Ondruš v Európa od A po Z: "Rusi budú za rodinu a vlasť žrať trávu, ale budú za ňu bojovať."
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: JOJ 24
ŠTRASBURG / Rozdiely v mentálnom nastavení spoločností sa podľa europoslanca Branislava Ondruša (Hlas-SD) výrazne prejavujú v debate o obrane Európy. V relácii Európa od A po Z upozornil, že porovnávať bojovosť Ruska, Ukrajiny a Európy bez pochopenia kultúrnych a historických rozdielov vedie k nebezpečným ilúziám.
Moderátor Adam Zavřel otvoril tému otázkou, či by Európska únia nemala reagovať na fakt, že Rusko prešlo na vojnový režim výroby.
Ondruš: Európa nemôže kopírovať Rusko
Ondruš reagoval, že takéto porovnávanie je zavádzajúce. „Ak chceme byť ako Rusko, tak potom ho nemáme označovať za nepriateľa, ale za vzor. Inak to nedáva logiku,“ uviedol. Zdôraznil, že Európa nie je schopná ani mentálne, ani ekonomicky viesť preteky v zbrojení so svetovými veľmocami. „Rusi sú mentálne nastavení tak, že za rodinu, za vlasť budú žrať trávu, ale budú za ňu bojovať,“ povedal. Podľa neho takéto nastavenie v západnej Európe neexistuje. „Západní Európania chcú zvyšovať výdavky na zbrojenie, ale zároveň hovoria – nesiahajte nám na náš luxus, na naše vymoženosti.“
Ukrajina ako kontrast
Ondruš upozornil, že Ukrajina je v inom postavení než Európska únia. „Ukrajinci bojujú, lebo bojujú na vlastnom území. Ide im o prežitie štátu,“ naznačil v kontexte diskusie. Zároveň však pripomenul, že aj Ukrajina naráža na limity, nedostatok ľudí a dlhodobé vyčerpanie spoločnosti.
Blaha: Európa stratila ochotu obetovať sa
Ľuboš Blaha (Smer-SD) na Ondrušove slová nadviazal kritikou európskej spoločnosti. „Európa po druhej svetovej vojne prosperovala, lebo investovala do sociálnych vecí, nie do zbraní. Dnes sa pripravuje na vojnu, ale ľudia na ňu pripravení nie sú,“ povedal. Pripomenul aj prieskumy verejnej mienky o ochote Európanov bojovať. „Najlepšie dopadlo Poľsko s 30 percentami. Inde je to 18 až 20 percent,“ uviedol.
Uhrík: Rusko má problém dobyť aj dediny
Milan Uhrík (Republika) spochybnil samotnú predstavu vojenského ohrozenia Európy zo strany Ruska. „Úvahy o tom, že by Rusko dobylo Berlín, Paríž alebo Prahu, sú nereálne. Vidíme, že majú problém dobyť dedinky na Ukrajine,“ povedal. Podľa neho NATO s miliardou obyvateľov a výrazne silnejšou ekonomikou nemôže reálne tvrdiť, že je konvenčne ohrozené Ruskom.
Jadrový konflikt ako jediný scenár
Uhrík zároveň upozornil, že ak by k vojne medzi NATO a Ruskom došlo, nemala by klasickú podobu. „Ak by došlo ku konfliktu, bola by to jadrová tretia svetová vojna. A to je úplne iný príbeh, ktorý nikto nechce,“ dodal.
Ondruš: Zbrojenie zhoršuje vnútornú bezpečnosť
Ondruš diskusiu uzavrel varovaním, že masívne zbrojenie môže Európu oslabiť zvnútra. „Presúvame peniaze zo sociálnej oblasti, zdravotníctva a bývania na zbrojenie. To ľudí nahnevá a zhorší bezpečnosť vnútri Európy,“ povedal. Podľa neho je ilúziou veriť, že bez ochoty obyvateľov obetovať sa možno vybudovať vierohodnú obranu len na základe peňazí a techniky.