Európa od A po Z: Trumpov záujem je podľa Ondruša ekonomicky ovládať svet

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA/ŠTRASBURG – Konflikt okolo Iránu bol hlavnou témou relácie Európa od A po Z, v ktorej diskutovali europoslanci Ľuboš Blaha (Smer-SD), Milan Mazurek (Republika) a Branislav Ondruš (Hlas-SD). Politici sa venovali najmä útokom Spojených štátov a Izraela na iránske ciele, riziku širšieho konfliktu aj dôsledkom pre Európu.

V diskusii zaznela ostrá kritika americkej zahraničnej politiky aj Európskej únie. Moderátor zároveň otvoril otázku iránskeho jadrového programu, ktorý je jedným z hlavných dôvodov napätia v regióne.

Ondruš: Trumpova politika sleduje ekonomické záujmy

Europoslanec Branislav Ondruš upozornil najmä na širšie geopolitické a ekonomické dôsledky konfliktu. Podľa neho sa politika amerického prezidenta Donalda Trumpa nedá oddeliť od energetiky a globálnych obchodných záujmov.

„Ak je za tým nejaká myšlienka, tak je to jednoducho záujem ekonomicky ovládať celý svet,“ povedal Ondruš. Podľa neho sa konflikt na Blízkom východe okamžite premieta do cien energií a stability dodávok. Európska únia by sa preto podľa neho mala viac zamerať na vlastnú energetickú sebestačnosť a znížiť závislosť od externých zdrojov.

Blaha: Útoky označil za porušenie medzinárodného práva

Ľuboš Blaha označil americké a izraelské útoky na Irán za porušenie medzinárodného práva. Zároveň kritizoval reakciu Európskej únie, ktorá podľa neho nebola dostatočne razantná. „Trump sa dnes správa spolu s Netanjahuom a Zelenským ako najväčší gauner 21. storočia,“ vyhlásil Blaha v diskusii.

Podľa neho Západ používa pri hodnotení konfliktov vo svete dvojitý meter. Kritizoval najmä to, že európski lídri podľa neho neodsúdili útoky na Irán rovnako ostro ako ruskú inváziu na Ukrajinu.

Mazurek: Cieľom je oslabiť Irán

Europoslanec Milan Mazurek v relácii tvrdil, že konflikt podľa neho neslúži záujmom Spojených štátov, ale predovšetkým Izraela.

Podľa neho je cieľom vojenských operácií oslabiť Irán ako regionálnu mocnosť. „Predstava, že vybombardujete 90-miliónový národ a ten sa potom postaví proti vlastnej vláde, je ilúzia,“ povedal Mazurek.

V diskusii zároveň upozornil aj na možné dôsledky konfliktu pre Európu, napríklad zvýšenie cien energií alebo novú migračnú vlnu z regiónu.

Záznam z celej relácie Európa od A po Z nájdete TU.

Iránsky jadrový program vyvoláva obavy

Jednou z hlavných tém diskusie bol aj iránsky jadrový program. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) dlhodobo upozorňuje, že Irán obohacuje urán na úroveň približne 60 percent.

Na civilné využitie v jadrových elektrárňach pritom stačí približne 20-percentné obohatenie. Úroveň okolo 90 percent je potrebná na výrobu jadrovej zbrane. Podľa údajov agentúry mal Irán k dispozícii stovky kilogramov takto obohateného uránu. Teherán však opakovane tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne civilný charakter.

Spojené štáty a ich spojenci naopak tvrdia, že takáto úroveň obohacovania predstavuje potenciálne riziko vývoja jadrovej zbrane.

Irán je kritizovaný aj za represie voči vlastným občanom

Iránsky režim je zároveň dlhodobo kritizovaný za porušovanie ľudských práv. Medzinárodné organizácie upozorňujú na tvrdé zásahy proti opozícii, aktivistom či novinárom.

Veľkú pozornosť vyvolali protesty, ktoré bezpečnostné zložky potlačili silou a podľa organizácií na ochranu ľudských práv zahynuli stovky ľudí. Iránske úrady zároveň počas protestov zatkli tisíce demonštrantov a viacerí z nich čelili trestom smrti alebo dlhoročným trestom väzenia.

Nový duchovný vodca preberá krajinu v kríze

Novým najvyšším duchovným vodcom Iránu sa stal Modžtabá Chameneí. Zhromaždenie znalcov ho zvolilo viac ako týždeň po tom, čo jeho otec a predchodca Alí Chameneí zomrel počas americko-izraelských útokov. Najvyšší duchovný vodca v Iráne určuje strategické smerovanie štátu, je vrchným veliteľom ozbrojených síl, obsadzuje kľúčové posty v súdnictve a armáde a dohliada na vplyvné štátne orgány.

Nemá žiadne pevne stanovené funkčné obdobie. Na to, kto sa postavil na čelo Iránu, sa v Štúdiu 24 pozrela moderátorka Martina Trojak s orientalistom a odborníkom na Blízky východ Petrom Pelikánom.

Syn bývalého vodcu sa profiloval už skôr

Modžtabá Chameneí patrí medzi menej známe osobnosti iránskej politiky. V minulosti sa však zapojil do iránsko-irackej vojny, kde pôsobil v Revolučných gardách. Podľa orientalistu Petra Pelikána v tom čase nešlo o elitnú mocenskú štruktúru, ale o dobrovoľnícke jednotky.

„Islamské gardy v 80. rokoch boli dobrovoľnícke oddiely, ktoré posilňovali profesionálnu armádu,“ vysvetlil odborník v relácii Štúdio 24. Práve v tomto prostredí si podľa neho mohol postupne vybudovať kontakty, ktoré mu neskôr pomohli v politickom prostredí.

Irán čaká náročné obdobie

Nový vodca podľa Pelikána preberá krajinu v mimoriadne komplikovanej situácii. Irán čelí vojenským útokom aj poškodenej infraštruktúre. „On bude musieť predovšetkým konsolidovať krajinu,“ uviedol orientalista. Podľa neho bude dôležité zabezpečiť základné fungovanie štátu – zásobovanie energiami, vodou či potravinami.

Útoky totiž podľa odborníka zasiahli nielen vojenské objekty, ale aj civilnú infraštruktúru vrátane energetiky. Diskusia v relácii sa venovala aj otázke, či môže konflikt prerásť do širšej regionálnej vojny. Pelikán však zatiaľ takýto scenár nepovažuje za pravdepodobný. Podľa neho sa štáty Perzského zálivu snažia vyhnúť priamemu zapojeniu do bojov a ich kroky sú zatiaľ skôr obranné.

Viac sa problematike venujeme v tomto článku.