Európa od A po Z: Rozšírenie EÚ rozdelilo europoslancov. Kto je najbližšie k členstvu?

BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Rozšírenie Európskej únie, pripravenosť kandidátskych krajín aj budúcnosť Ukrajiny, Srbska či Gruzínska boli hlavnými témami relácie Európa od A po Z. Europoslanci Miriam Lexmann (KDH), Judita Laššáková (Smer-SD), Branislav Ondruš (Hlas-SD) a Milan Uhrík (Republika) sa zhodli len na máloktorých otázkach. Väčšina diskusie sa niesla v znamení sporov o podmienky členstva aj budúce smerovanie Európskej únie.

Čierna Hora je podľa europoslancov najbližšie

Diskusiu otvorila otázka, ktorá z kandidátskych krajín má dnes najväčšiu šancu stať sa ďalším členom Európskej únie. „Čierna Hora je určite najďalej v tých rokovaniach. Hovorí sa, že do roku 2028 by teoreticky mohla splniť všetky kritériá a vstúpiť,“ povedala Miriam Lexmann. Zároveň zdôraznila, že žiadna krajina nesmie získať výnimku len preto, že je to momentálne politicky výhodné. Podľa nej musí každý kandidát splniť rovnaké podmienky.

S tým súhlasila aj Judita Laššáková. „Európska únia je elitný klub, do ktorého môžete vstúpiť, keď splníte určité predpoklady,“ vyhlásila. Dodala, že členstvo nesmie byť „za zásluhy“, ale výlučne výsledkom splnenia všetkých prístupových kritérií.

Únia musí byť pripravená tiež

Branislav Ondruš upozornil, že pripravené nemusia byť iba kandidátske krajiny. „Otázka nestojí len z toho hľadiska, ako sú kandidátske krajiny pripravené na vstup do EÚ, ale aj ako je Európska únia pripravená na rozširovanie,“ povedal. Pripomenul, že prijatie nových členov ovplyvní financovanie, rozhodovanie aj fungovanie európskych inštitúcií.

Odlišný pohľad predstavil Milan Uhrík. Podľa neho by mala Európska únia najskôr vyriešiť vlastné problémy. „Nemyslím si, že teraz je správny čas rozširovať Európsku úniu. Skôr by sa mala sústrediť na riešenie vnútorných problémov, ktoré má,“ povedal. Ako riziko označil aj možné snahy o zrušenie práva veta členských štátov po ďalšom rozšírení Únie.

Lexmann s takýmto pohľadom nesúhlasila. Tvrdí, že rozširovanie môže byť zároveň dôležitým bezpečnostným nástrojom. „Vidíme, ako Čína, Rusko či Irán vstupujú na Balkán. Pre nás je extrémne dôležité, aby sme mali dobré vzťahy s Balkánom a bránili eskalácii konfliktov,“ uviedla.

Rozdelili ich Srbsko, Gruzínsko aj Ukrajina

Najväčšie rozpory priniesla diskusia o Srbsku, Gruzínsku a Ukrajine. Ondruš označil Gruzínsko za „tragickejší príbeh než Srbsko“ a tvrdil, že Európska únia voči kandidátskym krajinám uplatňuje dvojitý meter. „Naším najväčším problémom je dvojitý meter, ktorý používa Európska únia vo vzťahu ku kandidátskym krajinám,“ vyhlásil.

Lexmann oponovala, že problémom nebol iba postoj Gruzínska k Rusku. „Tá vláda začala brutálne potláčanie protestov. Ľudia vyšli do ulíc preto, lebo tieto voľby boli zmanipulované,“ povedala. Dodala, že podobné obavy podľa nej vyvoláva aj vývoj v Srbsku.

+4 fotky

V Gruzínsku opäť protestovali proti zákonu o zahraničnom vplyve

​Laššáková naopak tvrdila, že Brusel pristupuje ku kandidátskym krajinám rozdielne podľa toho, kto je pri moci. „Ak sa nič radikálne v tom Srbsku nezmení, tak to bude len dôkazom toho, že nevadilo Srbsko, vadil Vučić,“ vyhlásila.

+7 fotiek

Demonštrácie v srbskom Belehrade

​Pri Ukrajine zas povedala, že Európska únia podľa nej vytvorila nereálne očakávania o rýchlom členstve. „Ukrajina uverila tomu snu, že sa stane členom Európskej únie hneď, okamžite,“ uviedla.

Lexmann zdôraznila, že pred akoukoľvek diskusiou o členstve musí skončiť vojna. „Musíme urobiť všetko preto, aby tam nastal mier, lebo kým nebude mier, nemôžeme riešiť nič,“ dodala europoslankyňa.

Celú diskusiu europoslancov si môžete pozrieť vo videu.