Európa od A po Z: Aké budú priority nového rozpočtu EÚ?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Viac peňazí na obranu, podporu poľnohospodárov, rozvoj regiónov či konkurencieschopnosť. O tom, aké priority by mal mať nový viacročný rozpočet Európskej únie na roky 2028 až 2034, diskutovali hostia relácie Európa od A po Z. Kým zástupcovia Smeru-SD zdôrazňovali potrebu chrániť slovenských farmárov a zachovať silnú kohéznu politiku, europoslanci Progresívneho Slovenska upozorňovali najmä na efektívnejšie využívanie eurofondov a investície do budúceho rozvoja.

Rozpočet má reagovať na nové výzvy

Diskusiu otvorila otázka, či bude možné z jedného rozpočtu financovať všetky priority, ktoré Európsku úniu čakajú, od obrany cez zelenú transformáciu až po podporu poľnohospodárstva a regiónov. Judita Laššáková (Smer-SD) upozornila, že členské štáty presadzujú rozdielne záujmy a nájsť kompromis nebude jednoduché.

„Najjednoduchšie a najlepšie by bolo, keby sa tie členské štáty naozaj dohodli. Keby sa sledovalo to, čo Európska únia potrebuje, čo potrebujeme my doma, aby sme sa konečne začali zaoberať občanmi Európskej únie a nie riešiť všetky ostatné problémy svetové,“ povedala. Podľa nej by mala Únia väčší dôraz klásť na konkurencieschopnosť, keďže podľa Draghiho správy Európa zaostáva za ostatnými svetovými ekonomikami.

Michal Wiezik (PS) naopak argumentoval, že nové priority nevznikajú svojvoľne, ale sú reakciou na meniacu sa geopolitickú situáciu. „Investícia do obrany Ukrajiny je skutočnou investíciou pre našu bezpečnosť,“ uviedol. Dodal, že Európa zároveň potrebuje nové obchodné partnerstvá a investície do strategických technológií, ak chce zostať konkurencieschopná.

Slovensko chce viac peňazí pre farmárov aj regióny

Erik Kaliňák (Smer-SD) označil pripravovaný rozpočet za najväčšiu zmenu fungovania európskych financií za posledné roky. Zdôraznil, že Slovensko presadzuje zachovanie podpory veľkých poľnohospodárskych podnikov.

„Jedna z tých zásadných priorít je, aby neboli zastropované platby našim poľnohospodárom. My sme zvyknutí na veľké farmy a toto by bolo devastačné,“ povedal. Pripomenul tiež, že Slovensko patrí do skupiny Priateľov kohézie, ktorá presadzuje zachovanie silnej podpory regiónov, a usiluje sa aj o spravodlivejšie rozdelenie peňazí z inovačných fondov medzi menšie a väčšie členské štáty.

Hojsík súhlasil, že kohézna politika zostáva pre Slovensko kľúčová. Podľa neho však krajina dlhodobo zaostáva za Poľskom či Českom vo využívaní európskych financií. „Potrebujeme naďalej tlačiť silnú pozíciu pre kohéznu politiku. Potrebujeme peniaze, aby šli priamo do regiónov,“ zdôraznil. Pripomenul, že práve z eurofondov by sa mali financovať základné investície do infraštruktúry, nemocníc či verejných služieb.

Spor o efektívnosť eurofondov

Jednou z hlavných tém diskusie bolo aj to, ako zabezpečiť efektívnejšie čerpanie európskych peňazí. Wiezik ocenil, že nový rozpočet by mohol viac pripomínať princíp Plánu obnovy, kde je vyplácanie financií podmienené plnením konkrétnych míľnikov.

„Potrebujeme sa sústrediť na efektívnosť ich využívania. Rozpočet už nebude len akési prasiatko, ktoré sa rozbije a minie na čokoľvek,“ povedal. Zároveň však upozornil, že aj tento model môže naraziť na problémy, ak členské štáty nestihnú splniť všetky podmienky v stanovených termínoch.

Laššáková pripomenula, že samotný pojem efektívnosti musí mať jasné pravidlá. „Treba stanoviť presné hranice, aby všetci vedeli, v rámci akých medzí sa môžu hýbať,“ uviedla. Podľa nej by sa Európska únia mala viac zamerať aj na lepší výber existujúcich ciel namiesto vytvárania ďalších zdrojov príjmov.

Nové dane, rozdielne názory

Diskusia sa dotkla aj návrhov na nové vlastné zdroje príjmov Európskej únie. Laššáková upozornila, že Smer-SD je voči nim skeptický. „Je to len nová forma dane, len je to inak nazvané,“ povedala. Ako príklad uviedla návrh, aby časť výnosov zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov smerovala priamo do rozpočtu Európskej únie.

Wiezik naopak podporil myšlienku európskej digitálnej dane. Tvrdí, že veľké technologické spoločnosti dnes v Európe odvádzajú neprimerane nízke dane. „Facebook a všetci ďalší efektívne v Európe neplatia dane. My potrebujeme zachytiť to, aby platili férový podiel dane,“ vyhlásil. Podľa neho by spoločný európsky postup umožnil lepšie zdaňovať globálne platformy a zároveň priniesol členským štátom viac financií.

V hre je aj možné veto Slovenska

V závere diskusie prišla reč aj na rokovania krajín Vyšehradskej štvorky a možnosť, že Slovensko bude nový rozpočet vetovať, ak by obmedzil podporu poľnohospodárov alebo kohéznu politiku. Kaliňák uviedol, že podľa doterajších rokovaní by zastropovanie platieb pre farmárov mohlo zostať dobrovoľné, čo by Slovensku vyhovovalo.

„Robert Fico jasne povedal, že pokiaľ to tam ostane, budeme musieť vetovať tento viacročný finančný rámec,“ pripomenul. Dodal však, že komunikácia s Európskou komisiou zatiaľ naznačuje možnosť kompromisu.

Hojsík zároveň zdôraznil, že pri rokovaniach bude rozhodujúce, aby Slovensko neprišlo o silnú vyjednávaciu pozíciu. „Potrebujeme silnú vyjednávaciu pozíciu. Ak tu budeme v nejakej druhej koľaji, tak prídeme o mnohé príležitosti z toho rozpočtu,“ uzavrel.

Celú reláciu Európa od A po Z nájdete vo videu.