Európa od A po Z: „Izrael sa správa ako najagresívnejší národ na planéte,“ povedal Mazurek
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Európa od A po Z
BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Konflikt na Blízkom východe vyvolal ostrú výmenu názorov aj v relácii Európa od A po Z. Europoslanci Ľuboš Blaha (Smer-SD), Milan Mazurek (Republika) a Branislav Ondruš (Hlas-SD) diskutovali o útokoch Izraela a Spojených štátov na Irán, ale aj o bezpečnostnej situácii v regióne a možných dôsledkoch pre Európu. Diskusia sa dotkla aj otázky jadrového programu Iránu, reakcií Európskej únie či širších geopolitických dopadov konfliktu.
Mazurek: Izrael sa správa agresívne
Europoslanec Milan Mazurek v relácii kritizoval izraelskú politiku a tvrdil, že Izrael podľa neho vystupuje v regióne mimoriadne tvrdo. „Izrael dokázal za rok napadnúť päť krajín a správa sa ako najagresívnejší národ na tejto planéte,“ vyhlásil Mazurek.
Podľa neho je problémom aj to, že medzinárodné spoločenstvo reaguje na jednotlivé konflikty rozdielne. „Ak niekto napadne cudzí štát, tak by to malo byť odsúdené bez ohľadu na to, kto to robí,“ povedal v diskusii.
Mazurek zároveň upozornil, že konflikt môže mať podľa neho širšie dôsledky aj pre Európu. „Keď sa takýto konflikt rozšíri, môže to znamenať aj veľkú migračnú vlnu smerom do Európy,“ uviedol.
Blaha: Európa používa dvojitý meter
Europoslanec Ľuboš Blaha v relácii tvrdil, že reakcia Európskej únie na konflikt podľa neho nie je vyvážená. „Ja mám pocit, že Európska únia používa dvojaký meter. Keď ide o niektoré konflikty, reaguje veľmi tvrdo, pri iných je ticho,“ povedal.
Blaha zároveň tvrdil, že riešením by podľa neho mali byť rokovania. „Jednoducho sa musíme vrátiť k diplomacii a k rokovaniam. Vojenské riešenia nikdy nepriniesli stabilitu,“ uviedol v diskusii.
Ondruš: Konflikt môže zdvihnúť ceny energií
Europoslanec Branislav Ondruš upozornil najmä na ekonomické vplyvy konfliktu. „Každý konflikt na Blízkom východe má okamžitý dopad na ceny energií,“ povedal.
Podľa neho sa napätie v regióne rýchlo premieta do cien ropy, plynu či dopravy. Európska únia by sa podľa neho mala viac sústrediť na vlastnú energetickú bezpečnosť. „Európa je dnes veľmi závislá od dovozu surovín a každá kríza v tomto regióne túto zraniteľnosť ešte viac odhaľuje,“ dodal.
Otázka jadrového programu Iránu
Moderátor Adam Zavřel v diskusii pripomenul aj spor o iránsky jadrový program. Na civilné využitie stačí totiž obohatenie uránu približne do 20 percent. Irán však obohacoval urán približne na 60 percent.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ide o úroveň, ktorá je už pomerne blízko k technickej hranici potrebnej na výrobu jadrovej zbrane. Samotný Irán však opakovane tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne civilné využitie.
Práve podozrenia z možného vývoja jadrovej zbrane patria medzi hlavné dôvody, ktorými Spojené štáty a Izrael zdôvodňujú svoje kroky voči Iránu.
Celý záznam z relácie si môžete pozrieť vo videu.
Irán čelí kritike za represie voči vlastným občanom
Iránsky režim je zároveň dlhodobo kritizovaný za porušovanie ľudských práv. Bezpečnostné zložky v minulosti tvrdo zasahovali proti protestom a opozícii. Podľa organizácií na ochranu ľudských práv pri potláčaní protestov zahynuli stovky ľudí a tisíce ďalších boli zatknuté.
Medzinárodné organizácie zároveň upozorňujú na vysoký počet popráv, represie voči aktivistom či obmedzovanie práv žien.
Izrael argumentuje bezpečnosťou
Izrael naopak dlhodobo tvrdí, že jeho kroky sú reakciou na bezpečnostné hrozby v regióne. Izraelská vláda opakovane upozorňuje na aktivity Iránu a na podporu ozbrojených skupín v regióne, napríklad Hizballáhu v Libanone alebo Hamasu v pásme Gazy.
Izrael zároveň poukazuje na to, že Irán jeho štát dlhodobo označuje za nepriateľa a vyvíja balistické rakety, ktoré by mohli zasiahnuť izraelské územie. Práve obavy z iránskeho jadrového programu patria medzi hlavné dôvody, pre ktoré Izrael považuje Teherán za jednu z najväčších bezpečnostných hrozieb.