Politický súhrn 24: Prieskum o účasti na referende a rodina ako politický terč

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / O menej ako mesiac sa na Slovensku uskutoční referendum, ktoré iniciovala strana Demokrati. Ľudia budú môcť rozhodnúť o doživotnej rente pre predsedu vlády a obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA. Agentúra AKO pripravila pre nás exkluzívny prieskum, v ktorom sme sa respondentov pýtali, či sa na tomto referende zúčastnia. Týždeň v slovenskej politike a prieskum si rozobral moderátor Pavol Michalka s odborníčkou na politický marketing Simonou Bubánovou, politológom Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave Jozefom Lenčom a riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom.

Zúčastnia sa Slováci referenda?

Agentúra AKO realizovala telefonický prieskum na reprezentatívnej vzorke tisíc dospelých respondentov v období od 14. do 21. mája. Respondentov sa pýtala, či sa plánujú zúčastniť referenda. "40,5 percenta povedalo, že áno, zúčastním sa. 45,5 percenta povedalo nie, nezúčastním sa a ďalších 14 percent povedalo neviem alebo nechcem odpovedať,“ uviedol riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.

Podľa neho už samotné čísla naznačujú, že referendum by potrebnú hranicu účasti nedosiahlo. "Na prvý pokus to vyzerá, že sa dodrží pekná slovenská tradícia s jednou výnimkou a referendum bude neúspešné,“ skonštatoval.

Hřích zároveň upozornil, že reálna účasť môže byť ešte nižšia: "Vieme, že máme takmer 10 percent populácie v zahraničí, ale oni sú na volebných zoznamoch, to znamená, oni tam chýbať budú. Ďalšie časti sú buď v sociálnych podmienkach, kde ako keby nefungujú mobily, zdravotne atď., z tohto sa dá povedať, že ten odhad môže dokonca ísť až niekde pod 35 percent.“

Otázka predčasných volieb zrejme nerozhodla

V diskusii zaznela aj otázka, či záujem o referendum ovplyvnilo rozhodnutie prezidenta nezaradiť medzi referendum otázku o skrátení volebného obdobia súčasného parlamentu a vyhlásení predčasných volieb. Václav Hřích si myslí, že nie. Podľa neho je problém hlbší a súvisí s charakterom referend na Slovensku.

"Mali sme len jedno úspešné, ak sa nemýlim a keď sa pozrieme, čo bolo predmetom tohto referenda a čo bolo predmetom všetkých tých ostatných, tak to referendum hovorilo o niečom, čo keby vyšlo, tak by tí ľudia z toho niečo mali,“ povedal.

Podľa neho občania často nevidia priamy prínos referend pre svoj každodenný život: "No dobre, tak skrátenie volebného obdobia, fajn. A zmení to niečo? Bude chlieb lacnejší? No asi nie.“ Na ilustráciu dodal aj príklad. "Keby sme hlasovali napríklad o tom, že pondelok sa má zakázať ako pracovný deň, ja si myslím, že by bola 97-percentná účasť,“ dodal.

Referendá ako politická reklama

Odborníčka na politický marketing Simona Bubánová považuje výsledky prieskumu za potvrdenie dlhodobého trendu. "Tieto referendá sú vlastne reklamné kampane pre politické strany, ktoré si takúto aktivitu vynútia,“ uviedla.

Zároveň kritizovala financovanie podobných hlasovaní z verejných zdrojov. "Nie je to celkom morálne, lebo platíme to my všetci, aj tí, ktorí vieme, že podobné referendum bolo už zamietnuté Ústavným súdom ešte za čias Zuzany Čaputovej,“ pripomenula.

Politológ: O téme sa prestalo hovoriť

Politológ Jozef Lenč pripomenul, že po vyhlásení referenda téma prakticky zmizla z verejnej debaty. "Mňa osobne prekvapilo to množstvo tých čísel a tá výška tých, čo povedali áno. V čase, keď sa o tom referende v podstate už nehovorí, odkedy bolo vyhlásené, to bola téma dva týždne kvôli 4. júlu a odvtedy žiadna kampaň, žiadna mobilizácia,“ povedal.

Aj on sa prikláňa k názoru, že nezaradenie otázky o predčasných voľbách nemá zásadný vplyv na ochotu ľudí prísť hlasovať. "To, či tie otázky sú dve, tri, alebo je tam otázka o skrátení volebného obdobia, alebo nie je, nijakým spôsobom to neovplyvní,“ dodal Lenč.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.