Blaha o obrane Európy: Rozmaznaní mladí by po nepriateľovi hádzali kelímky zo Starbucks

ŠTRASBURG / Debata o obrane a bezpečnosti Európy sa v relácii Európa od A po Z niesla v mimoriadne ostrom duchu. Europoslanci diskutovali o zvyšovaní výdavkov na obranu, vojne na Ukrajine aj o tom, či je Európa vôbec mentálne pripravená na vojenský konflikt.

Moderátor Adam Zavřel otvoril tému otázkou, či by Európska únia nemala reagovať na meniacu sa geopolitickú situáciu a fungovanie Ruska na vojnovej ekonomike.

Ondruš: Bezpečnosť nie je len o zbrojení

Branislav Ondruš (Hlas-SD) zdôraznil, že bezpečnosť nemožno zúžiť len na nákup zbraní a preteky v zbrojení. „Bezpečnosť Európy sa historicky zabezpečila spoluprácou a dialógom. Studená vojna sa nikdy nezmenila na horúcu práve vďaka komunikácii,“ uviedol. Zároveň upozornil, že Európa nemá kapacity na dlhodobé preteky v zbrojení so svetovými veľmocami.

„Rusi by aj trávu žrali, ale za vlasť by bojovali“

Ondruš následne reagoval na porovnávanie Európy s Ruskom a otvorene pomenoval rozdiely v mentálnom nastavení spoločností. „My nie sme Rusko. Rusi sú mentálne nastavení tak, že za rodinu a za vlasť budú žrať trávu, ale budú za ňu bojovať,“ povedal. Podľa neho západná Európa takýmto nastavením nedisponuje. „Západní Európania chcú zvyšovať výdavky na zbrojenie, ale zároveň hovoria – nesiahajte nám na náš luxus, na naše vymoženosti. Toto sa jednoducho nedá ufinancovať.“

Prečítajte si tiež

Uhrík v Európe od A po Z: Hovorili "ani náboj na Ukrajinu" a vyvážajú zbrane s povolením štátu

​

Blaha: Európa sa mení na vojnovú úniu

Ľuboš Blaha (Smer-SD) na Ondrušove slová nadviazal ešte ostrejšou kritikou súčasného smerovania EÚ. „Európska únia sa mení na vojnovú úniu. Takto Európa zbrojila naposledy v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia,“ vyhlásil. Tvrdí, že Únia opúšťa sociálny model, na ktorom vyrástla po druhej svetovej vojne. „Namiesto investícií do lepšieho života ľudí investujeme do zbraní a pripravujeme sa na vojnu proti Rusku.“

Prečítajte si tiež

Tajný darca 4 miliónov eur pre Ukrajinu sa prihlásil. Chystá aj podporu ďalšieho projektu

​

Ochota bojovať je podľa Blahu minimálna

Blaha poukázal aj na prieskumy, ktoré podľa neho ukazujú nízku ochotu Európanov zapojiť sa do vojny. „Robili sa prieskumy – najlepšie dopadlo Poľsko s 30 percentami ochotných bojovať. Ostatné krajiny mali 18 až 20 percent,“ povedal. Najviac pozornosti vzbudila Blahova kritika súčasnej mladej generácie v západnej Európe. „Tí mladí, rozmaznaní, z bruselských kaviarní, individualisti – čo budú robiť? Zoberú kelímok zo Starbucks a hodia ho po Rusovi?“ ironizoval. Podľa neho Európa stratila vlastenecké nastavenie a ochotu obetovať sa za krajinu.

Uhrík: Prečo by Rusko útočilo, keď nevie dobyť dediny?

Milan Uhrík (Republika) do diskusie vniesol pochybnosti o samotnej hrozbe ruského útoku na Európu. „Keď sa pozrieme na fakty – Rusko má 140 miliónov obyvateľov, NATO má takmer miliardu. NATO je niekoľkonásobne väčšia ekonomika,“ uviedol. Zároveň spochybnil scenáre o ruskej invázii do západnej Európy. „Úvahy o tom, že by Rusko dobylo Berlín, Paríž či Prahu, sú nereálne. Vidíme, že majú problém dobyť dedinky na Ukrajine,“ povedal. Podľa Uhríka by prípadný konflikt medzi NATO a Ruskom nemal konvenčný, ale jadrový charakter, čo si podľa neho nikto nemôže želať.