Štáb TV JOJ na Ukrajine: Aj zvieratá cítia strach. Boja sa, keď nad nami lietajú rakety a lietadlá, hovorí farmárka Zoja

UKRAJINA / Na poliach blízko frontových línií na Ukrajine prebieha navonok bežný život obyčajných ľudí. Aj miestna pastierka baranov každý deň pasie svoje stádo, hoci každú chvíľu zvieratá plaší mohutná streľba z kanónov, hukot stíhačiek, či výbuchy rakiet. Na frontových líniách nakrúcal náš reportér Rastislav Striško.

Zoja Ivanevna kráča rozsiahlym poľom na dostrel delostreleckých kanónov. Len kúsok od zákopov a barikád bojujúcich armád. Tu prežíva každý jeden deň vojny. V zradnom tichu ďaleko za mestom, kde samota klame do očí, že sem žiadny granát nedopadne. Ale nie je tomu tak. "Poviem Vám ako to naozaj je. Aj zvieratá cítia strach. Boja sa, keď nad nami lietajú rakety a lietadlá," hovorí.

Hovorí, čo si mnohí predstavujú len ťažko. Ako sa schúli na zem a ako sa barany rozutekajú, keď sa zľaknú. Stádo upokojuje tak, že mu vtedy začne tíško spievať. A jej pomáha čítanie križiek. "Knižky si beriem so sebou na pole, aby mi nebolo smutno a rýchlo ubehol čas," vraví Zoja.

Je to ruská knižka. Jej názov je: Hovoria mŕtvi hrdinovia

Ozajstné príbehy padlých vojakov druhej svetovej vojny. Tých z červenej armády. Na poli rusmi okupovanej Ukrajiny Zoja v zápätí prečíta pár riadkov ruskej literatúry faktu. "Milá Tániča, neviem čo bude, keď budeš čítať tieto riadky. Ale viem určite, že ti píšem môj posledný list. Nastupujeme do najtvrdšieho boja. Boja na život a na smrť. Náš tank zasiahli a teraz sme už obkľúčení fašistami," prečítala list, ktorý písal muž svojej žene.

Tak ako nás teraz. Tiež nás bombardujú a strieľajú dopovie Zoja, keď dočíta a rozbehne sa za svojim rozutekaným stádom. Na inej lúke pasie svoju jedinú kravu miestny farmár Váňa. Kravu volá Liska. Mal dve, ostala mu už len ona. "Zo začiatku vojny to bolo strašné. Aj ona sa bála. Keď je výbuch blízko nás, krava vždy poskoči, tak sa ľakne," hovorí Váňa.

Zvieratá si zvykajú len pomaly. Váňa pasie blízko miestnej elektrárne. Objekty, ktoré na Ukrajine Rusi bombardujú každý deň. Okrem farmárov na frontových líniach stretávam aj ľudí, ktorým armáda už dovolila zbierať drevo. Opustené zákopy v oslobodených dedinách sú plné vojenských bední od munície. Tie zbiera so svojim traktorom Kolja Piripjičuk. Tam, kde už míny ukrajinskí vojaci odstránili.

Ďalší deň sa blíži ku koncu. Tak ako ďalšia kapitola z knižky, ktorú číta pastierka Zoja Milanevna. Aj ona chce aby vojna už skončila. Aby sa po ich lúkach, mohli stáda opäť pokojne pásť. Tak, ako tomu bolo na Ukrajine pred deviatimi mesiacmi.