Štáb TV JOJ na Ukrajine: Rodina prežila pokus o obsadenie mesta. Najviac dní boli v studenej pivnici

MARAKIV / Keď Rusi vo februári zaútočili na Ukrajinu, dostali sa až do kyjevskej oblasti. Mesto Makariv sa snažili obsadiť tak ako Buču alebo Hostomiľ. Reportér TV JOJ Rasťo Striško opäť nakrúcal na Ukrajine a stretol sa s rodinou, ktorá prežila pokus o obsadenie Makariva vo svojom dome pri lese neďaleko ruských tankových pozícií.

Ich dom stojí za mestom Makariv. Pri lese, v ktorom sa v prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu, zakopala ruská tanková čata. Aj v ten deň pripravovala Natália ukrajinské pirohy a jej priateľ Andrej varil kávu. Príchod vojakov najprv nevedeli pochopiť. "Bolo to ako v počítačovej hre, v ktorej nerozumieš, čo sa práve deje, prečo idú vojaci cez polia a obsadzujú mesto," hovorí Andrej, obyvateľ mesta Marakiv, ktorý len pár týždňov pred inváziou na Ukrajinu spolu s priateľkou Natáliou prijali do domu dve deti z Rusmi obsadeného Charkova. 

Ich mama zomrela a otec nastúpil do armády. V dome pod lesom, ďaleko od Chersonu mali byt v bezpečí. A zažili peklo. "Trikrát k nám prišli ukrajinskí vojaci a chceli, aby sme s deťmi z domu odišli. Ale kam? Veď toto je náš dom. Nikam sme ísť nechceli," opisuje Andrej. Tridsať dní okolité polia monitorovali Rusi a Ukrajinci dronmi. Neprinútili ich odísť, ani keď na nich vlastní mierili samopalmi.

"Ruskí vojaci k nám neprišli. Ich sme počuli, len ako nás a mesto ostreľujú," pokračuje Andrej. Najviac dní prežili v studenej pivnici s dekami na zemi.

Natália opísala hluk, ktorý priniesli vojaci do tichého mesta v prvých dňoch útokov. Len sedela a počítala v sekundách, kedy preletela nad domom ďalšia raketa. "Na druhý, tretí deň už prechádzali ruské kolóny s vojenskou technikou označenou písmenami Z a V," hovorí Natália. Nemohla tomu uveriť. Keď išla von zbierať drevo, počula vybuchujúce granáty. Myslela si, že to Ukrajinci pália na ruské tanky.

"Pozerám, že čo letí a v tom som si uvedomila, že to oni pália po nás. Utekali sme hlbšie do lesa a hodili sa do snehu. Videla som, ako sa granát roztrhol a videla som, ako sa zdvíhala zem po výbuchu asi do troch metrov. Bola som taká koncentrovaná, že po prvom výbuchu som vedela, že prídu aj ďalšie. Bola som ako zver, na ktorú poľujú a ja som musela z tej situácie s deťmi ujsť a prežiť," pokračuje.

V ich dome je opäť pokoj. V krbe môžu pokojne kúriť bez obáv z toho, že by teplo v dome odhalili ruské drony s termovíziou. Už sa nemusia báť bombardovania. Granátov a rakiet, ktoré v Makarive zničili domy, obytné budovy, aj centrum mesta. Rusi z lesov ušli, ukrajinskí vojaci im oblasť nedovolili ovládnuť. Tankové a delostrelecké pozície ruských vojsk dnes, ako aj vo februári pokryl sneh. K domu Andreja a Natálie opäť vedú vyjazdené pasy od áut. Nie už od vojenských, ale od ich vlastných susedov.