Blaha v Európa od A po Z: Trump, Netanjahu a Zelenskyj sa chovajú ako gauneri 21. storočia
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Relácia Európa od A po Z priniesla ostrú debatu o Iráne, Izraeli, Spojených štátoch aj budúcom rozširovaní Európskej únie. Ľuboš Blaha (Smer-SD), Milan Mazurek (Republika) a Branislav Ondruš (Hlas-SD) sa zhodovali v kritike americko-izraelských útokov na Irán, no rovnako ostro útočili aj na prístup Bruselu a viacerých európskych lídrov.
Blaha: Trump je „najväčší gauner 21. storočia“
Najostrejšie vyjadrenia v relácii zazneli od europoslanca Ľuboša Blahu. „Trump sa dneska správa spolu s Netanjahuom a Zelenským ako najväčší gauner 21. storočia,“ vyhlásil Blaha v diskusii.
Podľa neho Spojené štáty a Izrael porušili medzinárodné právo útokmi na Irán. Tvrdil tiež, že Európska únia používa pri hodnotení konfliktov vo svete dvojitý meter. Blaha zároveň kritizoval podľa neho slabú reakciu západných štátov na situáciu na Blízkom východe.
Mazurek: Západ reaguje selektívne
Europoslanec Milan Mazurek (Republika) v relácii tvrdil, že konflikt okolo Iránu ukazuje podľa neho dvojitý meter západných krajín. Pripomenul napríklad vojnu v Iraku, ktorá bola odôvodňovaná zbraňami hromadného ničenia.
„Pred vojnou v Iraku sa tiež hovorilo o zbraniach hromadného ničenia a nakoniec sa ukázalo, že tam neboli,“ povedal Mazurek. Podľa neho je preto potrebné opatrne pristupovať aj k tvrdeniam o jadrovom programe Iránu.
Mazurek tak v diskusii spomenul aj vojnu v Iraku z roku 2003, ktorú Spojené štáty zdôvodňovali podozrením, že režim Saddáma Husajna vlastní zbrane hromadného ničenia. Takéto zbrane sa po invázii nenašli. Je potrebné ale pripomenúť, že Husajnov režim zároveň patril medzi najbrutálnejšie diktatúry regiónu – podľa medzinárodných organizácií mal na svedomí masové represie a stovky tisíc obetí.
Ondruš: Konflikt môže zasiahnuť aj Európu
Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD) upozornil najmä na ekonomické a geopolitické dôsledky konfliktu. Podľa neho majú vojny na Blízkom východe priamy dopad aj na Európu, najmä v oblasti energetiky a cien surovín. „Každý konflikt v tomto regióne sa okamžite premieta do cien energií a stability dodávok,“ uviedol Ondruš. Podľa neho by sa Európska únia mala viac sústrediť na vlastnú energetickú bezpečnosť.
Téma Iránu sa v relácii zároveň otvorila v čase, keď napätie na Blízkom východe prudko rastie. Po útokoch Spojených štátov a Izraela na iránske ciele Teherán podnikol odvetné raketové a dronové útoky na krajiny Perzského zálivu.
Iránsky režim je dlhodobo kritizovaný za porušovanie ľudských práv a tvrdé zásahy proti vlastným obyvateľom. Medzinárodné organizácie upozorňujú na represie voči opozícii, zatýkanie aktivistov a násilné potláčanie protestov. Po protestoch zahynuli podľa organizácií na ochranu ľudských práv stovky ľudí a tisíce ďalších skončili vo väzení.
Spojené štáty a ich spojenci zároveň dlhodobo upozorňujú aj na iránsky jadrový program. Washington tvrdí, že Teherán sa snaží získať kapacity na výrobu jadrovej zbrane, čo Irán odmieta a trvá na tom, že jeho jadrový program má výlučne civilný charakter. Práve tieto argumenty – spolu s bezpečnostnou situáciou v regióne – patria medzi dôvody, ktorými USA a Izrael zdôvodňujú svoje kroky voči Iránu.
Opozícia kritizuje prelety amerických lietadiel
Debata o útokoch na Irán sa preniesla aj do slovenskej politiky. Opozícia totiž dlhodobo kritizuje vládu za to, že americké vojenské lietadlá môžu prelietavať cez slovenský vzdušný priestor. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol, že od začiatku konfliktu na Blízkom východe preletelo nad Slovenskom viac ako 500 amerických lietadiel.
Podľa neho Spojené štáty tieto prelety riadne oznamujú a dodržiavajú medzinárodné pravidlá. Minister obrany Robert Kaliňák zároveň pre SITA vysvetlil, že pri aliančných vojenských letoch ide o oznamovaciu povinnosť a osobitné povolenie je potrebné najmä v prípade pristátia lietadla.
Europoslankyňa Lucia Yar (PS) však vláde vyčíta pokrytectvo. Podľa nej kabinet na jednej strane útoky na Blízkom východe kritizuje, no na druhej strane umožňuje americkým lietadlám prelety cez slovenské územie.
Irán čelí kritike aj zo strany OSN
Napätie v regióne sa zvýšilo po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. Teherán následne podnikol raketové a dronové útoky na štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké vojenské zariadenia.
Bezpečnostná rada OSN následne prijala rezolúciu, ktorá vyzýva Irán na okamžité zastavenie útokov na krajiny regiónu vrátane Bahrajnu, Saudskej Arábie či Spojených arabských emirátov. Za rezolúciu hlasovalo 13 členov rady, Rusko a Čína sa zdržali. Irán je zároveň dlhodobo kritizovaný za porušovanie ľudských práv. Medzinárodné organizácie upozorňujú na represie voči opozícii, potláčanie protestov či vysoký počet popráv.