Europarlament chce jednotnú definíciu znásilnenia. Europoslankyne vysvetľujú návrh

Zdielať na

5.5.2026 Európa od A po Z

Europarlament chce jednotnú definíciu znásilnenia. Europoslankyne vysvetľujú návrh

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Európsky parlament opäť otvoril citlivú, no zásadnú tému: znásilnenie má byť definované absenciou súhlasu. O tom, čo by zmena znamenala v praxi a ako je na tom Slovensko, diskutoval moderátor Adam Zavřel v relácii Európa od A po Z s europoslankyňami Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou (PS/RE) a Katarínou Roth Neveďalovou (Smer-SD/nezaradená).

„Áno znamená áno“ ako nový štandard

Podľa Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej ide o zásadnú zmenu pohľadu na to, čo sa považuje za znásilnenie. „Je to v zásade zmena definície znásilnenia. To znamená, že 17 členských krajín už dnes ju má práve takúto,“ vysvetlila.

Kľúčovým princípom je podľa nej jednoduché pravidlo: „Hovorí sa tomu, že yes means yes, že áno znamená áno.“ Znamená to, že sexuálny styk je v poriadku len vtedy, ak existuje jasný súhlas oboch strán. Ak chýba, ide o znásilnenie.

Europoslankyňa zároveň upozornila, že v mnohých prípadoch ženy nedokážu znásilnenie preukázať, pretože nemajú viditeľné zranenia. Nový prístup by mal tieto situácie zohľadniť.

Nie len násilie, ale aj absencia súhlasu

S týmto prístupom súhlasí aj Katarína Roth Neveďalová. Podľa nej je dôležité, aby sa definícia neviazala výlučne na fyzické násilie. „Aby to nebolo len o tom, že musí byť nejaké fyzické stopy, násilie na vás, ale naozaj niečo, že neudelili ste súhlas tomu človeku,“ uviedla.

Ako príklad spomenula situácie, keď je obeť pod vplyvom alkoholu alebo drog a nemá kontrolu nad tým, čo sa deje. „Zistia, že mali sex s niekým, s čím vlastne ten súhlas oni nedali. Ani si to nepamätajú,“ priblížila Roth Neveďalová.

Europoslankyňa zároveň zdôraznila, že Európsky parlament zatiaľ neprijal záväzný zákon, ale iba výzvu smerom k Európskej komisii. „My sme prijali len požiadavku Európskeho parlamentu, že chceme, aby sa tým zaoberala Európska komisia,“ doplnila.

Téma sa týka aj mužov

Diskusia sa dotkla aj otázky, či sa nový prístup týka výlučne žien. Cifrová Ostrihoňová zdôraznila, že ide o súhlas akejkoľvek osoby. „Je to súhlas ktoréhokoľvek partnera… aby ten sexuálny styk bol konsenzuálny, teda že s ním súhlasia obidve strany,“ vysvetlila.

Zároveň upozornila na psychologické aspekty znásilnenia. Spomenula napríklad fenomén „zamrznutia“, keď obeť nedokáže reagovať zo strachu. „To, že žena okamžite nezareaguje v tej situácii, neznamená, že to nepovažovala za útok,“ dodala.

Slovensko zatiaľ zaostáva

Slovensko zatiaľ medzi krajiny s takouto definíciou nepatrí. „Slovensko nemá zatiaľ túto definíciu,“ potvrdila Cifrová Ostrihoňová.

Zmena by však nemusela prísť len z Bruselu. Podľa nej si štáty môžu legislatívu upraviť aj samy. „Aj Slovensko si môže zmeniť trestný kódex tak, aby tam ten súhlas bol. Nemusíme čakať len na európsku legislatívu,“ dodala.

Obete často prehovoria až po rokoch

Jednou z kľúčových otázok sú aj premlčacie lehoty. Podľa europoslankyne Cifrovej Ostrihoňovej sa obete často odhodlajú hovoriť až po dlhšom čase. „Ženy prichádzajú niekedy až po desiatich rokoch, pätnástich, dvadsiatich, sú schopné hovoriť o tom zážitku,“ uviedla.

Aj preto sa podľa nej diskutuje o tom, či by premlčacie lehoty pri znásilnení nemali byť vôbec. Neveďalová zároveň pripustila, že systém môže byť v ojedinelých prípadoch zneužitý, no dôraz kladie na ochranu väčšiny obetí. „My hovoríme o tých tisícoch ľudí, ktorých chránime týmto spôsobom,“ zdôraznila.