného dňa, nie v sobotu, nedeľu, kde sme narážali na niektoré dni, my potrebujeme riešiť hlavne konsolidáciu v roku 2026. Čiže ja som už počul aj vyjadrenia koaličných partnerov, že stále to považujú niektoré veci za otvorené. Uvidím, ja to nechám na koaličnú radu.

Čiže vlastne vy máte zákon teraz v parlamente, ktorý ešte de facto v niečom je otvorený.

Ja poviem ešte ešte jednu vec možno, ale viete, každý si myslí, že ja tu o niečom rozhodujem. Napríklad poviem 6. január. Ja mám manželku Rusínsku a ja si veľmi Rusínov vážim na Slovensku a vtedy sú Vianoce rusínske. Viete a ja som veľmi horko musel prehltnúť to, že koaličná rada sa dohodla napríklad na takomto dni. Ale ja viete, mnohokrát sú to aj veci. Niekto hovorí, že my zdaňuje aj sami seba, lebo musíme byť nejakým spôsobom solidárni. Snažíme sa rešpektovať dohody a za mňa to je to, čo som chcel zdôrazniť, že dosiahnuť dohodu pri konsolidácii je pre mňa najdôležitejšie. Mali sme tam rôzne spory u nejakých vecí. Niektoré veci sme museli urobiť kompromisom a kompromisy proste sa musia robiť pri konsolidácii. Nedá sa to urobiť tak, že vy si poviete, že toto je veľmi dobré a toto je najlepšie a takto si to presadím. Takto to proste nefunguje v politike.

Tak uvidíme, že či tí ešte otvorené veci ako sa dotiahnu, či už je to v prípade sviatkov alebo nákupu práve cez tieto sviatky. Ďakujem veľmi pekne, že ste prijali pozvanie do Politiky 24.

Ďakujem pekne za pozvanie a chcem poďakovať za korektnú debatu. Na rozdiel od toho, čo sa deje v parlamente. Ďakujem pekne.