Ondruš: Gruzínsko potrestali za postoj k Rusku. Lexmann pripomína potláčanie protestov

BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Gruzínsko sa počas diskusie v relácii Európa od A po Z stalo jednou z najspornejších tém. Kým europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD) hovoril o „smutnom príbehu“ krajiny a kritizoval podľa neho dvojitý meter Európskej únie, Miriam Lexmann (KDH) oponovala, že problémom boli potláčanie protestov, väznenie novinárov aj pochybnosti o demokratickom vývoji krajiny.

Pre pripomenutie, Gruzínsko získalo štatút kandidátskej krajiny Európskej únie v roku 2023. Po parlamentných voľbách v roku 2024, ktoré opozícia označila za zmanipulované, sa krajina dostala do hlbokej politickej krízy. Vláda následne odložila prístupové rokovania s Európskou úniou do roku 2028, čo vyvolalo dlhodobé protesty. Západné krajiny opakovane kritizovali zásahy proti demonštrantom, opozícii aj nezávislým médiám.

Vstup Gruzínska do EÚ je zároveň zakotvený v ústave a podľa prieskumov verejnej mienky ho podporuje viac ako 80 percent obyvateľov.

+4 fotky

Protesty v Gruzínsku

​Ondruš: Gruzínsko je smutný príbeh

Europoslanec Branislav Ondruš označil vývoj v Gruzínsku za jeden z najväčších neúspechov európskej politiky voči kandidátskym krajinám. „Je pre mňa oveľa tragickejšie než príbeh Srbska príbeh Gruzínska, ktoré do roku 2022 bolo premiantom medzi kandidátskymi krajinami,“ povedal. Podľa neho sa vzťahy medzi Bruselom a Tbilisi zhoršili po tom, čo sa Gruzínsko po ruskej invázii na Ukrajinu odmietlo pripojiť k sankciám voči Moskve.

Prečítajte si tiež

Švédsko a 23 ďalších krajín OBSE preveria porušovanie ľudských práv v Gruzínsku

Tvrdí, že Európska únia nerešpektovala špecifickú bezpečnostnú situáciu Gruzínska, ktoré má vlastnú skúsenosť s vojnou s Ruskom a časť jeho územia je dodnes pod ruskou okupáciou. „Naším najväčším problémom je dvojitý meter, ktorý používa Európska únia vo vzťahu ku kandidátskym krajinám. Sme mimoriadne nespravodliví voči krajinám, ktoré si dovolia mať politické postoje, ktoré sa nepáčia Bruselu,“ vyhlásil Ondruš.

Lexmann: Problémom boli protesty aj väznenie novinárov

Miriam Lexmann s takýmto hodnotením nesúhlasila. Podľa nej sa Gruzínsko od Európskej únie nevzdialilo len pre postoj k protiruským sankciám. „Tá vláda začala také brutálne potláčanie protestov. Ľudia vyšli do ulíc preto, lebo tieto voľby boli zmanipulované. Mali o tom dôkazy a tí ľudia skončili vo väzení. Dokonca kandidáti boli vo väzení ešte pred voľbami, aby náhodou nemohli tie voľby vyhrať,“ uviedla.

Dodala, že takéto konanie podľa nej nie je možné akceptovať v krajine, ktorá deklaruje záujem o vstup do Európskej únie. Zároveň však pripustila, že Únia nie vždy pristupuje ku všetkým partnerom rovnako. „Súhlasím s tým, že tento dvojitý meter je neakceptovateľný,“ povedala zároveň, no ako príklad spomenula spoluprácu Európskej únie s Azerbajdžanom napriek udalostiam v Náhornom Karabachu.

Rozdielne názory aj na Srbsko

Rozdielne pohľady zazneli aj pri Srbsku, ktoré je kandidátskou krajinou Európskej únie od roku 2012. Európska komisia však dlhodobo upozorňuje na pomalý pokrok v reformách, stav právneho štátu či potrebu normalizácie vzťahov s Kosovom. Výhrady Bruselu smerujú aj k zahraničnopolitickému smerovaniu Belehradu, ktorý napriek kandidatúre na členstvo v EÚ udržiava úzke vzťahy s Ruskom aj Čínou.

Aj v Srbsku už viac ako rok prebiehajú rozsiahle protivládne protesty. Demonštranti žiadajú predčasné voľby a nezávislé vyšetrenie tragédie na železničnej stanici v Novom Sade. Viaceré protesty prerástli do stretov s políciou a ľudskoprávne organizácie upozorňujú aj na narastajúce násilie voči aktivistom a kritikom vlády.

+7 fotiek

Demonštrácie v srbskom Belehrade

​Judita Laššáková však tvrdí, že postoj Bruselu voči Srbsku ovplyvňuje predovšetkým osoba prezidenta Aleksandra Vučića. „Ak sa nič radikálne v tom Srbsku nezmení, tak to bude len dôkazom toho, že nevadilo Srbsko, vadil Vučić,“ vyhlásila.

Branislav Ondruš pripomenul, že Srbsko podľa jeho názoru momentálne nie je pripravené na vstup do Európskej únie. Ako jednu z prekážok označil aj pokračujúcu spoluprácu Belehradu s Ruskom a Čínou. „To, čo ste povedali, určite je jedno z kritérií, ktoré sa bude posudzovať,“ povedal v súvislosti s otázkou vzťahov Srbska s Moskvou. Milan Uhrík naopak obhajoval právo Srbska rozhodovať o svojej zahraničnej politike. „Ja úplne rešpektujem vôľu srbského ľudu nepridať sa k protiruským sankciám. Je to absolútne logické vzhľadom na ich históriu,“ povedal. Zároveň dodal, že nevidí dôvod, aby Brusel tlačil Belehrad k uznaniu nezávislosti Kosova ako podmienke členstva.

Miriam Lexmann s takýmto pohľadom nesúhlasila. Podľa nej sa Srbsko ani Gruzínsko nevzdialili Európskej únii len pre svoje zahraničnopolitické postoje, ale aj pre vývoj v oblasti demokracie a právneho štátu. „Čo sa týka Srbska, pre mňa sú úplne iné veci problém ako to, že Vučić je zvolený. Keď je zvolený, nech je zvolený a musí sa rešpektovať. Na druhej strane vidieť tam množstvo krokov, ktoré sa podobajú už aj tomu Gruzínsku – potláčanie tých protestov spôsobom, ktorý by nemal byť akceptovaný v demokratickej krajine,“ uviedla. Lexmann zároveň pripustila, že Európska únia nie vždy pristupuje ku všetkým krajinám rovnako.

Celý záznam relácie si môžete pozrieť vo videu.